Schneme rýchlejšie ako košeľa
Broňa Tarnócy 
Je sucho, bude suchšie. Áno, je aj teplo a bude teplejšie. Doposiaľ nám však nie je jasné, či sa naša krajina rúti len do papierového boja s klímou alebo sa nám naozaj blýska na lepšie časy.
Už viac ako 30 rokov sa celosvetovo rozprávame o zmiernení klimatickej krízy. Zdá sa však, že sme na tom horšie než kedykoľvek predtým. Ako je Slovensko pripravené na riešenie takej urgentnej situácie?
Mitigačné a adaptačné opatrenia sú témou dňa. Je to len reklamný či papierový ťah alebo sa naozaj snažíme o kvalitné trvalé zmeny? Stáva sa z témy klimatická zmena výhodný biznis a politická šachovnica? Nielen na tieto otázky sme hľadali odpovede u odborníkov, samospráv, architektov aj developerov.
„Vedci predpovedali klimatickú krízu v dôsledku ľudskej činnosti už pred storočím. Trvalo však veľmi dlho, kým sa tieto predpovede začali brať vážne, a ešte dlhšie, kým sa pre ochranu klímy začalo aj niečo robiť. Evidentne už aj bežný človek vníma čoraz väčšie extrémy počasia. Sucho je len jedným z mnohých dôsledkov klimatickej krízy, ktorej čelíme,“ rozpráva Ing. arch. Martin Stohl, sustainability manager, JTRE.
Mnohé problémy, ktorým dnes čelíme, sme schovali pod jedno slovné spojenie – klimatická kríza. Aby sme si uvedomili, ako zle či dobre na tom sme, je dôležité rozmeniť ho na drobné.
„V našom odbore sa problém klimatických zmien prejavuje v podstate v dvoch oblastiach – v architektúre a v urbanizme. V architektúre reagujeme pri novostavbách v určitej oblasti výborne – stavebné materiály s čoraz sa zlepšujúcimi parametrami, nové technológie… Horšie je to s odvádzaním dažďovej vody do kanalizácie. Nie všade je možné ponechať vodu na teréne, aby jednoducho vsiakla, napríklad v ochranných pásmach vodných zdrojov, ktoré môžu byť aj v mestách pomerne rozsiahle. Aby sme sa neuberali najjednoduchšou cestu zvádzania vody zo strechy alebo komunikácií do kanalizácie, ale do vsakov, trativodov, retencií či zadržali vodu na vegetačnej streche a podobne, potrebujeme prísnejšiu legislatívu. Keď nás totiž nemotivuje zadržať vodu naše vedomie a svedomie, musí nás motivovať naša peňaženka,“ vysvetľuje Ing. arch. Martin Beďač, hlavný architekt mesta Trenčín.
Prísnejšia legislatíva je nevyhnutná
Neaktuálne územné plány, roky sa vlečúce byrokratické procesy, účelové námietky a neraz až populistický boj proti akémukoľvek rozvoju spôsobujú, že mestá sa rozrastajú do šírky. To predstavuje nielen dopravný či rozvojový problém, ale najmä rastúcu environmentálnu záťaž.
„Zaberanie kvalitnej pôdy pre rozvoľnenú zástavbu v satelitoch, nevyhnutnosť využívať na dopravu autá, budovanie nových ciest, sietí atď. – to všetko za sebou zanecháva obrovskú uhlíkovú stopu a čoraz viac zasahuje do prírody. A pritom v mestách sú neraz stovky hektárov opustených plôch, brownfieldov, ktoré majú všetky predpoklady na rozvoj. No ten brzdí neschopnosť či neochota autorít zmeniť územné plány a prispieť tak k vytvoreniu príjemnejších, ekologickejších a kompaktnejších miest, vysvetľuje Michal Hájek, vedúci oddelenia marketingu a PR, Corwin.
