Namiesto betónovania námestíčok pôjdu eurofondy na riešenie následkov klimatickej zmeny v troch krajoch

Slovensko a Česko nespája len hranica, ale aj množstvo stále živých väzieb. Spoločne chcú v rámci projektu Interreg SK-CZ riešiť problémy, ktoré nepoznajú hranice štátov. Patrie medzi ne napríklad záplavy či dlhodobé suchá ako dôsledky klimatickej zmeny.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vyhlásilo prvé tri výzvy z eurofondového programu cezhraničnej spolupráce s Českou republikou Interreg SK-CZ. Na podporu ochrany životného prostredia, konkrétne podporu adaptácie na zmenu klímy a prevenciu rizika katastrof je vyčlenených viac ako 10 miliónov eur.

Ďalších 25,8 milióna eur je určených pre kultúru a cestovný ruch a na inštitucionálnu spoluprácu by malo smerovať takmer päť miliónov eur. Celkovo je v novom programovom období na Interreg SK-CZ vyčlenených 107 miliónov eur. V aktuálnom roku by malo byť vyhlásených celkovo šesť výziev, v súhrnnej sume 62 miliónov eur. Plánované sú ďalšie tri výzvy, v rámci ktorých by malo byť podporené vzdelávanie, životné prostredie i miestne iniciatívy.

Financie pre tri slovenské a tri české kraje

Z programu by mali byť financované projekty z oblastí životného prostredia, kultúry a cestovného ruchu, vzdelávania, a prostredníctvom Fondu malých projektov tiež spolupráca medzi samosprávami a regionálnymi iniciatívami. Podpora z programu Interreg SK-CZ sa na Slovensku vzťahuje na Trnavský, Trenčiansky a Žilinský samosprávny kraj, na českej strane sú to Juhomoravský, Zlínsky a Moravskosliezsky kraj.

„Zmena klímy je tu a jej extrémne následky ohrozujú majetok i zdravie a životy ľudí. Musíme preto urobiť všetko pre zmiernenie dopadov klimatickej zmeny a naučiť sa s ňou žiť. Podporu z práve vyhlásenej výzvy zameranej na životné prostredie môžu získať napríklad protipovodňové bariéry či obnova lesov. Z novej výzvy pre kultúrne a prírodné dedičstvo prispejeme zase k ochrane pamiatok s cezhraničným významom,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu investícií Dušan Velič.

Ako doplnil, šancu uspieť majú i projekty cyklociest, turistických chodníkov či bežeckých trás. „Projekty na rozširovanie cezhraničných partnerstiev v rôznych oblastiach, od sociálnych služieb až po obehové hospodárstvo, očakávame v rámci výzvy na inštitucionálnu spoluprácu,“ povedal.

Podľa vicepremiérkay a ministerky investícií Veroniky Remišovej bude zásadnou zmena filozofie pri výbere projektov, ktoré sa podporia: „Namiesto betónovania námestíčok a budovania rozhľadní v údoliach pôjdu eurofondy do projektov, ktoré majú reálny a dlhodobý dopad na život ľudí, zvýšia úroveň života v pohraničí a pomôžu miestnej ekonomike.“