Nariadenie o obnove prírody v europarlamente nakoniec prijali. Podporilo ho aj Slovensko

Ministri životného prostredia Európskej únie formálne prijali nariadenie o obnove prírody, ktoré je jedným z opatrení Európskej zelenej dohody. Podporil ho aj minister Tomáš Taraba, hoci v minulosti tvrdil, že zákon nepodporí.

Cieľom prvého zákona tohto druhu je zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu do roku 2050.

Za nariadenie po niekoľkých mesiacoch debaty na domácej pôde zahlasovala aj rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová, čo napokon umožnilo jeho prijatie. Nariadenie stanovuje právne záväzné ciele a povinnosti pre obnovu prírody v každom z uvedených ekosystémov – od suchozemských po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy.

Cieľom je zmierniť dopady klimatických zmien a prírodných katastrof. Únii to pomôže splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu. Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030.

Vzťahuje sa na celý rad suchozemských, pobrežných a sladkovodných, lesných, poľnohospodárskych a mestských ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.

Podľa Michala Kiču, bývalého štátneho tajomníka envirorezortu je nariadenie, ktoré bolo prijaté po ťažkých vyjednávaniach a mesiacoch obštrukcií, príležitosťou aj pre Slovensko. Prináša ďalšie prostriedky a nástroje na obnovu ekosystémov, poškodených riek, návrat pastvy či obnovu pôdy.

Návrh prešiel najtesnejšou možnou väčšinou, za hlasovalo aj Slovensko. Minister životného prostredia Tomáš Taraba pritom v minulosti hovoril, že zákon nepodporí. Proti zákonu hlasovali Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Holandsko, Fínsko a Švédsko.

Aké opatrenia musia štáty prijať?

Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050. Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov, lebo v posledných desaťročiach sa početnosť a diverzita voľne žijúcich opeľovačov hmyzu v Európe dramaticky znížila.

Krajiny by tiež mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami. Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.

Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25-tisíc kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.

Podľa nových pravidiel musia štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy. Komisia do roku 2033 preskúma uplatňovanie nariadenia a jeho vplyv na sektory poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva ako aj jeho širšie sociálno-ekonomické účinky.