„Problémom je, že adaptácia na klimatické zmeny je takmer výlučne na pleciach developerov, keďže udržateľné riešenia aktuálne platná legislatíva prakticky vôbec nepreferuje. Je preto nevyhnutné, aby sa vytvorila jasná koncepcia podpory udržateľných projektov. Nie je pritom potrebné vymýšľať koleso, stačí sa inšpirovať v zahraničí. Dotačnými programami napríklad na vegetačné strechy, ktoré už roky fungujú napríklad v Česku, cez nepriame stimuly v podobe nižších poplatkov napríklad za stočné až po úpravu regulácií. Veľmi dobrým stimulom pre staviteľov by bolo, ak by udržateľné stavby mali jednoduchšie povoľovacie konania. Podobných programov je množstvo,“ dodáva Hájek.
Klimatický atlas
Od roku 2017 spolupracoval Útvar hlavnej architektky mesta Bratislava s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a ďalšími partnerskými mestami Parížom, Bilbaom a Manchesterom, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka na európskom projekte s názvom Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN).
Cieľom bolo vytvoriť metodiku na zhodnotenie zraniteľnosti mesta na zmeny klímy, ktorú by bolo možné aplikovať aj na Bratislavu. Klimatický atlas je následnou aktivitou Útvaru hlavnej architektky a vznikal v úzkej spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Národným centrom zdravotníckych informácií SR, Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Bratislavským samosprávnym krajom a odbornými útvarmi Magistrátu hlavného mesta.
Publikácia Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a údaje z neho budú dostupné širokej verejnosti na webovej stránke hlavného mesta a jeho portálu opendata.
„Dosah klimatickej krízy je pre mestá jednou z najvýznamnejších výziev, s ktorou sa budú musieť popasovať. Cez portál opendata môžeme pravidelne prinášať informácie z nových oblastí života aj v našom meste, klimatický atlas tieto informácie ponúka,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Jednotlivé projekty môžu mať najvyššie hodnotenia v certifikáciách BREEAM alebo LEED, no ak nebudeme mať spoločnú stratégiu pre celé mesto, územie, krajinu, veľa sa nezmení. – Ing. arch. Martin Stohl, sustainability manager, JTRE
„Podobný dokument, akým je Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, by potrebovali všetky mestá na Slovensku ako podklad na aktualizáciu dnes ešte rigidných územných plánov, ktoré sú kľúčovým nástrojom pre boj s klimatickou krízou. Jednotlivé projekty môžu mať najvyššie hodnotenia v certifikáciách BREEAM alebo LEED, ale ak nebudeme mať spoločnú stratégiu pre celé mesto, územie, krajinu, veľa sa nezmení. Je dobrou správou, že s podobnou naliehavosťou vnímajú tému boja s klimatickou krízou aj ďalšie developerské spoločnosti, ako aj súčasné vedenie mesta Bratislava,“ dodáva architekt Martin Stohl z JTRE.
Vyschneme rýchlejšie ako košeľa
Hráme o čas, o naše lesy, pôdu, kvalitu života, o budúcnosť. „Sucho je problém celej krajiny. Tento rok sa to naplno prejavilo, a to nevieme, aké extrémy nás čakajú v budúcnosti. Je to problém tak intravilánu, ako extravilánu. Dosahy sú rôzne vypuklé. Vzhľadom na plošný pomer lesov, poľnohospodárskej pôdy a zastavaných území môžeme konštatovať, že zásadný je v extraviláne. Príčina tkvie v hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde,“ vysvetľuje krajinný architekt Michal Marcinov.
„Už som spomínal, ako reagujeme na tento problém v architektúre. Oveľa horšie však na problematiku klimatických zmien reagujeme v urbanizme,“ rozpráva Martin Beďač, hlavný architekt mesta Trenčín.
