Nová vláda by mala byť v boji s klimatickými zmenami ambicióznejšia, na opatrenia dostane až 9 miliárd eur

Opatrenia na boj s klimatickými zmenami by si mala nová vláda „upratať“ a navrhnúť ambicióznejšie riešenia. Upozornila na to Slovenská klimatická iniciatíva. Dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska sa totiž raz môžu stať štandardom na Liptove.

Nová vláda by mala prehodnotiť záväzky Slovenska v rámci Národného energetického a klimatického plánu a byť v boji s klimatickými zmenami ambicióznejšia. Národný energetický a klimatický plán počíta pri budovách s dvakrát väčším objemom emisií skleníkových plynov, ako si samotné Slovensko nastavilo v rámci Dlhodobej stratégie obnovy budov (LTRS).

Slovenská klimatická iniciatíva upozorňuje, že vplyv klimatických zmien už pociťujeme aj na Slovensku. Navyše, 9 miliárd eur, ktoré má Slovensko k dispozícii z eurofondov na tieto opatrenia, môže byť silným impulzom pre ekonomiku a zamestnanosť.

Slovensko síce zaslalo svoj návrh Národného energetického a klimatického plánu Európskej komisii v auguste tohto roka, avšak tento návrh obsahuje aj rozpory s inými strategickými materiálmi v oblasti boja s klimatickými zmenami. Pri produkcii skleníkových plynov z budov napríklad počíta so 4 megatonami tzv. CO₂ ekvivalentov, čo je dvojnásobok strednej hodnoty cieľa nastaveného v rámci LTRS na úrovni 1,8 megatony.

„Už len tento rozpor medzi dvoma strategickými materiálmi Slovenska ukazuje, že v téme opatrení na boj s klimatickými zmenami musí nová vláda upratať,“ upozornila Kateřina Chajdiaková, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI).

Podľa nej sú totiž slabé ambície v boji s klimatickými zmenami nielen zlým signálom, a zároveň škodlivé pre kvalitu života, ale aj premrhaním sociálno-ekonomického potenciálu. Slovensko má totiž do roku 2030 na opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov, či už je to v domácnostiach, priemysle alebo v doprave, v rôznych finančných schémach z EÚ k dispozícii 9 miliárd eur.

Dôsledky klimatických zmien vidno už teraz a bude to len horšie 

Tieto peniaze, ktoré máme, takpovediac, zadarmo, môžu podľa SKI významne pomôcť aj slovenskej ekonomike a prispieť k zamestnanosti a rastu platov v tomto náročnom období. Napríklad komplexná obnova budov je spravidla v réžii lokálnych firiem, významná časť stavebných materiálov sa vyrába aj na Slovensku.

„V konečnom dôsledku nielen obnova budov, ale aj väčšie využitie obnoviteľných zdrojov šetrí peniaze spotrebiteľom, teda zlepšuje ich sociálnu situáciu,“ doplnila Chajdiaková. Iniciatíva zároveň upozorňuje, že dôsledky klimatických zmien vidno už aj na Slovensku vo forme prudkých nárazových dažďov, ale aj historických teplotných rekordov či príchodu nových invazívnych druhov hmyzu.

„Len pre lepšiu predstavu, slovenskí klimatológovia počítajú, že postupne sa dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska stanú štandardom na Liptove a v severných regiónoch, pričom juh sa ešte viac oteplí,“ dodala Chajdiaková. Do budúcnosti budú mať klimatické zmeny ešte zásadnejší vplyv nielen na ľudí, ale aj na vodnú bilanciu, a v neposlednom rade aj na odvetvia ako poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo či rybárstvo.

Zdroj: Slovenská klimatická iniciatíva