Mestá a obce sa musia pripraviť na zmenu klímy, nová štúdia ukazuje, ako na to
Na Slovensku máme približne 15 500 verejných budov, ale väčšina z nich nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá. Podľa odhadov by rekonštrukcia všetkých budov na dnes požadovanú úroveň energetickej efektivity stála viac ako päť miliárd eur. Vyplýva to z dopadovej štúdie, ktorú vypracovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Štúdia s názvom „Klimatické a energetické výzvy pre samosprávu“ mapuje aktuálnu situáciu v oblasti energetiky a klímy. ZMOS v rámci nej formuluje východiská, ktoré sa týkajú finančných a sociálno-ekonomických dopadov pre samosprávy. Jadro štúdie predstavujú klimatické opatrenia pre oblasť energetiky, energetickej efektívnosti budov, dopravy, odpadového hospodárstva a adaptácie na zmenu klímy.
Nosnou súčasťou štúdie sú tiež spoločné klimatické opatrenia pre všetky oblasti klimatickej agendy. Súčasťou spracovaného materiálu sú príklady dobrej praxe pre všetky klimatické oblasti zo slovenských miest a obcí. ZMOS uvádza, že hlavným realizátorom v procese adaptácie na zmenu klímy v našich podmienkach by mala byť samospráva.
„Prvoradou úlohou predstaviteľov samospráv je pochopiť celú škálu problémov, ktoré prináša zmena klímy a robiť preventívne kroky s cieľom obmedziť a eliminovať jej dôsledky. Predvídať a pripraviť sa na možné devastačné prejavy počasia. Naplánovať a zrealizovať adaptačné opatrenia zmierňujúce teplotné stresy, suchá, záplavy, extrémne zrážky, búrky, povodne, víchrice, príchod infekčných chorôb, a podobne,“ uvádza združenie.
Zelené strechy ako jedno z odporúčaných opatrení
Jedným z najbežnejších opatrení na zmierňovanie dopadov klímy v mestách a obciach je výsadba stromov. Ich tieň poskytuje ochladenie okolitého priestoru. Podmienkou je dostatočne veľká plocha výsadby. Vhodne vysadená zeleň zároveň zachytáva vodu z dažďových zrážok a zmierňuje hluk až do 30 dB na vzdialenosť niekoľko desiatok metrov.
Ďalším z odporúčaní je podpora budovania zelených striech, ktoré napomáhajú zadržiavať vodu a znižovať teplotu v budove. Flóra na vrchných poschodiach zároveň predlžuje životnosť použitých stavebných materiálov.
„Na klimatické zmeny vplýva aj produkcia odpadov. Na znižovanie množstva odpadov jednotlivé samosprávy v rámci podpory obehového hospodárstva môžu iniciovať zriadenie tzv. ,ReUse-centier‘ napríklad na použitý textil ale aj na iné komodity, akými sú napríklad nábytok, hračky a podobne,“ dopĺňa ZMOS.
Obnovené budovy prinesú úsporu energie
Väčšina verejných budov nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá. „Rekonštrukcia verejných budov by pri ideálnych podmienkach predstavovala úsporu energií vyše 80 percent. To znamená, že obnovené budovy by celkove mali spotrebu na úrovni necelých 20 percent dnešnej spotreby. Na financovanie obnovy budov je možné využiť vlastné aj externé zdroje financovania,“ vysvetľuje.
Najdôležitejšou úlohou samosprávy v oblasti klimatických riešení je podľa ZMOS komunikácia jednotlivých miest a obcí smerom dovnútra, ako aj smerom k obyvateľom. Dôležité je zmeniť myslenie a postoje z klimaticky neutrálnych na klimaticky aktívne.
„Samospráva musí využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícií, aby ovplyvnila správanie sa všetkých aktérov smerom ku klimaticky a environmentálne udržateľnému spôsobu života,“ uzatvára združenie.
V priebehu budúcich desiatich rokov sa Európska únia zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % a do roku 2050 byť uhlíkovo neutrálna. Uvedené ciele sa jej podarí dosiahnuť iba s maximálnou podporou miest, obcí a regiónov.
