Od odpadu k pokladu: Plastic guys využívajú recyklovaný plast v dizajne i architektúre

Najdôležitejšie je ukázať ľuďom, že plast má hodnotu a ukázať im, čo sa z neho dá vyrobiť. Potom možno začnú plast vnímať inak – myslia si zakladatelia českej značky nábytku z recyklovaného plastu. Aké výzvy prináša jeho používanie?

Plastic guys je mladá brnenská firma, ktorá vyrába dosky a dizajnový nábytok z recyklovaného plastu. Ich produkty majú širokú škálu využitia v interiéri aj exteriéri. Sú vizuálne zaujímavé a každý vyrobený kus je originálom, ktorý sa už nezopakuje. Stopercentne recyklované, ale zároveň pripravené na ďalšiu recykláciu.

Za najdôležitejšie poslanie zakladatelia považujú, aby si ľudia uvedomili hodnotu materiálu a obmedzili používanie jednorazových plastov. Značka vznikla už počas štúdia architektúry ako projekt dvoch spolužiakov – Marca Aulisu a Ondřeja Venclíka. O výzvach, ale i príležitostiach, ktoré recyklovaný plast v architektúre a dizajne prináša, sme sa rozprávali s Ondřejom Venclíkom (na titulnej fotografii vľavo).

Svoju cestu ste začali už počas štúdia na VUT v Brne s projektom výstavby lesných útulní z recyklovaného plastu. Od toho ste už úplne upustili?

Začali sme projektom Plastic Crystal, pretože kolega Štepán počas Erazmu vo Švédsku videl verejné chalupy v lese, kde môžete prísť, prespať a vy im za to napríklad narúbete drevo a upracete. To sa mu páčilo a tento koncept chcel priniesť do Českej republiky. Vedeli sme však, že tie útulne musíme umiestniť do vyšších lokalít, aby tam nechodili bezdomovci a neničili ich. Myšlienka bola, že ich vonkajšiu fasádu pokryjeme recyklovaným plastom vyrobeným z okolitého odpadu, takže každá útulňa by vyzerala inak.

Urobili sme prvý prototyp, mali sme už aj aj sponzora, ale prišla pandémia a nikto nevedel čo sa bude diať. Od toho projektu sme upustili, ale vedeli sme, že nemá úspech ani tak tá útulňa, ako nápad s recyklovaným plastom. Chceli sme v tom pokračovať.

Ukázali sme to na fakulte, tej sa to pozdávalo a dali nám k dispozícii sklad, ktorý sme si upratali a kúpili si prvú malú pizza pec. Začali sme plastový odpad taviť. Sprvu mali dosky bubliny a všelijako sa krútili. Rok sme proces ladili bez technológie a až po roku sme boli schopní vyrobiť prvé normálne dosky.

Takže ste začali odpad pretvárať na poklad. Čím vás zaujal práve plast?

My sme od začiatku vedeli, že chceme tie útulne vyrábať z recyklovaného plastu, ale vtedy to robili len Briti a Holanďania. Tí nám však povedali astronomické čiastky za dosky a tiež, že nám ich dodajú až za tri mesiace. S naším trojtýždenným limitom, v ktorom sme to mali dostavať a nízkym rozpočtom od školy, sme to nemohli prijať. Tak sme si povedali, že si ich musíme vyrobiť sami.

Vedeli sme, že plast je pálčivý problém, aj to, ako k nemu ľudia pristupujú. K recyklácii papiera majú aspoň aké-také pochopenie, vedia, že sa dá rozložiť alebo že sa z neho dá vyrobiť kartón na vajíčka. Plast všetci vidia ako zlo a jednorazový materiál, ktorý považujú za odpad. Chceli sme poukázať na to, že nie je len jednorazovou vecou a má svoju hodnotu. Preto aj tie útulne mali byť symbolicky v diamantovom tvare.

S akým druhom plastov vo výrobe pracujete?

