Mikroplasty v našom tele môžu spôsobiť srdcový infarkt, mŕtvicu aj predčasnú smrť, ukázala štúdia

Ako ukázal trojročný výskum, osoby, ktorým našli v krčnej tepne mikroplasty, majú väčšiu pravdepodobnosť vážnych zdravotných problémov alebo predčasného úmrtia. Ide o prvú štúdiu svojho druhu.

Na praktickosť a pohodlnosť, ktorú nám prinášajú plasty sme si zvykli. Sú všade okolo nás. Za mikroplasty sa považujú veľmi malé kúsky plastov, menšie ako päť milimetrov, ktoré sú nerozpustné a odolné voči degradácii.

Patria k najväčším environmentálnym problémom súčasného sveta a sú hrozbou pre našu planétu. Našli sa doslova všade, v oceánoch, pitnej vode, vo vzduchu, v dažďových kvapkách a dokonca aj v materskom mlieku. Ich rozklad trvá celé stáročia.

Podľa svojho pôvodu sa rozdeľujú do dvoch skupín. Tie primárne sa do prírody dostali už ako malé čiastočky. Predpokladá sa, že tvoria 15 až 31 % všetkých mikroplastov v oceánoch. Sekundárne vznikajú rozpadom väčších kusov, ako sú napríklad platové tašky, fľaše alebo rybárske siete. Tvoria väčšinu mikroplastov v oceánoch, ich podiel sa odhaduje na 69 až 81 %.

Ich hlavným zdrojom je pranie syntetického oblečenia, opotrebovávanie pneumatík či zámerné používanie mikroplastov v kozmetickom priemysle. Tieto mikroskopické častice končia v okolitom prostredí a môžeme ich prehltnúť alebo vdýchnuť.

Prelomová štúdia našla nanoplasty vo viac ako polovici vzoriek

Nová štúdia, ktorá vyšla v časopise New England Journal of Medicine, ako prvá dala do súvislosti mikroplasty a ľudské zdravie. Prebehla na viac ako 200 ľuďoch. Zistilo sa, že takmer 60 % z nich malo v tkanive hlavnej tepny mikroplasty alebo ešte menšie nanoplasty.

Tieto osoby mali zároveň 4,5-krát vyššiu pravdepodobnosť srdcového infarktu, mozgovej príhody alebo smrti v priebehu 34 mesiacov po operácií ako tí, ktorých tepny boli bez mikroplastov.

„Je to prelomová štúdia“ okomentoval ju Robert Brook, lekár a vedec z Wayne State University v Detroite, ktorý sa venuje vplyvom životného prostredia na srdcovo-cievne ochorenia. Hoci sa do nej sám nezapojil, považuje ju za dôležitú pre ďalší výskum.„Bude to štartovacia dráha pre ďalšie štúdie po celom svete,“ doplnil.

V hre môžu byť aj iné faktory

Ako samotní autori upozorňujú, zamerali sa len na mikroplasty a neskúmali iné faktory, ktoré by mohli viesť k zhoršenému zdraviu ako napríklad sociálno-ekonomické podmienky účastníkov výskumu. Štúdia teda neposkytuje kauzálny dôkaz, že drobné plastové častice priamo vedú k predčasnej smrti alebo zhoršenému zdraviu.

Giuseppe Paolisso, internista z talianskej Univerzity Luigiho Vanvitelliho a jeho kolegovia zistili, že mikroplasty priťahujú molekuly tuku. Boli preto zvedaví, či sa hromadia aj v tukových usadeninách zvaných plaky. Tie sťažujú prúdenie krvi riečišťom. Tím teda sledoval 257 pacientov, ktorí podstúpili chirurgický zákrok znižujúci riziko mŕtvice vďaka odstráneniu nahromadeného plaku z krčnej tepny.

Vo vzorkách od 150 účastníkov sa našli mikroplasty. Chemická analýza odhalila, že väčšina častíc pozostávala buď z polyetylénu, ktorý je najpoužívanejším plastom na svete (nachádza sa v potravinových obaloch, nákupných taškách či lekárskych hadičkách), alebo z polyvinylchloridu. Ten je známy pod skratkou PVC a používa sa v stavebníctve.

Tí, ktorí mali v tepnách mikroplasty, mali zároveň aj vyššie hladiny zápalových biomarkerov. Z výskumu vyplýva, že išlo o mladších ľudí, prevažne mužov, ktorí fajčili, prípadne trpeli cukrovkou alebo kardiovaskulárnym ochorením. Pretože štúdia zahŕňala iba tých, ktorí potrebovali operáciu na zníženie rizika mŕtvice, nie je známe, či toto spojenie platí aj pre širšiu populáciu.

Plasty v krvi, pľúcach aj placente

Konkrétne dopady mikroplastov na ľudské zdravie zatiaľ nie sú presne známe. Ich škodlivosti sa vedci obávajú už približne 20 rokov. Ukázalo sa však, že je ťažké dôsledne vyhodnotiť, aké sú ich účinky.

Možno usudzovať, že sú škodlivé, pretože obsahujú rozličné stabilizátory, spomaľovače horenia a iné chemické látky. Výskumy na bunkách ukázali, že mikroplasty a ešte menšie nanoplasty poškodzujú tkanivo. Ich spojenie so zdravotnými komplikáciami preto nemusí byť náhodné.

Fakt, že sa hromadia v živých organizmoch, je nepopierateľný. U ľudí sa našli v krvi, v orgánoch ako pľúca alebo v placente. Otázkou zostáva, prečo zvyšných 40 % účastníkov štúdie nemalo v krčných tepnách stopy po mikroplastoch. A to aj napriek tomu, že sa im v dnešnej dobe prakticky nedá vyhnúť.

Množstvo vyrobeného plastu sa o pár rokov strojnásobí

Európska komisia v snahe obmedziť mikroplasty zakázala predaj sypkých trblietok a pílingov s exfoliačnými plastovými gulôčkami. Zákaz vstúpil do platnosti od polovice októbra 2023 a týka sa produktov z biologicky neodbúrateľného plastu. Do roku 2030 plánuje znížiť množstvo odpadu z mikroplastov o tretinu a množstvo plastového odpadu v mori o polovicu.

Do konca tohto roka by tiež mali skončiť rokovania OSN o globálnom dohovore o plastoch. Tie začali už v 2022, keď 175 krajín sveta zahlasovalo za vytvorenie právne záväznej medzinárodnej dohody, ktorá by sa mala zoberať životným cyklom plastov a znížiť znečistenie prírody plastmi. Ak totiž nespomalíme, pri súčasných trendoch sa produkcia plastov z fosílnych palív do roku 2060 takmer strojnásobí na 1,2 miliardy ton ročne.

Zdroj: Scientific American, Tlačové stredisko Európskeho parlamentu