„Pritom ide o principiálny spôsob života v sídlach s veľmi dôležitým aspektom mobility. Čoraz viac ľudí si môže dovoliť žiť v rodinných domoch. Sídla sa rozrastajú do krajiny riedkou zástavbou, ľudia odchádzajú bývať na vidiek, ale pracujú a žijú v meste. To je známy problém suburbanizácie. Zaberáme tým oveľa viac pôdy a máme tak mnohonásobne vyššie prepravné nároky ako ľudia žijúci v kompaktných, intenzívne zastavaných územiach s bytovými, respektíve polyfunkčnými domami. Tento problém stále rastie a bude rásť, pokiaľ nepríde tvrdá legislatíva, ktorá ekonomicky a daňovo zníži atraktivitu bývania v rodinných domoch oproti bývaniu v bytoch. Na to však budeme dlho čakať, nie je a ani tak skoro nebude politická či verejná vôľa riešiť tento závažný problém, takže zatiaľ sa budeme upokojovať zatrávňovaním, retenčnými nádržami, záhonmi…, čo sú síce rovnako dôležité opatrenia, ale iba toto samotné podstatu ekologickejšieho urbánneho prostredia ani zďaleka nevyrieši. A „urbánna kaša“ v okolí miest bude zatiaľ rásť – a zhoršovať nielen ekologické, ale aj ekonomické, dopravné, pracovné či sociálne problémy už aj tak ťažko udržateľných miest. A ešte niečo dôležité a súvisiace – hoci sa to nezdá a nie každý to chápe, no kým nenahradí desať ,módnych kvázitričiek a kváziblúzokʻ (po ktoré si mimochodom odskočíme lietadlom) jedna kvalitná košeľa, budeme schnúť rýchlejšie ako tá košeľa,“ dodáva Beďač.
Keď neprší… a ani nekvapká
Aj v banskobystrickom regióne riešia problém sucha podobne intenzívne ako v trenčianskom.
„Každým rokom si viac uvedomujeme, že zmena klímy, výkyvy počasia a upozornenia vedcov niekoľko rokov dozadu neboli len prázdnymi rečami, ale ich varovania sa pomaly napĺňajú. Výrazne sme ich pocítili najmä toto leto, keď mnohé oblasti trpeli nedostatkom pitnej vody, denné teploty presiahli 38 °C a v niektorých častiach Banskobystrického kraja, napríklad v okolí Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, nepršalo takmer dva mesiace. Možno si ani neuvedomujeme, ako významne tieto zmeny ovplyvňujú naše správanie, plánovanie investícií či rozhodovanie,“ rozpráva Ing. arch. Hana Kasová, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia Banská Bystrica.
„Úprimne si myslím, že na Slovensku si stále neuvedomujeme dôsledky zmeny klímy, nie sme pripravení najmä mentálne, ale ani vedomostne či ekonomicky prijímať opatrenia na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy. Stále dobiehame úroveň vyspelých krajín sveta, ale sme pohodlní a informačne deformovaní. Väčšina spoločnosti vníma len svoje osobné potreby a neuvedomuje si ich dôsledky. Tu narážame napríklad pri rozširovaní individuálnej rekreácie vo voľnej krajine, v územiach bez technickej a dopravnej infraštruktúry (pitná voda a kanalizácia) alebo na pribúdajúcu individuálnu osobnú dopravu. Z pohľadu samospráv robíme veci tak, aby boli pekné, nie funkčné, lebo na to máme štyri roky. Akoby sme nevedeli vnímať súvislosti a širší kontext problémov. Máme aj kapacitný problém, sme malá krajina s veľkou byrokraciou, ktorá v niektorých regiónoch vrátane Banskobystrického kraja nedokáže odborne pokryť potreby územia. Nemáme dostatok kvalitných územných a krajinných plánovačov. Na kvalite nám predkladaných územných plánov vidíme veľký deficit v tejto oblasti, ktorý ťažko vykryjeme. Nemáme pripravené dáta, aby sme vedeli správne vyhodnocovať javy v území a navrhovať ich riešenia a najmä zodpovedne a efektívne rozhodovať. Ale najmä nemáme na väčšine územia pripravené podmienky na to, aby sme opatrenia vedeli navrhovať a rýchlo realizovať. Chýbajú pozemkové úpravy, teda vyrovnanie sa s rozdrobenosťou pozemkov a ich prevodmi v správe SPF na obce, ale aj kvalitné územné plány vo všetkých obciach a zmysluplné koncepcie a stratégie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality či na predchádzanie a prispôsobenie sa zmene klímy. Vždy tvrdím, že treba myslieť globálne a konať lokálne, a preto je potrebné kvalitné a koncepčné plánovanie a uvedomelé rozhodovanie pri povoľovaní stavieb,“ vysvetľuje architektka Hana Kasová.
