Paríž chce hostiť historicky najudržateľnejšie olympijské hry. Ako bude vyzerať olympijské mesto?

Organizovanie olympijských hier je veľkou prestížou, no i veľkou záťažou pre celé hostiteľské mesto. Žiada si výstavbu nových štadiónov a športovísk, ktoré často po skončení ostávajú opustené. Paríž sa rozhodol ísť udržateľnejšou cestou a sľubuje, že to bude najzelenšia olympiáda v histórii. Oproti predošlým hrám sa zaviazali znížiť uhlíkovú stopu na polovicu.

Organizátori sľubujú, že nadchádzajúce olympijské a paralympijské hry nastavia nové štandardy v udržateľnosti. Celkovo až 95 percent súťažných miest je buď dočasných a demontovateľných alebo postavených už dávno pred kandidatúrou na usporiadanie hier.

Zvyšok bol vybudovaný pomocou nízkouhlíkových konštrukcií. S 800 olympijskými športovými podujatiami, 15-tisíc športovcami, 45-tisíc dobrovoľníkmi a 13 miliónmi jedál však organizátori chápu obrovský rozsah svojich ambícií v oblasti udržateľnosti a opisujú ich ako veľkú výzvu. Udržateľnosť vo viacerých vrstvách tohto svetového podujatia by však mohla tvoriť precedens a byť inšpiráciou aj iných veľkolepých eventov.

Hry pre mesto

Zatiaľ čo v minulosti sa mestá transformovali a rozpínali svoje kapacity tak, aby sa prispôsobovali hosťovaniu OH, s olympijskou Agendou 2020 prijatou v roku 2015 prišla zmena. Tá kladie dôraz na udržateľnosť a dedičstvo a tým sa prístup zmenil na prívetivejší pre hostiteľské mestá.

Hry sa tak snažia prispôsobiť miestu konania, ich hostiteľom, ale aj miestnym obyvateľom. Agenda vyžaduje od organizátorov, aby maximálne využili kapacitu existujúcich či dočasných miest, minimalizoval sa vplyv na životné prostredie a hry sa stali katalyzátorom vytvárania výhod a príležitosti pre miestnych.

„Paríž 2024 uvádza tento model do praxe veľkolepým spôsobom a miesta konania sú toho najviditeľnejším príkladom,“ povedala MarieSallois, riaditeľka pre sekciu udržateľnosti v medzinárodnom olympijskom výbore (IOC).

Emisie pôjdu výrazne dole aj pre obnoviteľné zdroje energie

Paríž sa už pri kandidatúre zaviazal k tomu, že zníži svoju uhlíkovú stopu na polovičnú úroveň v porovnaní s hrami v Londýne (2012) či Riu (2016). Do úvahy však výbor bral aj nepriamu stopu hier, a to je cestovanie divákov. Ide tak o prvé hry, ktoré postupujú v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z 2015.

Najväčším „gamechangerom“ bude inovatívny energetický model. Využívať sa bude 100 percent obnoviteľnej energie. Napríklad centrum pre vodné športy v Seine-Saint-Denis, ktoré má kapacitu 5000 miest má na svojej streche solárnu farmu s rozlohou 5000 m².

Okrem toho bolo skonštruované predovšetkým z dreva a iných biologických materiálov a má špeciálny konkávny tvar strechy, ktorý pomáha prirodzene ohrievať vzduch vo vnútri a regulovať úroveň vlhkosti vnútri. Bolo postavené na severovýchodnom predmestí Paríža v jednej zo štvrtí, ktoré trpí nedostatkom investícií. Po OH má ostať slúžiť miestnej komunite ako multišportové centrum.

Prvýkrát bola tiež vypočítaná takzvaná materiálová stopa, pričom organizátori podrobne zmapovali požadované množstvo zdrojov na každom stanovisku s cieľom minimalizovať a kontrolovať životný cyklus pred, počas aj po skončení OH.

Olympijská dedina pre budúcnosť

K OH neodmysliteľne patrí aj olympijská dedina, ktorá je nielen miestom na prespatie, ale aj miestom stretnutia športovcov z celého sveta a kultúrnych akcií.  Aj tú sa rozhodli Parížania poňať v trochu inom duchu. Zámerom je z dediny urobiť po skončení hier novú štvrť pre miestnych, hosťovanie hier tam bude iba „v nájme“.

Po 8. septembri sa má štvrť na križovatke troch predmestí – Saint-Denis, Saint-Quen a Ile-Saint-Denis, premeniť na kancelárske priestory pre 6000 ľudí a pre rovnaký počet aj na bývanie. Organizátori tvrdia, že veľká časť bude vyčlenená pre verejné a dostupné bývanie.

Otáznym ostáva, aká bude realita po ukončení a či sľuby organizátorov nevyjdú ako prázdne, ako tomu bolo v Londýne v roku 2012, kde z 9000 domov bolo len menej ako 200 ponúknutých za lacnejšie nájomné.

