Náš prvý nížinný národný park vznikne na Dunaji, financovaný bude aj vďaka eurofondom

Nový národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, bude naším prvým nížinným parkom a desiatym slovenským národným parkom v poradí.

Jeho vznik bude prínosom jednak z hľadiska ochrany jedinečného prírodného bohatstva lužných lesov, ale aj ochrany vodných zdrojov. Priniesť by mal aj rozvoj udržateľného turizmu.

„Na Slovensku máme samé horské národné parky, ale oblasť Podunajska, ktorú ako národný park chráni Rakúsko aj Maďarsko, si Slovensko zatiaľ nevšíma. Pritom vnútrozemská delta je jedinečná a toto územie si zaslúži byť národným parkom, ktorý by bol ako jediný na Slovensku nížinného typu,“ povedal o pripravovanom projekte parku minister životného prostredia Ján Budaj.

Podľa štátneho tajomníka Michala Kiču je už teraz chránených 96 % navrhovaného územia národného parku. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) zamýšľa zabezpečiť vyhlásenie parku do konca roka 2023. Dôvodom sú výnimočné hodnoty tohto prírodného územia – reprezentatívne lesné, vodné a xerotermné biotopy (tieto dokážu žiť v prostredí s nedostatkom vlahy) a druhy európskeho významu, ako aj úsilie zlepšiť ochranu ramenného systému unikátnej stredoeurópskej vnútrozemskej delty.

Národný park Podunajsko nadviaže na existujúce národné parky – rakúsky Donau-Auen National Park, maďarský Fertő–Hanság Nemzeti Park a Duna-Ipoly Nemzeti Park. Rozprestierať sa bude v rámci existujúcich chránených území – Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a časti Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a ďalších priľahlých maloplošných chránených území.

Zjednotenie pravidiel nastolí poriadok

Podľa informácií, ktoré zverejnilo MŽP, má byť celková výmera národného parku 21 042,9 hektárov. Mal by byť vyhlásený na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. A to predovšetkým na štátnych pozemkoch, tie predstavujú 73,5 percenta celkovej plochy. Pre MŽP SR je tiež dôležitá spolupráca a dohoda s neštátnymi vlastníkmi.

Z hľadiska druhov pozemkov tu prevládajú vodné plochy, ktoré tvoria viac ako 40 % parku. Podľa Michala Kiču národný park nielenže zlepší ochranu prírody, ale pomôže aj rozvoju rybárstva.

„Na navrhovanom území národného parku je už v súčasnosti vyhlásených niekoľko rôznych menších chránených území, vtáčích území a miest s vyšším stupňom ochrany, ktoré spôsobujú chaos, ale aj porušovanie pravidiel zo strany niektorých návštevníkov. Plánovaný národný park prinesie poriadok a zníži obmedzenia pre rybárov,“ zdôraznil.

Toto zjednotenie pravidiel uvítal aj Slovenský rybársky zväz. Zvýšené prietoky v ramennej sústave Dunaja zároveň zlepšia podmienky pre neres a život rýb. Dôsledkom bude lepšia druhová pestrosť a viac rýb.

Odborníci upozorňujú, že dunajské luhy nepriaznivo ovplyvnilo Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré sa nachádza v  bezprostrednej blízkosti. Jeho výstavbu vtedy mnohí prirovnávali k ekologickej katastrofe. Zničilo to najlepšie z lužných lesov, narušilo prirodzenú riečnu dynamiku, riečny ekosystém a voľné prúdenie dunajskej vody.

Obnovenie pôvodného stavu by si vyžadovalo pravidelné zaplavovanie lužných lesov simulujúce prírodné procesy, ktoré fungovali pred postavením vodného diela. Simulované jarné aj letné záplavy v tejto oblasti už prebehli, problémom sú však nelegálne čierne stavby v záplavových oblastiach, ktoré tu za desiatky rokov vznikli. Pri vyššom prietoku by ich mohlo zaplaviť. Ich odstránenie je pritom v kompetencii obcí ako príslušných stavebných úradov.

Nervozita medzi poľnohospodármi

Zriadenie parku podľa štátneho tajomníka pomôže regionálnemu rozvoju, miestnym obyvateľov, agroturistike a lokálnym farmárom. „Región Dunajskej Stredy je neodmysliteľne spojený s poľnohospodárstvom, ktoré tu má dlhoročnú tradíciu. Naším spoločným záujmom je, aby Národný park Podunajsko nijako neohrozil záujmy poľnohospodárov,“ uviedol Michal Kiča.

Práve medzi poľnohospodármi v dotknutej oblasti však ohlásené kroky MŽP SR vyvolali napätie a nervozitu, keďže Žitný Ostrov a juh Slovenska patrí medzia najúrodnejšie lokality Slovenska.

„Veľmi dobre si uvedomujeme, že v kontexte klimatických zmien je potrebné chrániť aj vytvárať chránené územia, ale nemôžeme prijať rozhodnutia, aké vznikajú bez vzájomnej informovanosti ľudí, ktorí žijú a hospodária v dotknutých územiach. Pred takto zamýšľanými zásadnými zmenami a zásahmi do agrárnej krajiny je nevyhnutný rozsiahly dialóg,“ uviedla predsedníčka Agrárnej komory Slovenska Ing. Helena Patasiová.

Medzinárodné pravidlá pre územia Natura 2000 prírode blízku tradičnú poľnohospodársku činnosť povoľujú. V dvoch maďarských národných parkoch Fertő–Hanság a Duna-Ipoly, na ktoré Podunajsko bude nadväzovať, to funguje tak, že hospodári môžu požiadať o ochrannú známku Produkt z národného parku.

Oživenie lužných lesov

Jedným z najdôležitejších pilierov tohto parku je zonácia. Kým pri iných národných parkoch vzniká postupne, v Podunajsku by mala fungovať od začiatku. Najprísnejší, piaty stupeň ochrany, by mal platiť pre takmer 15,5 % jeho výmery. Táto by bola bezzásahovou zónou so vzácnymi živočíšnymi a rastlinnými druhmi.

Ochranári zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny sa snažili o vytvorenie Národného parku Podunajsko od roku 1986. Už desaťročia tvrdia, že dlhodobú ochranu vodných zdrojov, luhov, mokradí a lesov v okolí Bratislavy môže zabezpečiť jedine vyhlásenie národného parku. Táto myšlienka teda nie je nová.

Projekt ochrany Národného parku Podunajsko vrátane hraníc územia a jeho zonácie vypracovala Štátna ochrana prírody SR. Zároveň zverejnila prvý odborný návrh na vymedzenie územia NP Podunajsko. Ide o nadštandardný postup, ktorý predchádza oficiálnemu prerokovaniu zámeru.

Ministerstvo chce ešte v tejto predprípravnej etape poskytnúť verejnosti čo najviac informácií, vysporiadať prípadné otázky a pripomienky a až následne začať s takto upravenou dokumentáciou proces prerokovania. Náklady na správu národného parku by mali dosiahnuť výšku približne 580-tisíc eur počas rokov 2024 až 2026. Financovaný bude aj vďaka európskym fondom.

Nový národný park mal podľa poslaneckej novely vzniknúť k 30. marcu 2024. Návrh, ktorý má zaviazať vládu, aby vyhlásila NP Podunajsko, sa však presunul z 88. schôdze Národnej rady SR na ďalšie rokovania parlamentu v máji. Ministerstvo medzitým stále neformálne rokuje so samosprávami, s rybármi aj poľnohospodármi o konkrétnej podobne parku. Ak parlament návrh zákona v nasledujúcich mesiacoch schváli, nový park ešte musí vyhlásiť vláda.