Neskoro, ale predsa
„Rozmohl se nám tady takový nešvar… A Šebková taky!“ Už nám nestačí len skonštatovať, že je sucho a bude suchšie. I keď s pribúdajúcimi chladnými dňami, keď nevidíme vyschnuté korytá riek, zaplavené obce či ľudí zmorených teplom, by sa nám mohlo zdať, že sme klimatické zmeny konečne zvládli. A možno túto tému otvoríme opäť o rok…
Keď nás nemotivuje zadržať vodu naše vedomie a svedomie, musí nás motivovať naša peňaženka. Potrebujeme prísnejšiu legislatívu. – Ing. arch. Martin Beďač, hlavný architekt mesta Trenčín.
Dovtedy nám treba nejako prežiť všetko to, čo sa v našej krajine deje. To, čo zas a znova nezmyselne posunie riešenie klimatickej krízy na 365. miesto. Samosprávy, obce, mestá majú, či chcú, alebo nie, zo svojho pohľadu iné, dôležitejšie starosti. Navyše sú vyčerpané covidom, energetickou krízou… Nečudujem sa im.
Ak totiž neprichádza pomoc zhora, musí prísť zdola. Opäť nechávame sucho sucho na pleciach tých, ktorí sa v systematických, kvalitných a koncepčných riešeniach nevzdávajú, tých, ktorí majú silu bojovať s veternými mlynmi a veria, že naše deti budú žiť v klimaticky znesiteľnej krajine, Európe, svete… My už pravdepodobne nie.
Anketa
Ing. arch. Michal Marcinov, krajinný architekt
Čo by malo byť zákonom dané na zlepšenie a posilnenie pôsobenia v tejto oblasti?
Ako stratu veľkej príležitosti a aj v kontexte času vnímam, že sa nám v rámci práce na novele stavebného zákona v pracovnej skupine na pôde Slovenskej komory architektov nepodarilo presadiť kategóriu krajinných stavieb, ktoré majú byť plnohodnotným partnerom už zavedenému deleniu stavieb a inžinierskych stavieb. Dnes sú tristne definované v § 43a ods. 3) písm. p) ako zábavné parky, zoologické a botanické záhrady.
V kontexte adaptácie na zmenu klímy a nadväznosti na ostatnú stavebnú a technickú infraštruktúry musíme začať vnímať aj krajinné stavby ako komplexné diela, ktoré nie je možné vyriešiť jedinou profesiou. Medziprofesijná spolupráca je nevyhnutná, aby na konci vzniklo zmysluplné a funkčné dielo.
Ing. arch. Martin Stohl, sustainability manager, JTRE
Ako je vaša spoločnosť pripravená na riešenie sucha a klimatických zmien?
Na Slovensku sme donedávna žili v ilúzii, že vody máme dosť. Suchá posledných rokov nás však vyvádzajú z omylu. Zachytávanie dažďovej vody na pozemku a opatrenia na šetrenie vodou sú dva nástroje, ktorými dokážeme suchá zmierniť. Dažďovú vodu vieme efektívne zachytiť vhodným riešením sadových úprav.
Takzvané dažďové záhrady sú vlastne preliačiny v zelenom teréne okolo budov, kde sa môže voda pri dažďoch nahromadiť a pomaly vsakovať do podložia. Pri vhodnom výbere zelene takto vieme zachytiť veľké množstvo vody, ktorá sa následne pomaly uvoľňuje do ovzdušia, zároveň schladzuje a zmierňuje extrémne výkyvy počasia.
Ak nestačia sadové úpravy, poslúžia podzemné retenčné nádrže na zachytenie dažďovej vody, ktorú potom vieme v suchších obdobiach využiť na závlahy či iné účely. Druhým významným nástrojom je šetrenie vodou využitím úsporných technológií, ale aj vodovodných batérií, toaliet či spŕch v budovách spolu so smart riešeniami, ako je systém prevencie únikov vody v budove. Zároveň by bolo treba zvážiť využitie tzv. sivej vody, najmä z kuchyniek a umývadiel.
