Pre domรกcnosti ohrozenรฉ energetickou chudobou je najlepลกรญm rieลกenรญm podpora pri zatepฤพovanรญ
Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia SR pripravilo obsiahlu analรฝzu k balรญku Fit for 55. Vychรกdza zย podkladovej ลกtรบdie, ktorรบ pripravil Inลกtitรบt environmentรกlnej politiky (IEP)k opatreniam balรญka Fit for 55 a venuje sa viacerรฝm tรฉmam, okrem inรฉho aj domรกcnostiam ohrozenรฝm energetickou chudobou.
Balรญk Fit 55 vznikol vย reakcii naย nรบdzovรบ situรกciu vย oblasti klรญmy aย biodiverzity. Eurรณpska komisia ho predstavila sย cieฤพom znรญลพiลฅ emisie sklenรญkovรฝch plynov oย 55 % oproti roku 1990 aย nรกsledne vย roku 2050 dosiahnuลฅ klimatickรบ neutralitu.
Opatrenia klimatickรฉho balรญฤka zahลลajรบ reformy systรฉmu obchodovania sย emisiami, vrรกtane jeho vรฝraznรฉho rozลกรญrenia, sprรญsnenie noriem CO2ย sย cieฤพom prechodu naย elektromobilitu, zavedenie tzv. โuhlรญkovรฉho claโ preย vybranรฉ komodity, ฤi dosiahnutie uhlรญkovej neutrality. Tieto iย ฤalลกie opatrenia si budรบ vyลพadovaลฅ rozsiahle investรญcie. Vรฝsledkom by ale mala byลฅ odolnejลกia ekonomika aย lรญderstvo vย nรญzkouhlรญkovรฝch technolรณgiรกch.
Na tlmenie negatรญvnych sociรกlnych dopadov vznikne Sociรกlno-klimatickรฝ fond, ktorรฝ bude fungovaลฅ od roku 2025 aลพ do roku 2032 a bude prepojenรฝ s nรกrodnรฝmi energetickรฝmi a klimatickรฝmi plรกnmi. Poslรบลพi na financovanie opatrenรญ a investรญciรญ priamo zameranรฝch na zraniteฤพnรฉ domรกcnosti, mikro-podniky alebo uลพรญvateฤพov dopravy. Podฤพa vรฝpoฤtov Eurรณpskej komisie bude maximรกlny finanฤnรฝ prรญdel pre Slovensko 1,7 miliardy eur.
Vรฝsledky analรฝzy a vykurovanie domรกcnosti
Podฤพa Analรฝzy vplyvov balรญka Fit for 55 by Slovensko spolu sย obnoviteฤพnรฝmi zdrojmi mohlo dosiahnuลฅ takmer 90 % bezemisnej vรฝroby elektrickej energie. Elektrickรก energia zย fosรญlnych palรญv by mala maลฅ vย roku 2030 podiel 10 aลพ 12 %, ฤo je polovica podielu vย roku 2020.
Pre domรกcnosti, ktorรฉ dnes vykurujรบ uhlรญm svoje neobnovenรฉ domy, bude ekonomicky najefektรญvnejลกie zatepliลฅ ich a prejsลฅ na vykurovanie drevom. Prechod na vykurovanie biomasou vลกak prinรกลกa problรฉm tvorby prachovรฝch ฤastรญc.
Pri pouลพitรญ dreva ako paliva, je mnoลพstvo prachovรฝch ฤastรญc PM10 a PM2,5 vypustenรฉ za 2 dni rovnakรฉ ako vypustรญ automobil za rok. Jedinรฝm rieลกenรญm na ich znรญลพenie pri spaฤพovanรญ tuhรฉho paliva je tak nahradenie starรฝch vykurovacรญch zariadenรญ novรฝmi. Tie spฤบลajรบ prรญsnejลกie normy, sรบ efektรญvnejลกie, a tak produkujรบ menej splodรญn.
Moลพnosลฅou ako znรญลพiลฅ produkciu splodรญn a zvรฝลกiลฅ efektivitu vykurovania je znรญลพenie tepelnรฝch strรกt. To sa dรก zabezpeฤiลฅ izolรกciou a zateplenรญm starรฝch aj novลกรญch budov. Plne zateplenรฝ dom mรดลพe znรญลพiลฅ spotrebu aลพ o 70 % a plne zateplenรฝ byt aลพ o 43 %. Znรญลพenรญm mnoลพstva energie potrebnej na vykurovanie sa zniลพuje aj mnoลพstvo paliva a splodรญn, ktorรฉ sรบ s vykurovanรญm spojenรฉ.