Sú to termoplasty, teda plasty, ktoré reagujú na teplo. Poznáme sedem základných skupín, ktoré všetci dennodenne používame. Sú to PET fľaše, vrchnáky, rôzne vaničky, krabičky… Ide o rôzne skupiny plastov, majú svoje vlastnosti ako tvrdosť či ohybnosť. Každá sa dá recyklovať, ale samostatne. Ak si roztriedime skupiny medzi sebou, tak ich môžeme miešať podľa farby a opätovne recyklovať. Ak by sme spojili viacero skupín dohromady, tak z toho vznikne zvláštna hmota, z ktorej sa budú jednotlivé komponenty vylupovať a nebude ich možné znova recyklovať.

Takže jeden produkt je vyrobený z jedného druhu plastu.

Áno, presne tak. Je to preto, aby sa dal znova recyklovať, nie dvakrát, ale aj desaťkrát.

Odkiaľ získavate materiál? O plastový odpad asi nie je núdza.

Keď sme začali s výrobou, rýchlo sme si uvedomili, že nemá zmysel zameriavať sa na žlté kontajnery, pretože v nich je v priemere 10 až 30 kilogramov pomiešaného a rôzne špinavého plastu. Zváža sa to potom do SAKO (brnenská firma na zvoz a spracovanie odpadu, poznámka redakcie), kde sa vo výsledku väčšinou spáli.

Avšak akákoľvek výrobná linka, ktorá produkuje tégliky či fľaše, má zväčša päť až desať percentnú chybovosť. Tiež, keď prechádza z bielej farby na čiernu, tak majú v tej bielej várke čierne šmuhy a hneď to berú ako odpad. Ak nemá produkt 99-percentnú čistotu a farebnosť, tak ho vyvážajú do spaľovne a ešte za to musia platiť. Hovoríme o tonách odpadu týždenne.

Len jedna brnenská firma produkuje štyri tony za týždeň a my to spracovávame tri týždne až mesiac. O odpad teda nie je núdza, horšie je to, že my ako verejnosť nevidíme, koľko plastov sa vyrába a koľko z nich sa hneď vyhadzuje.

Môžete pre predstavu v krátkosti popísať proces, ktorý prebieha od zberu materiálu až po výsledný produkt?

Proces začína tým, že odoberáme materiály od výrobcu, pre ktorého je to už odpad. Ten je buď už nadrvený alebo ide o väčšie kúsky, ktoré sa musia nadrviť, aby sa nám s nimi lepšie pracovalo. Plast si predtým, než ide do formy, vytriedime podľa farieb a skupín. Dáme ho do formy, zavrieme zvrchu aj zospodu a putuje do grilovacieho lisu.

Tam sa prehreje, trvá to polhodinu až hodinu, záleží od hrúbky dosky. Tie vyrábame v hrúbke od troch milimetrov až do troch centimetrov. Vyberieme ich von, necháme vychladnúť a potom sa už len vylúpnu z formy a doska je na svete.

Môžeme ich potom obrábať do akéhokoľvek tvaru, podľa potreby klienta. Takže ak chce niekto okrúhly stôl, dostane ho. Ten zvyšok, ktorý zostane, vieme použiť na výrobu menších vecí, napríklad poličiek alebo ho zase nadrvíme a použijeme do ďalšej dosky. Takže sme v podstate úplne bezodpadová výroba. Ak náš klient chce produkt na mieru konkrétnej farby, tak máme partnerov, ktorí vezmú materiál, pretavia ho a dofarbia. Vedia tiež pridať aj UV stabilizátory, aby produkt mohol byť vonku, nežltol a neprehýbal sa.

Špecializujete sa teda predovšetkým na výrobu plastových dosiek, ktoré sa dajú ďalej využívať. Na čo všetko?

Dosky z recyklovaného plastu nielenže vyzerajú dizajnovo a hneď zaujmú ľudí vizuálne, ale dajú sa použiť ako do interiéru, tak aj do exteriéru. Väčšina z našich doterajších zákazok sú rôzne nábytky ako stoly, stoličky, obloženie barov a poličky. V kaviarňach a reštauráciách používajú naše dosky aj ako obklady na steny. Dajú sa použiť ako obklad za kuchynskú linku, do kúpeľne, pod umývadla alebo ako podsvietené obkladačky na stenu. Takže to je využitie v nábytkárstve a interiérovom dizajne.

