Projektové energetické hodnotenie: Kedy je povinnou prílohou, ak žiadate o dotáciu na obnovu domu?

Ak ste sa zapojili do tretej výzvy na obnovu domu, najneskôr do troch mesiacov od podpísania zmluvy so Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) musíte predložiť dokument, ktorý popisuje stav rodinného domu pred obnovou. Okrem energetického certifikátu ním môže byť aj projektové energetické hodnotenie.

Kým energetický certifikát východiskového stavu môže vystaviť približne 231 odborníkov na celom Slovensku, pre projektové energetické hodnotenie nájdete až desaťkrát viac odborne spôsobilých osôb. Konkrétne v čase vzniku článku malo platné oprávnenie 1 325 stavebných inžinierov a 1884 architektov. Teoreticky by mal teda byť dostupnejší.

V čom sa tieto dva dokumenty líšia? Hoci obidva hodnotia energetickú hospodárnosť budov, majú odlišnú štruktúru, parametre aj spôsob výpočtu. Projektové energetické hodnotenie je bežnou súčasťou žiadosti o stavebné povolenie.

Pokiaľ rekonštrukcia vášho domu podlieha stavebnému povoleniu, namiesto energetického certifikátu prikladáte pre Obnov dom ako povinnú prílohu projektové energetické hodnotenie.

Môžu si ho však nechať vypracovať aj majitelia domov, ktorých odmietli energetickí certifikátori pre nedostatok kapacít.

Tento dokument vyžaduje SAŽP tiež od tých, ktorí obnovu realizovali ešte skôr, ako boli vyhlásené podmienky prvej výzvy. Projektové hodnotenie v tomto prípade popisuje východiskový stav a je vypracované spätne, čo nie je pri energetickom certifikáte možné. Takže nie je dôležitý dátum jeho vyhotovenia ale popis stavu k dátumu pred obnovou. Riziko však niektorí vidia v tom, že pôvodný stav si žiadatelia môžu aj trochu „prikrášliť“.

Menej priestoru na improvizáciu pri zateplení

Projektové energetické hodnotenie je oveľa podrobnejšie a výpovednejšie ako energetický certifikát. Nepochybuje o tom ani Ing. Marek Farárik zo spoločnosti DEKPROJEKT SR, ktorá poskytuje služby stavebnej fyziky, energetiky a diagnostiky. Úroveň tohto dokumentu je podľa neho diametrálne odlišná, samozrejme za podmienky že výstup je spracovaný v kompletnom rozsahu hodnotenia, t. j. tepelnotechnická časť (1D a 2D posúdenie) + energetická časť dokumentu.

Na trhu totiž podľa neho máme aj spracovateľov, ktorí dokážu za projektové energetické hodnotenie „vyhlásiť“ dokument s rozsahom A4, potlačený obojstranne. Toto samozrejme nie je plnohodnotný výstup. Žiaľ, bežný občan to nevie prvotne vyhodnotiť a na nezrovnalosť „narazí“, až keď ho na to upozornia pri kontrole žiadosti.

„Z môjho pohľadu by som od všetkých záujemcov o dotáciu požadoval komplexné projektové energetické hodnotenie a nie energetický certifikát. Ten totiž nedá klientovi odpovede na všetky otázky. Vieme, čo ideme robiť, ale nie akou technológiou, akým procesom. V certifikáte sa navrhne zateplenie, ale to môže byť riešené viacerými možnosťami. Okrem toho, každé riešenie nesie ešte mnoho aspektov funkčnosti a práve tu dáva certifikát priestor na povestnú tvorivosť národa,“ zamyslel sa Marek Farárik.

Kde hľadať odborníka, ktorý vypracuje projektové energetické hodnotenie?

Projektové energetické hodnotenie určuje potreby energie v budove podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Pre potreby výzvy ho vypracováva vypracováva projektant evidovaný v registri oprávnených osôb, vedenom Slovenskou komorou stavených inžinierov.

Pre výber projektantov je potrebné ako odbornú spôsobilosť vybrať „Autorizovaní stavební inžinieri“ a kategóriu zoznamu „100 A1 Komplexné architektonické a inžinierske služby a súvisiace technické poradenstvo – budovy“ alebo „410 I1 Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb – budovy“ alebo „430 I1 Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb – stavebná fyzika 1“.

Oprávnenou osobou je tiež „Autorizovaný architekt 1“, vedený v zozname oprávnených osôb dostupnom na stránke Slovenskej komory architektov.

Vzor tohto dokumentu, podobne ako v prípade energetického certifikátu, nájdete na stránke Obnov dom. Pre účely výzvy musí dokument obsahovať posúdenie pôvodného, ako aj navrhovaného stavu, vrátane kvantifikácie úspory primárnej energie, tabuľky pre východiskový stav a pre navrhovaný stav v požadovanej štruktúre, či posúdenie tepelnej stability miestnosti. A práve výpočet tepelnej stability skomplikoval podávanie žiadosti viacerým majiteľom starších domov.

Dokument musí obsahovať všetky náležitosti podľa vzoru

Čitateľ Milan, ktorý sa nám ozval, riešil rekonštrukciu domu s architektom ešte v čase, keď podmienky výzvy neboli zverejnené a všade sa objavovali len predbežné informácie o dotácii. Od architekta dostal kompletné podklady pre stavebné povolenie, vrátane projektového energetického hodnotenia.