Ing. arch. Martin Beďač, hlavný architekt mesta Trenčín
Prečo je výrazný problém sucha najmä v extraviláne?
Problematika zadržiavania vody v krajine je široká. Na Slovensku veľké problémy spôsobila komunistická kolektivizácia, dôsledkom ktorej vznikli obrovské lány bez medzí, mokradí, deliacich porastov, v lesoch vznikli lesné cesty bez odrážok a podobne.
Ďalšie problémy zapríčinila regulácia takmer všetkých riek a potokov. S dobrým úmyslom zabrániť záplavám a vyrábať energiu sme však veľmi výrazne zmenili chod vody v krajine, čoho dôsledky sa prejavili neskôr, no čas riešiť tieto problémy nastal už dávnejšie. K tejto téme odporúčam výbornú knihu vynikajúceho hydrológa a environmentalistu Michala Kravčíka „Zelená bez modrej je len žltá“.
Riešenia manažmentu vody a revitalizácie krajiny navrhované pánom Kravčíkom sa začali realizovať za vlády pani Radičovej, potom však nastal výrazný útlm, respektíve zastavenie, čo je obrovská škoda. Je najvyšší čas túto problematiku opäť naštartovať, a to na najvyššej úrovni.
Čo môžeme urobiť dnes, aby sme pomohli zadržiavať vodu v krajine?
Pre zadržanie vody v krajine sa dá niečo spraviť hneď, napríklad orať výlučne po vrstevnici. To by malo byť jasným pravidlom každého hospodára, ale keď pozorujete krajinu, vidíte, že na mnohých miestach ešte rozhoduje jednoduchší reliéf terénu alebo menej otočiek pre oráča.
Niečo si vyžaduje priame zásahy, ale mnohé z nich nie sú ekonomicky až také náročné, napríklad úpravy korýt potokov, hrádzky, jamy a podobné opatrenia, ktoré zadržia vodu v krajine. To sú pomerne jednoduché veci, ale je ich obrovské množstvo, preto dohromady tvoria už významnejší ekonomický balík.
Plus opäť narazíme na „neupratané“ rozdrobené majetkové vzťahy – problém, ktorý stále tlačíme pred sebou a rieši sa veľmi pomaly. A potom sú tu náročné opatrenia, napríklad zmeny regulácií, respektíve deregulácií potokov a riečok, kde okrem problému financií narazíme aj na obavy pred povodňami, pričom si všaktreba uvedomiť, že dobré opatrenia na hornom toku výrazne pomôžu manažmentu vody na dolnom toku.
Ing. arch. Ondrej Horváth, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií
Ako je naša spoločnosť pripravená na sucho a klimatické zmeny?
Pripraviť by sa na to dalo, ale to by sa malo začať tak na prelome tisícročí, aby sme teraz už mohli vidieť, čo nám to prinieslo a či to je dostatočné. Keďže sa dlho všetci tvárili, že sa nás to netýka, teraz chytáme psa za chvost a snažíme sa dobehnúť, čo sa dá.
Čo by malo byť zákonom dané na zlepšenie a posilnenie tejto oblasti?
Je toho toľko v takom širokom spektre, že ak vypichnem len pár, nespomeniem obrovské množstvo ďalších. Zmena v dopravnej legislatíve (indexy statickej dopravy, reálna preferencia udržateľnej dopravy), v infraštruktúre zrovnoprávnenie postavenia stromov so sieťami tak, aby bola ochrana vymáhateľná. Nový stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní majú rovnako významné rezervy v presadzovaní klimatických opatrení. Len táto téma je na týždňovú konferenciu.
Barbora Sigmund, ESG & Sustainability Specialist, HB Reavis
Ako je vaša spoločnosť pripravená na sucho a klimatické zmeny?
