Národné parky budú musieť dosahovať vyššie príjmy. Minister hovorí o väčšej transparentnosti

Podľa ministra životného prostredia národné parky prešli takou reformou, že ich bývalá vláda prakticky odrezala od všetkých príjmov. Musia sa podľa neho ekonomicky čo najviac postaviť na vlastné nohy.

Tomáš Taraba na sociálnej sieti deklaroval, že tomu bude v tomto roku venovať čas a úsilie. Začne rokovania s predstaviteľmi obcí, turizmu, ochrany prírody a ostatnými, aby našli zhodu. „Týmto otvoríme skutočnú diskusiu o zonácii,“ povedal Taraba.

Slovenské národné parky prešli takou reformou, že sú podľa ministra odrezané od všetkých príjmov. „Z Envirofondu, ktorý má príjmy z emisných povoleniek priemyslu a primárne sa majú peniaze vracať do zelenej transformácie ekonomiky, odkanalizovania obcí a podobne, sa nalievajú desiatky miliónov do národných parkov, lebo zbabraná reforma ich obrala o všetky peniaze,“ skonštatoval.

Taraba je podľa vlastných slov za transparentnosť. Tento týždeň preto plánuje ísť do Tatranského národného parku a informovať verejnosť, v akom, podľa neho, ekonomickom marazme sú národné parky. „Vystavím reálny účet, pozostávajúci z rôznych skrytých dotácií cez eurofondy a podobne,“ poznamenal.

Národné parky ako stret záujmov rôznych skupín

Inštitút environmentálnej politiky, ktorý je analytickým útvarom Ministerstva životného prostredia SR konštatoval, že národné parky sú dlhodobo centrom stretu záujmov ochrany prírody, hospodárskeho využitia lesov a turizmu.

Financovanie národných parkov by však malo byť postavené na viacerých pilieroch – na štátnom rozpočte, na zdrojoch z rôznych fondov a na vlastných príjmoch. V analýze z augusta 2022 tvrdí, že národné parky poskytujú verejnoprospešné služby a ich financovanie zo štátneho rozpočtu by sa malo zastabilizovať a zvýšiť.

Na druhej strane, chránené územia sú oblasti s vysokým ekonomickým potenciálom. „Výsledky našej ekonometrickej analýzy ukazujú, že na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie, pričom vyšší priemerný stupeň ochrany má pozitívny vplyv aj na tržby ubytovacích zariadení v okolitých územiach,“ píšu odborníci.

Správy národných parkov by mohli dosiahnuť príjem na základe princípu užívateľ platí, čím sa zabezpečia prostriedky pre ďalší rozvoj služieb. Vstupné môže okrem zabezpečenia príjmov fungovať aj ako nástroj regulácie návštevnosti.

„Nemalo by byť zavedené plošne a nemalo by byť ani zavádzané v parkoch s nízkou návštevnosťou. Návštevnosť niektorých lokalít v TANAPe, NAPANTe, Slovenskom raji, Malej Fatre a aj inde dosahuje svoje denné limity, a preto niektoré úseky potrebujú reguláciu,“ uvádza ekonomická analýza.

Financovanie z viacerých zdrojov

Ďalšou z možností financovania je zavedenie poplatku podobnému miestnej dani, ktorý by sa vyberal cez ubytovacie zariadenia. Zároveň by sa naviazal na využitie v prospech životného prostredia.

Podobne to funguje napríklad na Baleárskych ostrovoch v Španielsku, kde sa uzákonila daň od 0,13 po 4 eurá v závislosti od typu ubytovania a sezóny. Výnosy z novej dane sa používajú na obnovu ekosystémov, výkupy pozemkov, zlepšovanie infraštruktúry a podobne.

Ochranu a obnovy prírody môže zabezpečiť len dobre spravovaný národný park. Tak ako v iných krajinách, základom je viaczdrojové financovanie. Nedá sa očakávať, že by si tieto územia mohli pokryť všetky investičné a prevádzkové náklady z vlastných príjmov.

V súvislosti s národnými parkmi vyvolalo emócie aj rozhodnutie ministra nepodporiť vznik nového parku Podunajsko. EÚ chce pritom do roku 2030 právne chrániť najmenej 30 % pôdy a 30 % morských oblastí únie. Až jedna tretina území má byť v bezzásahovom režime. Vyplýva to zo Stratégie EÚ v oblasti ochrany biologickej rozmanitosti do roku 2030.