Z regionálnej kancelárie SAŽP sa dozvedel, že ak bolo projektové hodnotenie budovy vypracované ešte skôr, ako bol zverejnený jeho vzor a má inú formu či inak nazvané prílohy, stačí ho skontrolovať, aby obsahovalo požadované súčasti popísané vo vzore.

Poprosil teda architekta, nech s projektantom skontrolujú, či má všetky náležitosti, keďže SAŽP medzitým na stránke zverejnila vzor tohto dokumentu. „Bol som však nemilo prekvapený, keď mi bolo oznámené, že mi chýba výpočet tepelnej stability a projektant mi ho, žiaľ, ani nedodá. Štandardne ho totiž nerobieva a nemá k nemu špeciálny softvér na výpočty. Musel som si ho teda zháňať po vlastnej osi. Bol to stres, či sa vôbec nájde odborník, ktorý bude mať čas, výpočet mi urobí a či výzvu stihnem podať,“ posťažoval sa.

Náklady navyše

Odborníka nakoniec našiel, ale nebolo to lacné. V pilotnej výzve na obnovu domu pre štandardných žiadateľov je maximálna výška výdavkov na projektové energetické hodnotenie stanovená na 250 eur. Len tento jeden dodatočný výpočet však Milana stál maximálnu sumu, ktorú agentúra uznáva na celé projektové hodnotenie budovy.

Pre porovnanie, majitelia domov, ktorým postačí pred obnovou energetický certifikát, dostanú v štandardnej pilotnej výzve 150 eur. V tretej výzve si už môžu uplatniť náklady 236 eur na certifikát. O pár desiatok eur sa zvýšila aj suma preplácaná na projektové energetické hodnotenie – na 287,50 eur.

Rozdiel medzi týmito sumami však podľa viacerých nereflektuje vyššiu náročnosť vypracovania projektového energetického hodnotenia v porovnaní s certifikátom, a tým aj jeho vyššiu cenu. V prípade Milana aj s dodatočným výpočtom.

„Okrem projektového energetického hodnotenia som si vlastne priplatil aj ďalší dokument navyše. Príde mi to trošku nespravodlivé, keďže v energetickom certifikáte takéto povinné údaje nenájdete, a tým pádom boli aj moje náklady na povinnú sprievodnú dokumentáciu oveľa vyššie,“ doplnil majiteľ rodinného domu svoje výhrady k oprávneným nákladom, ktoré sa týkali prvej pilotnej výzvy.

Aj v ďalších výzvach sa s podobným problémom môžu stretnúť tí, ktorí obnovili dom po februári 2020, avšak ešte pred zverejnením podmienok prvej výzvy. Takéto projektové energetické hodnotenie budovy budú potrebovať vyhotoviť dodatočne. Aj s výpočtom tepelnej stability. Po obnove domu budú majitelia k žiadosti o platbu potrebovať už len energetický certifikát vytvorený po obnove domu. I ten patrí medzi oprávnené výdavky.

Keď certifikátor nestíha, obráťte sa na projektanta

To, že má projektové energetické hodnotenie vždy vyššiu váhu ako energetický certifikát vyhotovený pred obnovou potvrdil aj Omar Temori, stavebný inžinier a hlavný energetik v programe Obnov dom.

Na webinári, ktorý sa venoval návratnosti investície pri obnove rodinného domu pri zapojení sa do Plánu obnovy a odolnosti pripomenul, že tento dokument si môžu nechať vypracovať aj tí, ktorí nepotrebujú k zatepleniu domu stavebné povolenie. Zároveň je to podľa neho riešenie v prípadoch, keď certifikátori nestíhajú vypracovávať energetické certifikáty k starším rodinným domom v pôvodnom stave. I keď drahšie.

Mimochodom, Milan z nášho článku stále čaká na vyrozumenie z agentúry rovnako ako stovky ďalších žiadateľov, ktorí ani po vyše štyroch mesiacoch od uzatvorenia pilotnej výzvy nevedia, či majú nárok na dotáciu. Ku koncu júla 2023 mala agentúra skontrolovať ešte 607 žiadostí z prvej výzvy, ďalších 1090 bolo v spracovaní. SAŽP musí podľa nariadenia vlády posúdiť všetky žiadosti do polovice augusta.

Až 80 % žiadostí malo chyby

Podľa Omara Temoriho za meškanie pri vyhodnocovaní pilotných výziev môže množstvo dokumentácie aj vysoká chybovosť. Ako priznal, až 80 % dovtedy skontrolovaných žiadostí z pilotných výziev nebolo správne vyplnených. Bohužiaľ, chyby sa objavovali aj v dokumentoch vyhotovených odborne spôsobilými osobami, teda v certifikátoch a energetických hodnoteniach.

A práve táto vysoká chybovosť predlžuje proces schválenia žiadostí. V súvislosti s prijatým uznesením vlády sa nový generálny riaditeľ SAŽP Matej Kerestúr rozhodol pre rázne krízové opatrenia. Až do 15. septembra predĺžil zamestnancom vyhodnocujúcim žiadosti pracovný týždeň na šesť dní. Nová výzva číslo štyri sa má pritom objaviť už v septembri.

Ak chcete byť informovaní o ďalších novinkách súvisiacich s novou výzvou, zaregistrujte na odber emailových upozornení zo Zelenej obnovy.