Tretina striech bytových domov v olympijskej dedine je pokrytá solárnymi panelmi a ďalšia tretina má zelené strechy a strešné záhrady, ktorí by mali prispieť k znižovaniu vnútornej teploty. Medzi jednotlivými blokmi boli ponechané dlhé vzdušné priechody k Seine pre lepšie prúdenie čerstvého a chladnejšieho vzduchu od rieky. 

Kartónový nábytok a dlažba z mušľových úlomkov

Olympijská dedina bude jedno veľké „testovacie laborátorium,“ ako pomenovala tento zelený experiment GeorginaGrenon, šéfka sekcie udržateľnosti pre Paríž 2024. V dedine bude cez 14 tisíc miest pre športovcov v troch tisíckach apartmánoch. Postele boli vyrobené z recyklovateľných materiálov, podobne ako to bolo na predošlých OH v Tokiu matrace z opätovne použitých materiálov. Stoličky a nábytok je kartónový, takže po olympiáde sa ľahko zrecykluje.

Jeden chodník experimentálne vytvorili z úlomkov mušlí. Predpokladajú, že by mal lepšie absorbovať zrážky a v horúcich dňoch zase pomaly odparovať vodu a ochladzovať miestnu mikroklímu.

Na hlavnej triede v olympijskej dedine bude experimentálne umiestnených päť „UFO“ filtrov na filtráciu vzduchu. Sú navrhnuté ako vysávače, ktoré nasávajú znečistený vzduch a zbavia ho nebezpečných častíc pričom by mali zvládnuť očistiť až 95 percent vzduchu. Päť takýchto zariadení dokáže vyčistiť objem vzduchu rovnajúcemu sa 40 olympijským plaveckých bazénom za hodinu a to za veľmi úsporného režimu spotreby elektrickej energie.

 Nedáte nám klimatizácie, my si ich prinesieme

I napriek obavám a nepriaznivým predpovediam naozaj horúceho počasia vo Francúzsku počas júla a augusta sa rozhodla dedina nepoužívať klimatizáciu. Tá síce chvíľkovo vzduch ochladí, ale je pre klímu celkovo nepriaznivá a podporuje efekt takzvaného ‚mestského tepelného ostrova‘. Francúzi aj tu našli udržateľnejšiu alternatívu spôsobu chladenia, ktorá šetrí energiu a udržiava štvrť príjemnejšou.

K ochladzovaniu prispeje hneď niekoľko faktorov. Ponechanie spomenutých vzdušných tunelov od rieky smerom dovnútra mestečka, priečne vetranie v izbách, okenice na oknách, ale aj hrubá izolácia na stenách jednotlivých budov. Zelené strechy poslúžia nielen na ochladenie budov, ale aj ako podporné prvky pre mestskú biodiverzitu. Pribudne aj nový park s dvoma stovkami stromov.

Vnútri jednotlivých bytov čerpá geotermálny systém chladnú vodu cez potrubia zabudované v betónových podlahách, pričom betón ma tu dvojitú funkciu. Cez deň akumuluje teplo, ktoré chladná voda odoberá a v noci znižuje teplotu, teda teplota v izbe sa zvyšuje len veľmi pomaly. Voda čerpaná z viac ako 200 metrov pod zemou si udržiava stabilnú teplotu a v zimných mesiacoch môže slúžiť tento systém opačným spôsobom.

Niektoré delegácie krajín však pochybujú alebo sa nechcú spoliehať na tento systém a majú si v pláne priniesť vlastné klimatizačné jednotky, uviedol denník Washington Post, pre ktorý to potvrdilo hneď niekoľko krajín. Výkon športovcov a dobrý odpočinok je pre nich v tento moment dôležitejší, než ambiciózny plán usporiadateľov. Environmentálne opatrenia teda sú ochotní akceptovať dokiaľ tým neriskujú pohodlie svojich reprezentantov.

Snaha vzdať sa klimatizácie bolo asi najodvážnejším krokom usporiadateľov v celkovom pláne udržateľnosti hier. Ponúkli alternatívu a konečné rozhodnutie pridať či nepridať sa do tohto experimentu ostalo na každej krajine. Z celej situácie však vystala obava z prehlbovania nerovností, keďže delegácie z menej financovaných krajín si prenosné klimatizačné jednotky nebudú môcť dovoliť. Podmienky tak nebudú pre všetkých rovnaké.

Organizátori OH v Paríži však veria, že tento prístup „minimalizuj a opätovne využi“  sa stane pomyselným odrazovým mostíkom pre dekarbonizáciu priemyslu vo Francúzsku. Okrem toho budú musieť všetky krajiny EÚ znížiť uhlíkovú stopu v stavebnom sektore, keď chceme ako únia splniť cieľ znížiť emisie o 55 percent do konca dekády.