Organizácie ochraňujúce prírodu zhodnotili 100 dní novej vlády: Životné prostredie je v ohrození, ideme zlou cestou

Od vymenovania novej vlády ubehlo začiatkom februára 100 dní. Mimovládne organizácie na ochranu životného prostredia zhodnotili prvé mesiace vlády a vyjadrili veľké obavy z vývoja v rezorte životného prostredia, ale aj nesúhlas s postupom iných ministerstiev.

Vláda podľa nich predkladá zákony spôsobom a v podobe, ktoré významne ohrozujú celkový systém ochrany životného prostredia. Vyslovene alarmujúci je aj rozsah a spôsob personálnych zmien nielen na ministerstve, ale aj v iných inštitúciách. Samotné vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu naznačujú, že toto je len začiatok devastačných zmien.

Navrhované zákony majú veľký vplyv na ochranu životného prostredia, na stav demokracie v krajine či ohrozujú práva miest, obcí a vlastníkov domov a pozemkov. Zákony sú predkladané v zrýchlených konaniach, bez akýchkoľvek expertných konzultácií a mimo legislatívny plán vlády.

Nejde len o trestný zákon, ktorý výrazne oslabuje zodpovednosť za environmentálnu kriminalitu, ale aj o nesystémový zákon o strategických investíciách. Organizácie s obavami očakávajú aj zverejnenie novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý je jedným z kľúčových zákonov v rezorte. Po chaose so stavebnou legislatívou tak vzniká neprehľadná situácia, ktorá môže viesť k ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z EÚ a v konečnom dôsledku k premárneniu šance na lepší život bežných ľudí.

Klimatický zákon je v nedohľadne 

„Keď sa pozrieme na ochranu klímy, je to kontroverzné. Minister Taraba sa správa skôr ako minister hospodárstva. Koaliční politici nechápu, aké náročné úlohy spojené so sociálne citlivou zelenou transformáciou ekonomiky budeme musieť plniť. Klimatický zákon je v nedohľadne, postoj k obnoviteľným zdrojom je rozporuplný a spochybňovanie úlohy Slovenska v spoločnom snažení EÚ o ochranu klímy vyslovene spiatočnícke,” uviedla koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.

Ako doplnila, minister avizuje podporu nezmyselným spaľovniam odpadu, obnoveniu výstavby vodných diel Slatinka a Tichý Potok, ignoruje potrebu zavedenia obehového hospodárstva a ohrozuje ochranu prírody a krajiny. „Tá je kľúčová pre našu adaptáciu a odolnosť pred zhoršujúcou sa zmenou klímy. Toto všetko nakoniec tvrdo dopadne na všetkých obyvateľov Slovenska,“ povedala.

Tarabove personálne výmeny

Obrovským problémom je pre organizácie ochraňujúce prírodu spôsob výmeny vedúcich predstaviteľov na ministerstve a v dôležitých rezortných inštitúciách. Až na pár výnimiek riadiace posty organizácií, ktoré spadajú pod MŽP, ovládli stranícki nominanti.

Často ide o podkvalifikovaných ľudí bez skúseností s riadením, ľudí bez praxe v oblasti životného prostredia. Ich predchádzajúce povolania vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti či schopnosti obhajovať záujmy ochrany prírody na danej pozícii. Nevhodná personálna politika tak ohrozuje funkčnosť kľúčových inštitúcií rezortu. Klimatická koalícia zosumarizovala personálne výmeny do prehľadnej tabuľky.

Boj s mimovládkami

Špeciálnou kapitolou je pretrvávajúci boj s mimovládnym sektorom. „Konštruktívne navrhovanie funkčných riešení a ich realizácia zo strany politikov sú často nahrádzané slovnými útokmi na tretí sektor. Politici, ktorí označujú zástupcov mimovládnych organizácií a nezávislých odborníkov za pijavice a ekoteroristov, výrazne pomáhajú šíriť nenávisť v spoločnosti, čoho dôsledky sme mali možnosť už aj vidieť,“ poznamenal ekológ Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.

Experti a expertky z neziskových organizácií pritom dlhodobo nahrádzajú štát pri zapájaní verejnosti, vypracovaní odborných podkladov, prepájaní ministerstiev, kontrole politikov, a to všetko väčšinou zdarma. „Organizácie, na ktoré útočia, nahrádzajú štát aj v praktickej ochrane prírody,” doplnil Ondrej Kameniar.

Zdroj: Klimatická koalícia