Problémy starších rodinných domov a ich dopad na naše zdravie: Plesne a vlhkosť

Pätina domácností na Slovensku hodnotí svoje bývanie ako nevyhovujúce a každý šiesty Slovák nie je spokojný so svojím bývaním. Ako ovplyvňujú naše zdravie a psychickú pohodu nesprávne vetranie či zvýšená vlhkosť v interiéri?

Sme generáciou, ktorá trávi v uzatvorených miestnostiach väčšinu dňa. Vzduch v interiéri pritom môže byť oveľa viac znečistený ako ten v exteriéri. Podľa prieskumu spoločnosti Velux žijeme v interiéroch až 90 % času. Bývame v nich, pracujem aj trávime voľný čas. Na Slovensku býva v rodinných domoch viac ako polovica obyvateľov, prevažná časť týchto domov bola postavená pred 40 rokmi. Nie vždy teda ide o zdravé bývanie a zdravý interiér.

Až 75 % týchto starších stavieb je v pôvodnom stave a nespĺňa tepelno-technické požiadavky. Častým problémom starších rodinných domov je, že ich obyvatelia nevedia interiér vykúriť na komfortnú teplotu.

S tým súvisí aj smutný fakt, že až pätina slovenských domácností si nemôže dovoliť udržiavať primeranú teplotu v interiéri z ekonomických dôvodov. K komu sa pridávajú problémy ako vlhkosť či plesne, ktoré majú dopad na zdravie ľudí. Ako informuje Správa o stave budov na Slovensku, ktorú vypracovala platforma Budovy pre budúcnosť, tieto domácnosti zároveň uvádzajú 1,5 až 2,9-násobne častejší výskyt zdravotných problémov.

Vlhké a plesnivé prostredie zvyšuje až o 40 % pravdepodobnosť výskytu astmy. Astmou podľa štatistík trpí viac než 300 miliónov ľudí na celom svete a odhaduje sa, že do štyroch rokov stúpne ich počet až na 400 miliónov. Štúdia na celoeurópskej úrovni preukázala, že 2,2 milióna Európanov trpí astmou, ktorá je priamym dôsledkom života vo vlhkých alebo plesnivých budovách.

Zvýšená vlhkosť v interiéri súvisí s výskytom astmy

Astma je chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakujúcimi sa záchvatmi dýchavičnosti a sipotu. K rizikovým faktorom, ktoré prispievajú k rozvoju tohto nevyliečiteľného ochorenia, patrí vdýchnutie „spúšťačov“ – alergénov. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sú významnými alergénmi práve plesne, ktorých výskyt vo vnútornom prostredí je väčší ako vo voľnom ovzduší. Medzi najviac ohrozené skupiny jedincov patria ľudia s oslabeným imunitným systémom, alergici a deti.

Plesne v interiéri spôsobujú aj iné zdravotné problémy: „Vyvolávajú alergické reakcie vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k častým ochoreniam kože (ekzémy, plesne, psoriáza). Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR.

Hlavnou príčinou tvorby plesní v interiéri je zvýšená vlhkosť objektu. Odporúčaná optimálna relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri by sa mala pohybovať v rozmedzí 38 až 45 %. Suchý vzduch pod 35 % podľa odborníkov vysušuje sliznice. Pri vysokej vlhkosti nad 60 % sa zase dvojnásobne zvyšuje množstvo mikroorganizmov vo vzduchu a vytvárajú sa podmienky na poškodenie stavby vlhkosťou.

Štvorčlenná rodina vyprodukuje v interiéri dýchaním a bežnými činnosťami ako varenie, sprchovanie, pranie v priemere 5 až 10 litrov vodnej pary denne. Príčinou zvýšenej vlhkosti v interiéri však môže byť aj samotná stavba, napríklad zle zrealizované detaily alebo problém nedávno dokončených budov – tzv. stavebná vlhkosť.

Podľa škótskej štúdie je však najväčším zdrojom vnútornej vlhkosti sušenie bielizne – z tejto činnosti pochádza 30 % vnútornej vlhkosti. Až 65 % všetkých Európanov minimálne raz týždenne suší bielizeň vo vnútri. Táto vlhkosť môže v domácnosti spôsobovať tvorbu plesní a vlhkosti.

