Na Islande spustili najväčšie zariadenie v Európe na zachytávanie oxidu uhličitého zo vzduchu. Ukladá ho pod zem

Švajčiarsky start-up Climeworks je presvedčený, že emisie skleníkových plynov nestačí len znižovať, ale treba ich z atmosféry odčerpávať a bezpečne ukladať pod zemou. Nedávno spustil novú prevádzku na zachytávanie CO2, ktorú poháňa geotermálna elektráreň.

Švajčiarska spoločnosť prevádzkuje na Islande už jednu továreň Orca na zachytávanie uhlíka s kapacitou odsávania 4-tisíc ton CO₂ z atmosféry za rok. Nový závod Mammoth (v preklade mamut) je desaťkrát väčší. Obe objekty sídlia pri v geotermálnom parku Hellisheiði, ktorý sa nachádza pri spiacej sopke. Geotermálna elektráreň zároveň poháňa ich technológiu.

V plnej prevádzke Mammoth nasaje ročne až 36-tisíc ton CO₂ z okolitého vzduchu pomocou obrovských ventilátorov. To je štyrikrát viac ako ponúkajú všetky zariadenia tohto typu dohromady. Spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Jan Wurzbacher verí, že do roku 2030 Climeworks dosiahne kapacitu milión ton CO₂ a do roku roku 2050 miliardu ton.

„Výstavba viacerých zariadení v krátkom slede za sebou robí z Climeworks najväčšiu spoločnosť zaoberajúcu sa odstraňovaním uhlíka s priamym zachytávaním zo vzduchu,“ povedal.

Ako táto technológia funguje?

Obrovská čistička bola oficiálne uvedená do prevádzky 8. mája. Mammoth používa 72 obrovských ventilátorov na nasávanie okolitého vzduchu. Ten následne prechádza cez špeciálny filter vo vnútri. Obsahuje absorpčný materiál, ktorý zachytáva CO₂. Po naplnení jeho kapacity sa teplota sa zvýši na približne 100 °C, aby sa z materiálu uvoľnil oxid uhličitý a pripravil sa na uloženie.

V tejto fáze do procesu vstupuje ďalšia islandská firma Carbfix, ktorá našla spôsob, ako zmiešať CO₂ s vodou a vstreknúť ho do hĺbky tisíc metrov, kde prirodzene reaguje s čadičovou horninou a vďaka chemickej reakcii kryštalizuje. Carbfix hovorí, že tento proces mineralizácie trvá približne dva roky. Oxid uhličitý zostane uložený v hornine v hĺbke približne 700 metrov. Na napájanie ventilátorov a vyhrievanie filtrov sa využíva energia z neďalekej geotermálnej elektrárne.

Doplnkom k opatreniam na zníženie emisií

Technológie na priame zachytávanie vzduchu sa označujú ako DAC. Oxid uhličitý odsávajú z atmosféry, čím znižujú jeho koncentráciu a zmierňujú skleníkový efekt. Ich nevýhodou je, že musia spracovávať veľké objemy vzduchu, aby dosiahli rozpoznateľný vplyv, čím sa proces stáva nákladným.

Odborníci varujú, že DAC nemožno považovať za alternatívu k rýchlemu a rozsiahlemu zníženiu emisií potrebnému na odvrátenie najhorších dopadov zmeny klímy. Má veľký potenciál, ale je len doplnkom k iným opatreniam.

Nedávna správa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) odhaduje, že na základe súčasnej spotreby ropy a plynu by svet potreboval zachytiť alebo odstrániť približne 32 miliárd ton uhlíka, aby udržal globálne otepľovanie pod 1,5 °C. V súčasnosti sa každý rok na celom svete zachytí iba 45 miliónov ton uhlíka.

Experiment s obrovskými nákladmi

Organizáciu na ochranu morí OceanCare zase trápi veľké množstvo vody potrebnej pri celom procese. Ak sa použije morská voda – ako to údajne robí Carbfix – mohlo by to podľa organizácie mať negatívny vplyv na oceánske biotopy. „Propagácia takýchto technológií by sa dala prirovnať k pomýlenému vedeckému experimentu na oživenie dávno vyhynutých druhov,“ dodali zástupcovia OceanCare.

Podľa OceanCare závod Orca spoločnosti Climeworks sekvestruje (ukladá) CO₂ za cenu viac ako 929 eur za tonu. Podrobnosti o nákladoch v Mammoth síce spoločnosť Climeworks neuviedla, ale tvrdí, že sa snaží znížiť náklady na technológiu na približne 450 eur za tonu do roku 2030. Okrem Islandu vyvíja aktivity aj v USA, Nórsku, Keni a Kanade.

Pozrite si fotografie závodu Mammoth na Islande

Zdroj: Euronews