Solárna energia vedie, jadro stúpa: Podľa prieskumu sme ochotní priplácať si za alternatívne zdroje energie
Z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra ACRC vyplynulo, že ak by si Slováci mohli vybrať zdroj energie s minimálnym množstvom emisii skleníkových plynov, na prvom mieste by skončila slnečná energia. Na druhom mieste jadrové elektrárne.
Ako informovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorá si dala prieskum spoločne so Slovenskými elektrárňami vypracovať, obyvatelia Slovenska by si na znižovanie emisií vybrali najmä solárne elektrárne (38 %), po ktorých nasledujú jadrové elektrárne (17 %), veterné (16 %) a vodné elektrárne (16 %). Na chvoste skončili geotermálna energia (7 %) a spaľovanie biomasy (6 %).
Energetický expert SFPA Karel Hirman však dodal, že práve geotermálna energia má na Slovensku doposiaľ veľký nevyužitý potenciál, a to najmä v oblasti vykurovania.
Mení sa aj názor na jadrové elektrárne, ktoré v prieskume obsadili druhú miesto. Za veľmi bezpečnú alebo skôr bezpečnú považuje jadrovú energetiku takmer 61 % populácie. V roku 2015 to bolo lvšak en niečo vyše 45 %.
Kým v roku 2015 chcel každý tretí Slovák ukončenie prevádzky jadrových elektrární, a to buď ihneď (6,1 %) alebo po dosiahnutí ich životnosti (29,7 %), dnes sú až siedmi z desiatich obyvateľov presvedčení, že jadrové elektrárne potrebujeme, máme ich prevádzkovať (35 %) alebo prevádzkovať a aj dostavať nové jadrové bloky (34,1 %).
„Výsledky prieskumu, ktoré sme porovnali s predchádzajúcim prieskumom, ukazujú, že podpora jadrovej energetiky, súhlas s jej prevádzkovaním aj vnímaním jej bezpečnosti, výrazne narástla v rámci spoločnosti a ešte významnejšie u obyvateľstva, ktoré žije v okolí elektrární,“ uviedol riaditeľ pre výskum spoločnosti ACRC Michal Imre.
Klimatickú zmenu vnímame ako výzvu, zdražovanie sa nám však nepáči
Odlišne vnímajú situáciu ľudia žijúci v okruhu 20 kilometrov od jadrových elektrární. Až 43 % z nich vidí na prvom mieste v boji s klimatickou zmenou jadrovú energiu. Slnečná energia je s odstupom na druhom mieste s 24 % a veterná na treťom s 18 %.
Takmer tri štvrtiny Slovákov (74,6 %) vnímajú klimatickú zmenu ako jeden z hlavných problémov, ktorým ako civilizácia čelíme. Zároveň je ešte väčší podiel populácie presvedčený, že je správne snažiť sa znížiť emisie na nulu. Myslia si to až štyria z piatich z nás (79,2 %).
Respondenti dostali aj otázku, či sú ochotní akceptovať zvýšenie cien elektriny, ak by sa tým zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov, teda veterných, solárnych, malých vodných alebo geotermálnych elektrární. So zdražovaním rozhodne súhlasilo len 7,3 % populácie a tejto možnosti bolo skôr naklonených 35,5 % ľudí. Ochotní by boli akceptovať zvýšenie fakturovanej sumy o maximálne 5 eur (60,5 %), respektíve 10 eur mesačne (32,3 %).
Závislosť od plynu
Viac ako 98 % spotreby plynu na Slovensku je z dovozu. Pri dodávkach zo zahraničia sme 100 % závislí od Ruska. Mali by sme znížiť túto závislosť a získavať plyn z iných krajín? Aj táto otázka padla v prieskume. Plyn je totiž v Európe kľúčový nielen pri vykurovaní, ale aj pri spomínanom vyrovnávaní odchýlok spôsobených nepredvídateľnými zdrojmi zapojenými do výroby elektriny.
Traja z piatich (60,4 %) obyvateľov Slovenska sú rozhodne (23,6 %) alebo skôr za (36,8 %) zníženie závislosti od jedného dodávateľa plynu. Zároveň sa na stranu diverzifikácie dodávok prikláňajú najmä ľudia do 40 rokov, s maturitou alebo vysokou školou.
Vyššiu cenu by rozhodne akceptovalo len 7,4 % a skôr by ju prijalo 24,4 % populácie. Aj v takom prípade by boli ochotní platiť viac len o 5 eur (63,2 %), respektíve 10 eur mesačne (27,1 %). Je dôležité pripomenúť, že v čase prieskumu cena plynu aj elektriny na burze v dôsledku geopolitickej situácie v Európe stúpla nie o pár eur, ale niekoľkonásobne.
Objednávateľom prieskumu boli Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Slovenské elektrárne, ktoré takýto prieskum robili naposledy v roku 2015. Agentúra ACRC uskutočnila prieskum od 21. júna do 12. júla 2022.
Výberovú vzorku tvorilo 812 respondentov vo veku 15 do 69 rokov. Prieskum zároveň prebehol aj telefonickým dopytovaním na vzorke 504 a 506 respondentov, ktorí žijú v okolí jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.
