Patchwork zo starých tehál na fasáde: Recyklované materiály pridali bytovým domom na hodnote od prvého dňa
Sláva Štefancová Zmena klímy, nedostatok zdrojov, životné prostredie, urbanizácia aj komunita. Všetky tieto premenné prispeli k myšlienke, že stavebný odpad je nevyužitým zdrojom a budúcnosťou novostavieb. Dokazujú to aj tieto bytové domy postavené z recyklovaných materiálov bez toho, aby utrpeli na kvalite.
Bytový komplex Resource Rows sa nachádza v rozvíjajúcej sa oblasti Ørestad Syd na okraji Kodane, ktorá susedí s chránenou oblasťou s mokraďovým biotopom Kalvebod Fælled. Priekopnícky projekt ukazuje radikálny prístup k materiálom v zastavanom prostredí so zameraním na recykláciu a inováciu. Využíva recyklované tehly, odpadové drevo či staré okná, čím sa hlási k cirkulárnej ekonomike.
Navrhlo ho architektonické štúdio Lendager, ktorého zakladateľ Anders Lendager popísal proces ako „zber“ materiálu zo starých budov. V obehovom hospodárstve vidí budúcnosť pre novostavby aj spôsob okamžitého zníženia emisií CO2. Obzvlášť kritický je voči súčasnému modelu stavebného priemyslu.
„Je to veľmi hlúpy systém, ktorý sme vymysleli. Používame nové materiály šialenou rýchlosťou. Ideme smerom nielen ku klimatickým zmenám, ale aj k nedostatku. V Dánsku nám už dochádza stavebný piesok a kamenivo, ktoré treba dovážať. Je to šialenstvo,“ povedal.
Udržateľný dizajn nesmie ohroziť náklady projektu
Počas svojej praxe si kládol otázky, ako tvoriť udržateľnú architektúru a aké by boli najlepšie nástroje na vyriešenie problému udržateľnosti v zastavanom prostredí. Uvedomil si, že kľúčovým aspektom je ekonomika.
„Náklady sú v stavebníctve takým zásadným faktorom, že predstavujú pre klienta riziko. Čokoľvek nové a odlišné v stavebnom projekte zvyšuje náklady a zvyčajne sa eliminuje. Udržateľnosť vždy zvyšovala náklady. Nezáleží na tom, aký dobrý je dizajn; nikdy nebude súčasťou rovnice alebo riešenia, pokiaľ sa nestane nákladovo neutrálnym, lacnejším alebo nepridá projektu na hodnote od prvého dňa. Od toho som sa odrazil,“ prezradil Anders Lendager.
Prostredníctvom analýz a spolupráce v rámci stavebného priemyslu aj mimo neho v ateliéri Lendager identifikovali možnosti využitia odpadu, ktorý sa dá spracovať na hodnotné a netoxické stavebné materiály, a znížiť tak vplyv stavby na životné prostredie. Nápad by však nebol reálny bez osvieteného klienta, ktorým bol aj v tomto prípade developer Nordic Real Estate Partners (NREP). Lendager s ním spolupracoval na viacerých projektoch.
Byty výlučne na prenájom
Resource Rows tvoria dva rady dvojposchodových radových domov s podzemným parkoviskom (spolu 29 domov), zakončené dvoma blokmi so 63 bytmi. Majú spoločné nádvorie v tvare obdĺžnika. Bývanie, ktoré tu vzniklo, je určené výlučne na prenájom.
Okrem dvora majú obyvatelia k dispozícii aj strechu upravenú do podoby komunitnej záhrady. Nachádzajú sa na nej skleníky či skôr strešné domčeky so zelenými strechami, vyrobené z odpadového materiálu a recyklovaných okien. Tie obyvatelia nemusia využívať len na pestovanie zeleniny.
