Prieskum: Zatepliť dom potrebujú najmä chudobnejší obyvatelia vidieka
Sláva Štefancová Nová štúdia Inštitútu 2050 odhaľuje, ktoré skupiny sú na tom ekonomicky horšie, v akých domoch a bytoch bývajú, čím kúria, aj aký je ich záujem o štátne dotácie na zateplenie domu či obnoviteľné zdroje energie.
Inštitút 2050 vypracoval štúdiu Energetické profily slovenských domácností 2023, ktorá ukazuje energetické profily šiestich segmentov slovenských domácností. Nadväzuje pritom na obdobnú štúdiu realizovanú v Českej republike. Jej autormi sú Tomáš Chabada, Jan Krajhanzl, Tomáš Protivínský a Zdeňka Lechnerová.
Pri hľadaní skupín sa autori zamerali na využívaný spôsob vykurovania, zateplenie domu, počet najazdených kilometrov na každodenných cestách, príjem domácnosti, ekonomickú situáciu domácnosti a veľkosť miesta bydliska.
Výsledkom je typológia šiestich energetických profilov slovenských domácností – tri sú na tom ekonomicky lepšie a tri horšie: chudobnejší obyvatelia vidieka (15%), chudobnejší obyvatelia vidieka a menších miest (17 %), zabezpečenejší obyvatelia vidieka (8 %), bohatší obyvatelia predmestí (15 %) chudobnejší obyvatelia miest (24 %) a zabezpečenejší obyvatelia miest (22 %).
Najčastejšie žili vo vlastnom rodinnom dome účastníci, ktorí sa identifikovali ako chudobnejší obyvatelia vidieka. Zároveň boli druhou najčastejšou skupinou, ktorá nemala vôbec zateplené bývanie a väčšinou kúrila drevom. Najmenej zo všetkých skupín mali vlastné bývanie zateplené chudobnejší obyvatelia vidieka a malomiest. Rovnako mali všetci v tejto skupine vlastné kúrenie, najčastejšie na plyn a malá časť z nich prikurovala drevom.
Najzaujímavejšie výsledky prieskumu
Zber dát prebehol na prelome januára a februára 2023 na reprezentatívnej vzorke tisíc opýtaných. Tu sú najzaujímavejšie zistenia:
- Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica účastníkov výskumu využíva na vykurovanie bytu alebo domu vlastný zdroj. Na centrálne systémy je napojených 46 % opýtaných. Pri vlastnom kúrení prevláda využívanie plynu (38 %) a dreva (25 %), elektrickou energiou kúri 8 % opýtaných a uhlím 2 %. Tepelné čerpadlo označilo za zdroj len 1 % opýtaných.
- Väčšina domov, v ktorých Slováci bývajú, je zateplená kompletne (56 %) alebo aspoň čiastočne (21 %). Necelá štvrtina domov (23 %) nie je vôbec zateplená. Približne desatina obyvateľov nemá v obývačke ani 20 stupňov Celzia. Tri štvrtiny opýtaných (76 %) vykurujú domácnosť na 22 stupňov alebo menej.
- Neočakávaný výdavok vo výške 400 eur by malo problém zaplatiť až 45 % Slovákov. Rozhodne si ho nemôže dovoliť zaplatiť 18 % opýtaných.
- S tým, ako politici riešia energetickú krízu, je väčšina opýtaných nespokojná. Až 52 % ohodnotilo prácu politikov päťkou alebo štvorkou (pri známkovaní od 1 do 5 ako v škole). Za výborné ich riešenia považujú len 3 % opýtaných.
- Väčšina verejnosti (58 %) podporuje prijaté opatrenia na zmenu klímy. So zavedením klimatických opatrení nesúhlasí 15 % Slovákov a ďalších 15 % má neutrálny postoj. Ďalších 12 % to nedokáže posúdiť. Za posilnenie (34 %) alebo zachovanie (21 %) súčasnej podoby Európskej zelenej dohody sa vyjadrila väčšina. Naopak, 8 % sa prikláňa k jej oslabeniu a podľa 10 % by mala byť zrušená. Až 27 % sa pri tejto otázke nedokázalo rozhodnúť.
- Dotáciu by opýtaní najčastejšie použili na obstaranie solárnych panelov (10 %), zateplenie domu (7 %), kúpu tepelného čerpadla (5 %) a kotla na biomasu (1 %). Až 82 % účastníkov prieskumu využitie štátnej dotácie nezvažuje. V prípade využitia dotácie si 2 % Slovákov môžu dovoliť vyčleniť z rozpočtu viac ako 10-tisíc eur na realizáciu aspoň jedného z opatrení. Ďalších 8 % by vyčlenilo od 2-tisíc do 8-tisíc eur, 6 % opýtaných 100 až 200 eur a 3 % majú k dispozícii sumu do 100 eur.
- O dotácie majú väčší záujem ľudia žijúci mimo miest a skôr tí zabezpečenejší. Požiadalo by o ňu 33 % bohatších obyvateľov predmestí a 28 % zabezpečenejších obyvateľov vidieka. Z chudobnejších obyvateľov zvažuje dotáciu 21 % a z chudobnejších obyvateľov vidieka a menších miest 17 %. Najmenší záujem o štátne dotácie prejavili obyvatelia miest.