Samozrejme, každý v tej doske vidí niečo iné. Niekto v nej vidí aj obraz alebo že sa z nej dajú vyrezať okuliare, vešiaky, nejaké stojany, hrebene a rôzne drobnosti. Škála využitia toho produktu je šialene široká, tým ako je odolný a vizuálne zaujímavý.

Prišli ste vy alebo vaši klienti aj na nejaké nečakané možnosti využitia?

Občas sme prekvapení, aké veci z toho ľudia vyrábajú. Niektorí to dofarbujú na obrazy alebo si z toho vyrobili rôzne úchytky na skrinky, tiež rukoväte na nôž, namiesto drevených. To sú už také špecialitky ručnej výroby.

A čo využitie v stavebníctve?

So stavebninami sme riešili, že by sme materiál mohli použiť ako obloženie do strateného debnenia, čo sú v podstate duté tehly, ktoré sa poskladajú ako lego a potom sa zalejú betónom, aby sa z toho urobil základ. Myslíme si však, že by to bola veľká škoda. Pre tento účel sa dajú vyrobiť aj škaredšie dosky (úsmev). Tiež by kolidovalo, že vyrábame dizajnový nábytok, ale zároveň materiál dávame pod zem ako vec, ktorá sa vyrába na kvantitu a nebude ju nikdy vidieť.

Samozrejme sa náš produkt v stavebníctve využiť dá, napríklad na výrobu okenných parapetov alebo čohokoľvek iného. Ak má materiál vizuálnu hodnotu, tak nech sa použije tak, aby bol vidieť. Myslím, že je príliš atraktívny na to, aby ho ľudia zakrývali pod omietku alebo zasypávali do zeme.

Spolupracujete s rôznymi dizajnérmi, ale i architektmi. Ako na tento druh materiálu reagujú, nebáli sa ho spočiatku používať?

Ja si myslím, že ľudom všeobecne ani nerobí problém to, že je z plastu, ale skôr, že ho ešte nepoznajú. Nechápu a často ani netušia, že sa dá z obyčajnej PET fľaše urobiť niečo také vkusné. Skrátka neočakávajú, že z plastového odpadu, ktorý pre nich nemá žiadnu hodnotu, sa zrazu môže stať dizajnová drahá vec, ktorá vyzerá zaujímavo. Ľudia si často myslia, že plastové kúsky zalievame do epoxidu.

Architekti sú osvietení, aj dizajnéri, vnímajú a prijímajú nové materiály, chcú sa o nich vzdelávať. Je pre nich vizuálne zaujímavý, udržateľný, dá sa recyklovať a môžu si na mieru namiešať aj textúru. Považujú to za atraktívne, takže sa preň často nadchnú. Zaujímajú sa o to, ako sa produkt vytvára, obrába, ako a kde ho môžu použiť. A potom môžu aj prezentovať pred klientom, že pracujú s udržateľnými materiálmi. Pre nás je to vysnený zákazník.

Už ste načrtli nejaké výhody recyklovaného plastu, aké ďalšie vlastnosti by ste vyzdvihli?

My, architekti, máme radi všetky materiály. Odkedy sa špecializujeme na plast, tak sme prišli na to, že oproti iným materiálom má veľkú odolnosť, najmä vonku, pretože nekoroduje, nesplesnie, dá sa vždy umyť či prebrúsiť. Ak by aj po dvadsiatich rokoch z neho trochu ubudlo, tak je to len povrchová vec, ktorá sa dá plameňom odstrániť alebo prebrúsiť a znova je produkt ako nový.

Tento materiál sa dá aj dobre tvarovať, takže keď vyrobíme dosku, môžeme ju teplovzdušne nahriať a ohnúť do požadovaného tvaru, čo je tiež zaujímavé. Keďže je to termoformný materiál, dá sa nahriať celý, vtlačiť do formy a môže vzniknúť napríklad veľmi pekné umývadlo. Je tiež tuhší než drevo, takže je jedno, kde do dosky zavŕtate, nerozštiepi sa.

Je možné, že v budúcnosti budeme schopní vyrábať dosky, ktoré budú mať v sebe aj karbónové vlákna. Takže doska nebude musieť mať trebárs dva centimetre, ale len osem milimetrov a pritom bude rovnako pevná. Také dosky by sa však dali recyklovať len obmedzene a len s ďalšími doskami s prímesou karbónových vláken.