Nie zanedbateฤพnรก ฤasลฅ obyvateฤพstva vykuruje aj elektrickou energiou (predovลกetkรฝm v okresoch Liptovskรฝ Mikulรกลก, Senec a Dunajskรก Streda) a najmรค na juhozรกpadnom Slovensku mรดลพe byลฅ vhodnรก aj inลกtalรกcia zariadenia na solรกrnu energiu. V tomto prรญpade vลกak pรดjde o regionรกlne ลกpecifikรก a moลพno predpokladaลฅ, ลพe domรกcnosti prejdรบ primรกrne na biomasu alebo plyn.
รspora v uลพ zateplenรฝch domoch
V prรญpade uลพ obnovenรฝch domov bude moลพnรฉ dosiahnuลฅ รบsporu len prechodom na biomasu. Tรฝka sa to tak tรฝch domรกcnostรญ, ktorรฉ dnes kรบria uhlรญm, ako aj tรฝch, ktorรฉ vykurujรบ plynom. Nรกvratnosลฅ pri vykurovanรญ drevenรฝmi peletami je ale viac ako dvojnรกsobne dlhลกia ako pri vykurovanรญ drevom. V prรญpade prechodu z uhlia na drevenรฉ pelety moลพno oฤakรกvaลฅ pribliลพne o 11 % vyลกลกie nรกklady na vykurovanie domรกcnosti oproti dneลกku.
Moลพnosลฅou ekologickรฉho vykurovania je aj vykurovanie pomocou tepelnรฉho ฤerpadla. Tรกto alternatรญva je vลกak veฤพmi nรกkladnรก a prechod na tepelnรฉ ฤerpadlo je viac ako dvakrรกt drahลกรญ ako prechod na plyn. ลฝivotnosลฅ tepelnรฝch ฤerpadiel sa udรกva na 15 rokov, no nรกvratnosลฅ investรญcie sa pohybuje na รบrovni 14 aลพ 18 rokov.
Z tรฝchto a ฤalลกรญch dรดvodov je tepelnรฉ ฤerpadlo alternatรญvou vhodnou len pre pomerne malรบ ฤasลฅ obyvateฤพstva, najmรค v juลพnรฝch teplejลกรญch oblastiach Slovenska. Lepลกiu dostupnosลฅ tejto technolรณgie v sรบฤasnosti prinรกลกajรบ dotรกcie, naprรญklad v rรกmci programu Zelenรก domรกcnostiam.
Rieลกenia pre domรกcnosti ohrozenรฉ energetickou chudobou
Osobitnรบ pozornosลฅ bude podฤพa autorov analรฝzy nutnรฉ venovaลฅ domรกcnostiam, ktorรฉ sรบ ohrozenรฉ energetickou chudobou, vykurujรบ uhlรญm alebo plynom a zรกroveล bรฝvajรบ v domoch, ktorรฉ uลพ boli obnovenรฉ. Moลพnรฉ investรญcie do zateplenia, respektรญve vรฝmeny kotlov sa tu mรดลพu minรบลฅ รบฤinkom, ak uลพ v minulosti k podobnรฝm investรญciรกm a teda aj รบsporรกm doลกlo.
Dรก sa predpokladaลฅ, ลพe finanฤnรฉ prostriedky na obnovu mali skรดr domรกcnosti vo vyลกลกรญch prรญjmovรฝch skupinรกch a obyvateฤพstvo ohrozenรฉ energetickou chudobou predstavuje skรดr veฤพkรฝ potenciรกl pre obnovu budov.
Zatepฤพovanie budov je aj sรบฤasลฅou Plรกnu obnovy a odolnosti, v ktorom na zlepลกenie energetickej hospodรกrnosti rodinnรฝch domov bude v rokoch 2022 aลพ 2026 vyฤlenenรฝch 528 mil. eur. Podฤพa รบdajov zo Sฤรญtania obyvateฤพov, domov a bytov z roku 2021, aspoล ฤiastoฤnou obnovou preลกlo 60 % rodinnรฝch domov a 79 % bytovรฝch domov, priฤom iลกlo primรกrne o vรฝmenu okien.
Obvodovรฝ plรกลกลฅ bol obnovenรฝ len v 31 % rodinnรฝch a 56 % bytovรฝch domoch, ฤo predstavuje veฤพkรฝ potenciรกl pre ฤalลกie obnovy. V prรญpade zateplenia si tak vedia vรฝznamne znรญลพiลฅ nรกklady na vykurovanie aj domรกcnosti, ktorรฉ kรบria plynom.