Všetko sa to začalo odpadovým drevom zo smrekovca, použitým na prepravu prefabrikovaných betónových prvkov pri rozširovaní kodanského metra. Tristo ton, ktoré by inak skončili spálené, sa previezlo na stavbu do Ørestad Syda použilo na fasádu, terasy aj balkóny. Na toto drevo aplikovali starú japonskú techniku Yakisugi. To znamená, že jeho povrch zakonzervovali zuhoľnatením, vďaka čomu je opaľované drevo teraz odolné voči hubám a hmyzu bez použitia akýchkoľvek chemikálií.
Okná s rámami z recyklovaného dreva sú prekvapivo jednotné, napriek ich rozdielnej orientácii. K odpadovému drevu v exteriéri pribudli akustické stropné obklady zo starého pivovaru Carlsberg aj podlahy v interiéri z odrezkov dreva, ktoré by inak výrobca Dineson tiež spálil. Dokonca aj oceľový most ponad nádvorie, spájajúci dve paralelné strešné terasy, je recyklovaný.
Obytné priestory sú v bytových domoch usporiadané konvenčne, v tomto prípade nešlo o žiaden experiment spoločného bývania. V exteriéri už môžeme hovoriť o zdieľaných priestoroch, ktoré ponúkajú potenciál pre vytvorenie komunity. Holistický prístup k udržateľnosti zahŕňa aj zber dažďovej vody, ktorá sa využíva na zavlažovanie zelených striech a splachovanie toaliet. Obytný komplex vykurujú tepelné čerpadlá vzduch/voda.
Tehlové bloky zo starého pivovaru na fasáde
Najvýraznejším prvkom Resource Rows je patchworková tehlová fasáda. Náhodné šachovnicové usporiadanie tehlových panelov projekt odlišuje od nevýrazných okolitých blokov v zástavbe. Recyklované tehlové murivo pozostáva z panelov s veľkosťou 1 x 1 meter. Sú umiestnené na drevenom ráme alebo uložené do tenkej podkladovej vrstvy betónu.
Výsledná patchworková štruktúra však nemá len estetické dôvody. Cementová malta používaná v Dánsku od 60. rokov 20. storočia je tvrdšia ako tehla. Jediným spôsobom, ako znovu použiť tehlové murivo z pomerne nedávnej doby, bolo teda odpíliť celé bloky.
„Namiesto toho, aby sme sa pokúšali použiť jednotlivé tehly jednu po druhej, prišli sme na spôsob, ako vyrezať časti tehlových stien ako celé moduly. Tie sa potom dajú použiť ako nový fasádny prvok. Za každú tehlu, ktorej sme dali nový život, sme ušetrili pol kila CO2, doplnil Anders Lendager.
Panely boli vyrezané zo starých tehlových múrov troch budov, vrátane starej továrne a školy. Tvoria malebnú mozaiku farieb a o jej konečnej podobne a kombinácii vertikálne a horizontálne uložených tehál sa rozhodlo až na mieste. Na recyklovaný betón, tak ako v projekte Upcycle Studios, v tomto prípade nedošlo. Klasický betón použili v dvojplášťovej štruktúre budov. Do budúcna sa však uvažuje nad riešením výlučne s mechanickými upevňovacími prvkami.
Efektívnosť zdrojov a kreatívne odpovede na materiálové obmedzenia sa stali v prípade tohto obytného komplexu katalyzátorom dizajnu a architektúry. Nahradením len 10 % stavebných materiálov sa takto podarí ušetriť 29 % emisií oxidu uhličitého v horizonte 50 rokov. Dohromady sa pri výstavbe využilo 463 ton materiálu, ktorý by inak skončil ako odpad.
„Dnes je veľmi nezvyčajné, aby mal architekt taký stupeň kontroly nad stavebnými komponentmi ako my. Sme tí, ktorí navrhujú a dodávajú materiály. V skutočnosti poznáme ekonomiku každého kroku. S klientom sme chceli preskúmať, ako môžu mestá budúcnosti čo najlepšie využiť všetky dostupné zdroje. Usúdili sme, že využitie materiálov zo starých budov je budúcnosťou novostavieb, “ uzatvoril Anders Lendager.