Vnímate aj nejaké nevýhody alebo výzvy, ktoré s recyklovaným plastom prichádzajú?

Nevýhodou určite je, že je to nerozložiteľný materiál. To, že vyrobíme dosku ešte neznamená, že sme ten plast zlikvidovali, len sme mu dali dočasnú funkciu na niekoľko desiatok rokov. V Nemecku, a už aj v Česku, sa vyvíja technológia pyrolýzy plastov (chemická recyklácia, poznámka redakcie), ale je to zatiaľ veľmi drahé. V podstate budeme schopní z plastu opätovne vyrobiť základné suroviny ako naftu, plyn, olej a zvyškový prach. Nejakých 95 percent hmoty sa bude dať opäť využiť na produkty.

Ak sa pozrieme na cenu vášho materiálu, aká je v porovnaní s inými dostupnými variantmi?

Snažíme sa robiť tento materiál čo najdostupnejším a myslím, že sa nám to darí, aj v tom malom formáte. Vo výsledku je lacnejší než masívne drevo, kameň, keramika alebo sklo. Jediné čo je lacnejšie, je obyčajná drevotriesková doska, ale tomu konkurovať ani nechceme.

Myslím, že dosky sú nastavené pre náš trh cenovo veľmi dobre a zdravo. Od budúceho roka budeme ponúkať väčší formát, tak budeme schopní ceny ešte viac znížiť. Takže budeme úplne bezkonkurenční voči drevu, ktoré milujeme, ale práca stolára je abnormálne drahá. My sme v podstate takí prví plastoví stolári (smiech).

Sú vašimi zákazníkmi aj jednotlivci, ktorí si kupujú výrobky z recyklovaného plastu do domácnosti?

U nás sú to väčšinou architekti alebo reštaurácie, ale aj jednotlivci, ktorí chcú naše produkty domov, či už ako obraz alebo ako nábytok. Pre nás sú však kľúčoví práve architekti, pretože tí to navrhujú do svojich projektov, investorom sa to páči, skrátka chcú naše produkty.

Potom sa môže stať už len jedna pekná vec, a to tá, aby sme mali taký zelený regál v stavebninách, kde si budú môcť ľudia kúpiť vedľa OSB dosky takúto recyklovanú a doma si z nej niečo vytvoriť. To by bola veľká bomba. Keď toto dosiahneme, tak už nič väčšie nemôžeme (úsmev). Keď budeme schopní vyrábať veľké odbery, tak môžeme zachrániť aj stovky ton plastu mesačne, čo je cieľ, za ktorým ideme. Zachrániť čo najviac plastu a nechať ho tu doma v Európe.

Naproti tejto vízii ide aj Nový európsky Bauhaus, čo je iniciatíva, ktorá prepája vedu s umením, kultúrou, inklúziou a dizajnom smerom k udržateľnosti. Chce vlastne prepojiť Zelenú európsku dohodu s reálnymi životmi ľudí. Čo to môže znamenať pre vás ako Plastic guys?

Mohlo by to byť pre nás veľmi zaujímavé, ak by sme mohli dosiahnuť, že budeme offsetovať firmy (offsetovanie je redukcia emisií skleníkových plynov spoločností pomocou činností, ktoré znižujú alebo odstraňujú množstvo emisií z atmosféry, poznámka redakcie). Firmy budú musieť vykazovať svoju uhlíkovú stopu a budú ju musieť po sebe aj likvidovať, aby boli uhlíkovo neutrálne.

Dnes je typickým príkladom offsetovania sadenie stromov, ale zasadí sa ich sto a prežije reálne omnoho menej. Alternatívnym variantom by bolo, že namiesto sadenia stromov si kúpia napríklad štyri stoly do kancelárie od Plastic guys a tým offsetujú uhlíkovú stopu. Totiž každé kilo plastu, ktoré zrecyklujeme, zachráni približne dva kilogramy oxidu uhličitého, ktorý by vznikol tým, že by šiel do spaľovne alebo na skládku.

Skrátka, ten plast zastavíme v polovici a vrátime do obehu, ešte predtým, než by to generovalo ďalšie emisie. Toto by bolo určite zaujímavé, ale bude to komplikované, na výpočet i certifikáciu. Tento proces bude trvať, odhadujem, rok a pol až dva roky.