Dôležitý je holistický prístup a neaplikovať iba trendy, ktoré sa často zneužívajú iba na marketing. Ako prvý developer na Slovensku sme začali všetky naše projekty certifikovať v systéme BREEAM a v schéme WELL. V zahraničí certifikujeme naše projekty v mnohých ďalších systémoch, ktoré sa zaoberajú energetickou úspornosťou, trvalou udržateľnosťou či uhlíkovou neutralitou.
V Nemecku tak certifikujeme v systéme DGNB, v Spojenom kráľovstve zase v NABERS. Aj na Slovensku využívame nekonvenčné riešenia, akým je napríklad londýnsky Citigen. Dnes tak naše know-how zastrešuje práve ESG stratégia, ktorá sa zaoberá tým, ako organizácie zaobchádzajú s environmentálnou a sociálnou oblasťou, ako aj samotným riadením, čo veríme, že prispeje k lepšej budúcnosti spoločnosti celkovo.
Michal Hájek, vedúci oddelenia marketingu a PR, Corwin
Ako pristupujete k vodozádržným opatreniam? Môžete uviesť konkrétne príklady?
Zodpovedné hospodárenie s vodou považujeme v Corwine za jednu z najväčších priorít. Aj preto máme na každom projekte zelené strechy, ktoré sú veľmi užitočné pri zachytávaní zrážok – 10-centimetrový substrát zadrží nárazovo 50 mm zrážok. V Einparku ich kombinujeme s retenčnými nádržami, ktoré zachytávajú dažďovú vodu, vďaka tomu ju do kanalizácie neodvádzame.
O krok ďalej sme sa posunuli v Guthause, kde intenzívne zelené strechy kombinujeme s rozsiahlymi dažďovými záhradami zachytávajúcimi prirodzeným spôsobom všetku dažďovú vodu, ktorá spadne na pozemok, a vracajú ju späť do prírodného cyklu. Do kanalizácie tak neputuje ani kvapka a vzniká priestor pre bohatšiu zeleň.
Vďaka vode a bohatému zastúpeniu zelene, ktoré navrhli berlínski krajinní architekti MAN MADE LAND, sa bude celý komplex a jeho okolie prirodzenou cestou „klimatizovať“, zvýši sa výpar a prostredie v letných mesiacoch tak rýchlo nevyschne. Práve takéto vodozádržné opatrenia preto považujeme za kľúčové pre rozvoj miest a plánujeme ich vo veľkom aplikovať aj na ďalšie naše projekty vrátane neďalekého brownfieldu Palmy.
Ing. arch. Hana Kasová, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia Banská Bystrica.
Aké majú klimatické zmeny dosah nielen na súčasnú, ale i budúcu architektúru a výstavbu?
Vplyv klimatickej zmeny na výstavbu a architektúru je významný. Nielen z pohľadu celkového konceptu stavby, ale aj návrhu opatrení na jej zmiernenie a adaptáciu. Mnohé mestá chcú byť uhlíkovo neutrálne a v súlade s týmto cieľom prijímajú stratégie a opatrenia. Premena na Slovensku je síce veľmi pomalá, ale najmä vo väčších mestách je už viditeľná.
Pribúdajú budovy so zelenými a vegetačnými strechami a fasádami, svetlými povrchmi fasád, fotovoltickými a solárnymi systémami či veľkými zaskleniami s cieľom pasívne získať slnečnú energiu. V mestách sa zase pri návrhu a výstavbe nových zón a areálov kladie dôraz na ich multifunkčnosť s cieľom zníženia mobility a zvýšenia kvality života.
Nemenej dôležitá je pri urbanistickom a architektonickom riešení územia kvalita verejného priestoru – prúdenie vetra, prvky zelenej a modrej infraštruktúry, podmienky pre ekologický spôsob mobility a samotná bezpečnosť jeho užívateľov.
Pri zadaniach, ktoré riešime na našom oddelení, teda rekonštrukcii a revitalizácii existujúcich objektov, máme základný stavebný systém už daný. Snažíme sa maximálne prispôsobiť objekt a jeho okolie zmene klímy a realizovať mitigačné a adaptačné opatrenia.
