Na energie ide z naลกich rozpoฤtov vyลกe 9 percent, je to najviac z krajรญn รบnie
Obavy z prudkรฉho zvyลกovania cien energiรญ trรกpia drvivรบ vรคฤลกinu slovenskรฝch domรกcnostรญ. Je to oprรกvnenรฉ, nakoฤพko energie im ukrajujรบ zย rodinnรฝch rozpoฤtov najviac vย rรกmci vลกetkรฝch krajรญn Eร. Za nami sรบ Poliaci a ฤesi.
Na energie mรญลame z rozpoฤtov najviac. Nรกklady na energie (elektrinu, plyn, teplo a ostatnรฉ palivรก) ukrajujรบ Slovรกkom z rodinnรฝch rozpoฤtov 9,1 %. V rรกmci krajรญn Eร ide o jednoznaฤne najvyลกลกรญ podiel. Vyplynulo to z รบdajov Eurostatu za rok 2020. Nejde pritom o ลพiadny krรกtkodobรฝ efekt, nakoฤพko sledovanรฝ podiel kolรญลกe v prรญpade Slovenska okolo 10 % dlhodobo.
Hneฤ po nรกs mรญลajรบ na energie zo svojich rodinnรฝch rozpoฤtov najviac domรกcnosti z Poฤพska aย ฤeskej republiky sย pomermi 7,9 % aย 6,2 %. Nasledujรบ Slovinsko, Chorvรกtsko aย Bulharsko sย podielmi vย rozpรคtรญ 5,4 % aลพ 5,8 %.
Priemernรฝ รบdaj za celรบ eurรณpsku dvadsaลฅsedmiฤku hovorรญ oย 4,3 % podiele energiรญ zย celkovej spotreby domรกcnostรญ. Naopak, elektrina, plyn ฤi teplo najmenej zaลฅaลพujรบ peลaลพenky domรกcnostรญ zย Malty, Portugalska aย Luxemburska, vย prรญpade ktorรฝch je analyzovanรฝ podiel niลพลกรญ ako 3 %.
Energie tento rok zdraลพeli o 15,7 %
Slovenskรฉ domรกcnosti poฤas poslednรฝch ลกtyroch rokov (2018 aลพ 2021) vรคฤลกinou zaznamenali u cien energiรญ nรกrast. Vรฝnimkou bol iba rok 2021, keฤ doลกlo k ich zlacneniu, a to z dรดvodu niลพลกรญch cien na svetovรฝch trhoch najmรค poฤas prvรฉho polroka 2020 ovplyvnenรฉho prvou vlnou pandรฉmie.
Vย tomto roku sme svedkami vรฝraznรฉho zdraลพovania. Poฤas prvรฝch troch kvartรกlov 2022 si slovenskรฉ domรกcnosti za energie priplatili medziroฤne viac o 15,7 %, konkrรฉtne za plyn 19,9 %. Teplo ich vyลกlo drahลกie ako vlani oย 14,9 %, elektrina oย 11,7 %.
Na Slovensku sรบ ceny energiรญ pre domรกcnosti regulovanรฉ รradom pre regulรกciu sieลฅovรฝch odvetvรญ (รRSO) aย k ichย zmenรกm dochรกdza kaลพdoroฤne zvรคฤลกa odย 1. januรกra. Hoci hlavnรฉ slovo mรก รRSO, vรฝznamnรฝ vplyv na cenotvorbu mรก vรฝvoj cien energiรญ na svetovรฝch burzรกch poฤas predchรกdzajรบceho roka.
Tohtoroฤnรฝ nรกrast cien energiรญ pre domรกcnosti v SR o 15,7 % tak reflektuje vรฝvoj na svetovรฝch burzรกch sย energiami eลกte poฤas roku 2021. Tohtoroฤnรฝ vรฝvoj na burzรกch (ovplyvnenรฝ vojnovรฝm konfliktom na Ukrajine) by sa tak mal premietnuลฅ do cien energiรญ pre domรกcnosti aลพ vย januรกri 2023.
Vo vรคฤลกine ekonomรญk Eร si domรกcnosti priplรกcajรบ podstatne viac
V inรฝch eurรณpskych ekonomikรกch cenotvorba prebieha zvรคฤลกa inรฝm spรดsobom a tohtoroฤnรฉ vรฝkyvy na burzรกch sa do cennรญkov pre domรกcnosti premietajรบ uลพ tento rok. Preto je vo viacerรฝch krajinรกch Eร vykรกzanรฝ vรฝraznejลกรญ tohtoroฤnรฝ nรกrast cien elektriny, plynu a inรฝch palรญv.
Najvรฝraznejลกรญ nรกrast cien energiรญ, pribliลพne dvojnรกsobnรฝ, evidujรบ vย Holandsku a Estรณnsku. Medziroฤne viac ako dvojtretinovรฉ zdraลพenie energiรญ (v obdobรญ januรกr aลพ september 2022) pociลฅujรบ aj v Belgicku, vย Litve,ย vย Grรฉcku ฤi vย Taliansku.
Naopak, v susednom Maฤarsku vykรกzali priemernรฝ nรกrast cien energiรญ oย necelรฝch 14 %. U naลกich juลพnรฝch susedov pritom ceny energiรญ takpovediac stagnovali aลพ do jรบla aย k prudลกiemu nรกrastu oย vyลกe polovicu priลกlo poฤas augusta aย septembra 2022. V Poฤพsku sรบ energie drahลกie o takmer 30 %, v ฤeskej republike dokonca oย takmer tretinu.
Energetickรก chudoba a vykurovanie domu
Vย sรบvislosti sย rastรบcimi nรกkladmi na energie sa ฤoraz viac skloลuje pojem โenergetickรก chudobaโ. Hoci univerzรกlna definรญcia tohto pojmu zatiaฤพ neexistuje, jedna z nich hovorรญ, ลพe domรกcnosti sa stรกvajรบ energeticky chudobnรฝmi, ak nemajรบ dostatok financiรญ na to, aby si vย byte alebo v dome zabezpeฤili vykurovanie (na รบrovni 18 aลพ 21 stupลov Celzia) aย ฤalลกie energie.
Najฤastejลกรญmi dรดvodmi sรบ nielen nรญzke prรญjmy a vysokรฉ ceny energiรญ, ale ajย neefektรญvny spรดsob vykurovania ฤi nedostatoฤnรก izolรกcia. Energetickรบ chudobu na Slovensku si vieme priblรญลพiลฅ naprรญklad aj prostrednรญctvom ลกtyroch ukazovateฤพov EU SILC, ktorรฉ zverejลuje ล tatistickรฝ รบrad SR aย Eurostat. Ide o
- mieru preลฅaลพenia nรกkladmi na bรฝvanie (vyลกลกie ako 40 % prรญjmov),
- nedoplatky na รบฤtoch za energie,
- neschopnosลฅ zabezpeฤiลฅ primeranรฉ teplo,
- ลพivot vย obydlรญ so zatekajรบcou strechou ฤi vlhkรฝmi stenami.
Podฤพa tรฝchto รบdajov sรบ energetickou chudobou najviac ohrozenรญ ฤlenovia jednorodiฤovskรฝch domรกcnostรญ, domรกcnostรญ seniorov a viacpoฤetnรฝch rodรญn. Dovedna ide o niekoฤพko stoviek tisรญc obyvateฤพov Slovenska.