Má tento materiál potenciál povedzme v rozvojových krajinách, alebo celkovo krajinách s obmedzenými zdrojmi? Plastov je predsa všade veľa, čoraz častejšie sa objavujú aj rôzne iniciatívy a firmy, ktoré využívajú plast z oceánov a podobne.

Dnes je to veľká téma, ale často ide o typický greenwashing. Niektoré firmy sa tvária a hlásajú, že recyklujú, ale do tony plastu hodia obrazne tri, štyri recyklované PET fľaše. Takže recyklujú, ale otázne je, v akom množstve. Je bizarné, že dnes veľa veľkých firiem robí greenwashing, napríklad obuvné značky, ktoré hovoria, že majú podrážky z recyklovaného materiálu. Často je to len o tom, že zapracujú chybné kusy z výroby. Nekupujú samotný recyklát, pretože je to veľmi komplikovaná vec na výrobu s čistým procesom. Navyše, ničí to stroje.

Preto máme vlastne primitívnu technológiu, kde vezmeme plast a za tepla ho stavíme a zlisujeme. Je to prakticky nerozbitné, nemusíme to nikde taviť alebo premiešavať. Spája sa to rovno vo forme, nie je v tom žiadne lepidlo ani nič podobné. Prebieha len zmena skupenstva pod vplyvom tepla. Človek si to môže prakticky vyrobiť doma v rúre.

Takže potrebná je aj dávka znalosti a najmä obozretnosť spotrebiteľov, aby sa nenechali zlákať greenwashingom veľkých firiem. Vy svojou činnosťou robíte osvetu a takpovediac spotrebiteľov aj vychovávate. Ako vnímate túto svoju edukačnú rolu?

Osvetu berieme ako najdôležitejšiu funkciu, ktorú ako firma máme. Nie je to ani o tom, aby sme zachránili čo najviac plastov, to je až tá druhá najväčšia priorita. Najdôležitejšie je ukázať ľuďom, že plast má hodnotu a ukázať im, čo sa z neho dá vyrobiť. Potom možno začnú plast vnímať inak. Nebudú si napríklad kupovať jednorazové PET fľaše a radšej si načapujú pohár vody.

Chceme, aby vnímali jeho hodnotu, ale zároveň mysleli na to, že pri opätovnom používaní je jednorazový plast nebezpečný aj pre zdravie. Kľúčové je ukázať klientom, ako plasty používať zdravo a len tam, kde majú svoju funkciu.

Práve osveta o udržateľnosti a využiteľnosti plastov medzi širokou verejnosťou je predmetom vášho nového projektu „100 ton plastov.“ Mohli by ste nám v krátkosti povedať, o čo ide? 

Náš nápad s inovatívnou technológiou recyklácie plastov je schopný zachraňovať našu planétu pred použitým plastom. Môžeme zbavovať firmy, konzumentov, reštaurácie, kaviarne aj obchody ich plastového odpadu a vyrobiť priamo z nich vybavenie do podnikov. Jednoducho staré plasty nadrvíme a pretavíme na dizajnové dosky. Každý si v nich nájde potom niečo svoje – stôl, stoličky, kuchynskú linku či dokonca sprchový kút.

S projektom sa viaže aj vaša práve prebiehajúca kampaň na portáli HITHIT. Ako vám môže pomôcť široká verejnosť dosiahnuť stanovený cieľ, teda zrecyklovať 100 ton plastov? 

Verejnosť je našou najväčšou hybnou silou! A presne vďaka nej budeme schopní tento cieľ dosiahnuť. Ľudia majú možnosť zakúpiť si široké portfólio produktov zo 100% recyklovaného plastu – od malých trsátok na gitaru, vešiakov do skrine, mydelničiek, ale aj stoličky, malé stolíky až po veľké jedálenské či pracovné stoly. Vďaka tomuto nákupu ľudia prispejú k spracovaniu 100 ton plastov. Kúpia si tak nielen dobrý pocit, ale dostanú k nemu aj poriadny darček! (Pozn. red.: kampaň prebieha od 15.11. do 14.12.)