Odborníci odporúčajú urýchlene spustiť výzvy na obnovu rodinných domov aj verejných budov

Podľa platformy Budovy pre budúcnosť potrebujeme konkrétne plány pre zvyšovanie energetickej efektívnosti a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Vytvorila preto návrh opatrení pre sektor budov, ktorý spotrebúva dokonca viac zemného plynu ako priemysel. Jej výzvu podporili nielen predstavitelia stavebného sektora.

Najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku, platforma Budovy pre budúcnosť (BPB), vyzvala predsedu vlády Eduarda Hegera, aby vláda urýchlene začala pracovať na dvoch akčných plánoch. A to „Pripravení na zimu“, ktorý by riešil konkrétne zníženie dovozu ruského plynu do konca roku 2022 a „Nezávislí na ruskom plyne“, ktorý by riešil dlhodobé ukončenie našej závislosti na ruskom plyne do konca roka 2026.

„Cieľom Slovenskej republiky by malo byť znížiť dovoz plynu z Ruskej federácie do konca roku 2022 v súlade so spoločným cieľom EÚ dosiahnuť pokles dovozu ruského plynu o dve tretiny a zároveň definitívne ukončiť dovoz plynu z Ruskej federácie aspoň do konca roka 2026,“ vyhlásila riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.

Považuje za nutné, aby vláda čo najskôr prijala jasný záväzok v podobe týchto dvoch cieľov, ktorým bude daná najvyššia politická priorita. Následne by mala predstaviť balíky potrebných opatrení – napríklad v podobe akčných plánov navrhnutých platformou BPB.

Podľa signatárov výzvy, medzi ktorými sú okrem predstaviteľov stavebného sektora aj Slovenský živnostenský zväz, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov, či Prognostický ústav SAV, potrebuje Slovensko jasný plán, ako zabezpečí energetické komodity nielen na budúcu vykurovaciu sezónu, ale aj ako sa postupne zbavíme závislosti na fosílnych palivách z Ruska.

Inštitút finančnej politiky predpokladá nárast ceny plynu na budúci rok o 60 % a tepla o 40 %. S tým súvisí aj riziko nárastu energetickej chudoby.

Prišiel čas zamerať sa na obnoviteľné zdroje

Ako dodal Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltaického priemyslu a OZE, teraz je ten správny čas zamerať sa na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie.

„Dosiahnutie takéhoto cieľu si bude vyžadovať kombináciu opatrení v podobe diverzifikácie nových zdrojov plynu a opatrení na znižovanie samotnej potreby plynu. Akčné plány, ktoré by mala slovenská vláda pripraviť, musia počítať s podporou zvyšovania energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov,“ povedal.

Základnou stratégiou akčných plánov by malo byť okamžité ukončenie verejnej podpory inštalácie nových zdrojov na zemný plyn a bezodkladné spustenie pripravovaných podporných programov. Obsahovali by tiež rýchle opatrenia, ktoré znížia spotrebu plynu v čo najväčšom počte budov a zároveň nevytvoria prekážku na dokončenie ich hĺbkovej obnovy v budúcnosti.

Signatári na Úrad vlády SR doručili okrem výzvy samotnej aj návrh série konkrétnych riešení, ktoré by akčné plány vlády v tejto oblasti mali obsahovať.

Konkrétne návrhy pre rodinné domy aj verejné budovy

V prípade rodinných domov BPB odporúča opatrenia, ktoré je možné realizovať v priebehu leta a jesene 2022. Navrhuje urýchlene spustiť podporný program na obnovu domov z Plánu obnovy a zvážiť úpravu podmienok alebo prednostnej podpory domov v najhorších energetických triedach s plynovým kotlom.

V rámci existujúceho projektu Zelená domácnostiam odporúča navýšiť rozpočet na podporu obnoviteľných zdrojov energie pre novostavby rodinných domov a rozšíriť program aj na Bratislavský samosprávny kraj.

Riešenie vidí aj vo vyčlenení verejných zdrojov pre budovy, ktoré nespĺňajú podmienky dosiahnutia úspory viac ako 30 % energie. Tá je dôležitá pre získanie dotácie z Plánu obnovy. Medzi opatrenia by patrilo napríklad zateplenie strechy, výmena okien či inštalácia termostatických ventilov a vyregulovanie vykurovacej sústavy.

V prípade bytových domov BPB odporúča upraviť podporu v rámci ŠFRB cielene pre bytové domy s plynovým kotlom a tiež poukazuje na urýchlenie spustenia výzvy na obnovu verejných budov z Plánu obnovy a odolnosti. Podnikateľom a vlastníkom komerčných budov by zase pomohlo urýchlenie spustenia projektu Zelená podnikom v rámci EŠIF 2021 – 2027.