Nové okná a podcenené vetranie

Zvýšená vlhkosť sa často prejavuje aj zarosenými oknami v interiéri. Rosenie skla vzniká vtedy, keď sa teplý a studený vzduch stretne s chladnejším povrchom – teda narazí na studené sklo. Zrážaním vlhkosti na chladnom povrchu vznikne kondenzát. Studené však býva iba sklo, ktoré neizoluje dokonale. Z toho vyplýva, že vnútorný povrch skla sa najčastejšie rosí pri starých dvojsklách so zastaranými hliníkovými dištančnými rámikmi.

V minulosti boli hliníkové dištančné rámiky pri výmene okien obľúbené pre svoju cenu a dostupnosť. Výrobcovia okien dnes namiesto neho používajú kompozitný plast s nízkou tepelnou vodivosťou. Štúdia výskumného ústavu ift Rosenheim ukázala, že použitie dištančného rámika z kompozitného plastu znižuje úniky tepla v neizolovanom rodinnom dome až o 18 %.

Súčasné zasklenia musia spĺňať náročné požiadavky. Dvojsklo sa dnes podľa aktuálne platnej legislatívy používa maximálne pre rekonštrukcie a neobývané priestory. Najväčšia pozornosť je dnes pri tepelnoizolačnom skle venovaná predovšetkým tepelným vlastnostiam, aby nedochádzalo k úniku tepla smerom von, ani k prenikaniu vzduchu z vonku dnu.

Na druhej strane, staré okná, ktoré netesnia dokonale, prepustia do miestnosti aspoň časť čerstvého vzduchu. Majitelia starších domov s vymenenými oknami a zateplenou fasádou často nevedia správne vetrať. Na boj proti dôsledkom nízkej kvality vnútorného prostredia existuje len jediné naozaj účinné a dlhodobé riešenie – vymieňať vzduch v interiéri za čerstvý.

Pri obnove domu môžete zvoliť moderné strešné okná, ktorých senzory sa postarajú o automatické vetranie pri zvýšenej vlhkosti. Na reguláciu vnútornej klímy slúži jednotka, ktorá meria nielen vlhkosť, ale aj hladinu oxidu uhličitého v domácnosti.

Výmenu vzduchu v interiéri dosiahnete aj klasickým manuálnym vetraním. Najefektívnejšie sú krížové vetranie (z protiľahlých okien) alebo komínové vetranie (teplý spotrebovaný vzduch sa tlačí smerom nahor cez strešné okná a zároveň sa oknami tlačí nadol čerstvý vzduch). Nevýhodou manuálneho vetrania je to, že závisí od našich zvyklostí a disciplíny. Pri predstave otvorených okien, najmä v zimných mesiacoch a vo vykurovacej sezóne, mnohí podvedome predlžujú intervaly medzi jednotlivými vetraniami či skracujú dĺžku vetrania.

Syndróm chorých budov – netrpíte ním aj vy?

Zdravotné problémy ľudí pracujúcich alebo žijúcich v jednej budove, ktoré nemajú zjavnú príčinu a môžu súvisieť s nedostatočnou výmenou vzduchu v interiéri, dostali pomenovanie syndróm chorých budov (Sick Building Syndrom). Syndróm sa prejavuje respiračnými problémami, pocitom suchých očí, zhoršenými alergickými reakciami, vyrážkami, kýchaním, upchatým nosom, bolesťou v hrdle, ale aj bolesťou hlavy a únavou. Niekoľko výskumov potvrdilo, že citlivejšie na syndróm sú ženy.

Pomenovanie Syndróm chorých budov odsúhlasila Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1982. Zdravotné ťažkosti, nepríjemné pocity či celkový diskomfort v určitých budovách býva spojený s mnohými faktormi vnútornej klímy – teplotou, relatívnou vlhkosťou, prašnosťou, výmenou vzduchu, použitými stavebnými materiálmi či zariadením interiéru.

„Choré budovy“ majú niekoľko spoločných znakov, boli postavené v 60. rokoch a neskôr a dosahujú nízku úroveň ovládania ventilácie, kúrenia a osvetlenia. Problémom je aj rýchle obývanie novej budovy či domu po rekonštrukcii – vysoká vlhkosť vzduchu môže viesť k oslabeniu imunity a zhoršeniu alergií.

V druhej časti článku o problémoch starých domov sa dozviete, prečo bývajú detské izby najviac znečistené z celého domu aj to, ako môže nedostatok prirodzeného svetla vyvolať smútok až depresie.