Minister chce vylepšovať zálohový systém. Podľa kritikov ho chce ovládnuť, v zálohovaní sme rekordéri

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR chce zvýšiť svoj dohľad nad Správcom zálohového systému, ako aj kontrolu nad celým systémom. Vyplýva to z novely zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorú rezort predložil do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.

„Zlepšenie kontroly umožní ministerstvu účinnejšie monitorovať a hodnotiť výkonnosť správcu, zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností a prijímať potrebné opatrenia na riešenie prípadných nedostatkov prostredníctvom zástupcov ministerstva v najvyššom riadiacom orgáne Správcu zálohového systému, teda v správnej rade Správcu zálohového systému,“ vysvetlilo ministerstvo v materiáli.

Novelou sa má zaviesť oprávnenie envirorezortu vymenovať a odvolávať svojich zástupcov do správnej rady správcu. Chce tým posilniť kontrolu a dohľad nad jeho činnosťou a zabezpečiť, aby bola v súlade s národnými environmentálnymi politikami a cieľmi.

Nominovaní zástupcovia ministerstva by mali byť priamo zapojení do rozhodovacieho procesu správcu. Zvýšenie počtu členov správnej rady by malo priniesť širšiu škálu odborných znalostí a skúseností vrátane odborníkov na financie, audit, právo a environmentálne otázky.

Zvýšenie transparentnosti

Ministerstvo priblížilo, že odborníci môžu prispieť k lepšiemu monitorovaniu a riadeniu finančných tokov. Toto opatrenie má takisto prispieť k zvýšeniu transparentnosti a zodpovednosti správcu zálohovania voči verejnosti a štátnym orgánom.

„Priame zapojenie ministerstva môže urýchliť aj proces implementácie nových legislatívnych a regulačných zmien, ktoré sú potrebné na zlepšenie fungovania zálohového systému,“ uvádza sa v návrhu. Envirorezort chce zároveň obmedziť maximálnu výšku príjmov z nevyplatených záloh, s ktorou môže správca nakladať, a to na 20 percent za predchádzajúci kalendárny rok.

To má podľa neho zabezpečiť posilnenie transparentnosti a efektívnosti využívania financií. „Obmedzením výšky nakladania s príjmami z nevyplatených záloh sa zabezpečuje, že tieto prostriedky sú využívané primárne na účely, ktoré sú v súlade s verejným záujmom a účelom zálohového systému,“ skonštatoval rezort.

Novela má taktiež zaviesť oprávnenie ministerstva meniť zakladajúce dokumenty správcu, aby reflektovali aktuálne potreby a ciele zálohového systému, ako aj legislatívne zmeny a environmentálne požiadavky. Zároveň to umožní ministerstvu efektívnejšie reagovať na problémy a nezrovnalosti v činnosti správcu. Tým sa posilní kontrolná a riadiaca funkcia MŽP.

V skrátenom legislatívnom konaní, ako už je zvykom

Envirorezort predložil novelu do skráteného legislatívneho konania pre hroziace hospodárske škody v dôsledku uplatnenia sankčných článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady. Smernica ustanovuje limity pre vyzbieranie určitého percenta zálohových obalov v roku 2025 a takisto v roku 2030.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba poukazoval v minulosti na to, že systém bude monopolom a štát nad ním nebude mať kontrolu. Po prijatí zmien by sa mal systém podľa Tarabu dostať pod veľmi rýchlu, účinnú, efektívnu a transparentnú kontrolu štátu. Správca podľa neho nielen recykluje, ale aj určuje, kto môže na Slovensku predávať, a to považuje na systéme za citlivé. Taktiež podotkol, že systém zálohovania je deficitný.

Návrh zákona môže viesť k likvidácii systému

Podľa Michala Kiču, bývalého štátneho tajomníka envirorezortu, si minister takto vytvára rámec na ovládnutie a následnú likvidáciu zálohovania na Slovensku. „Návrh zákona, ktorý bezdôvodne predložil do skráteného pripomienkového konania, vytvára predpoklady na svojvoľné zásahy ministerstva do fungovania zálohového systému, ktoré môžu viesť k jeho praktickej likvidácii alebo ovládnutiu lobistickými skupinami,“ uviedol na svojej sociálnej sieti.

Kontrola systému zálohovania je podľa neho možná už aj teraz. Model, aký má Slovensko, je štandardom aj v zahraničí, napríklad v Litve. „Taraba navrhuje, aby mohol meniť parametre zálohovania, teda napríklad výšku zálohy, spôsob nakladania s vrátenými obalmi či spôsob fungovania správcu zálohového systému podľa svojej vlastnej úvahy. To je nekceptovatlné a neodôvodnené,“ napísal Michal Kiča.

Ako doplnil, už teraz môže ministerstvo vstupovať do zakladajúcich dokumentov. Ale len na základe zistení Slovenskej inšpekcie životného prostredia alebo vtedy, ak je to nevyhnutné pre odôvodnené odstránenie preukázaných nedostatkov zálohovacieho systému. A musí tak vykonať v transparentnom konaní.

V podcaste Na betón sme sa nedávno s bývalým štátnym tajomníkom rozprávali aj o zálohovom systéme na Slovensku. Podľa neho patrí k jedným z najlepších. Miera návratnosti plastových obalov a plechoviek od nápojov za rok 2023 dosiahla v Slovenskej republike úroveň 92 %, čím presiahla cieľ stanovený Európskou úniou do roku 2029 dosiahnuť viac ako 90-percentnú návratnosť.