Zelenรฝ radar: Od cukroviniek z lopatiek turbรญn aลพ po zlomenรฉ srdce pre Tarabu
Novรฉ objavy, ลกtรบdie, ktorรฉ (ne)poteลกia, ale aj neprรญjemnรฉ zrkadlo, ktorรฉ nรกm nastavuje sama prรญroda. Nenechajte si ich ujsลฅ ลกesลฅ sprรกv o ลพivotnom prostredรญ, ktorรฉ sa dostali tento mesiac do nรกลกho vรฝberu a stoja za preฤรญtanie.
Lopatky veternรฝch turbรญn by sa raz mohli recyklovaลฅ na cukrovinky
Veternรก energia je na vzostupe, keฤ vลกak prรญde ฤas na vรฝmenu obrovskรฝch lopatiek turbรญn, je to problรฉm. Turbรญny majรบ ลพivotnosลฅ zvyฤajne 20 aลพ 30 rokov a lopatky rotorov sรบ vyrobenรฉ z ลฅaลพko recyklovateฤพnรฉho materiรกlu zo sklenenรฝch alebo uhlรญkovรฝch vlรกken. Odhaduje sa, ลพe tvoria 10 % eurรณpskeho odpadu z kompozitnรฝch materiรกlov zosilnenรฝch vlรกknami.
Vedci vลกak priลกli s novรฝm rieลกenรญm โ vyvinuli kompozitnรบ ลพivicu, ktorรก by mohla byลฅ neskรดr recyklovanรก do novรฝch lopatiek turbรญn alebo rรดznych ฤalลกรญch produktov. Vrรกtane sladkostรญ. Novรฝ materiรกl pozostรกva z kombinรกcie sklenenรฝch vlรกkien s polymรฉrom rastlinnรฉho a syntetickรฉho pรดvodu.
Kรบzlo ลพivice potom spoฤรญva v tom, ลพe na konci cyklu je moลพnรฉ materiรกl rozpustiลฅ. Uvoฤพnรญ sa z akejkoฤพvek matrice, v ktorej sa nachรกdza, takลพe ho nรกsledne moลพno pouลพรญvaลฅ znova v nekoneฤnej sluฤke. Preฤรญtajte si o tomto objave viac.
Egypลฅania rieลกia nedostatok vody pestovanรญm rastlรญn v hydropรณnii
Prakticky celรฝ svet rieลกi problรฉm s nedostatkom vody, a to najmรค v horรบcich letnรฝch mesiacoch alebo obdobiach sucha. Egypt sa rozhodol tento problรฉm, ktorรฝ zasahuje aj do poฤพnohospodรกrstva, rieลกiลฅ alternatรญvne. A to metรณdou hydropรณnie.
Podฤพa OSN krajina zรกpasรญ s kaลพdoroฤnรฝm deficitom vody a oฤakรกva sa, ลพe do roku 2025 bude zaradenรก do kategรณrie krajรญn s nedostatkom vody kvรดli zmene klรญmy, ale aj kvรดli priehrade, ktorรบ nedรกvno postavila Etiรณpia na jednom z hlavnรฝch prรญtokov Nรญlu.
Ornรก pรดda v Egypte tvorรญ menej ako 5 % a jej kvalita nie je dostatoฤnรก. Pestovanie zeleniny vo vode bohatej na ลพiviny si zvyฤajne vyลพaduje iba 10 % vody potrebnej na tradiฤnรฉ pestovanie v ornej pรดde. Egyptskรก technika vyuลพรญva substrรกty ako piesok alebo pena.
Jej nevรฝhodou je, ลพe neslรบลพi na pestovanie strategickรฝch plodรญn ako pลกenica, ryลพa, jaฤmeล alebo kukurica. V hydropรณnii sa dobre darรญ predovลกetkรฝm listovej zelenine. Preฤรญtajte si o bezpรดdnom poฤพnohospodรกrstve v Egypte viac.
ฤistejลกie ลพivotnรฉ prostredie by vรฝznamne znรญลพilo poฤet infarktov aj mozgovรฝch prรญhod
Analรฝza Eurรณpskej environmentรกlnej agentรบry (EEA) ukรกzala sรบvislosลฅ medzi ลพivotnรฝm prostredรญm a srdcovo-cievnymi ochoreniami ฤi mozgovรฝmi prรญhodami. Z nedรกvnych ลกtรบdiรญ vyplรฝva, ลพe najmenej 18 % vลกetkรฝch รบmrtรญ na srdcovo-cievne ochorenia v Eurรณpe je podฤพa odhadov spรดsobenรฝch kฤพรบฤovรฝmi environmentรกlnymi faktormi vrรกtane vystavenia sa zneฤistenรฉmu ovzduลกiu, extrรฉmnym teplotรกm, pasรญvnemu fajฤeniu a olovu.
Skutoฤnรฉ ฤรญslo vลกak pravdepodobne bude eลกte vyลกลกie, lebo tento รบdaj nezohฤพadลuje naprรญklad zneฤistenie hlukom ฤi vystavenie sa inรฝm chemikรกliรกm ako olovu. Environmentรกlnym rizikรกm sa dรก predรญsลฅ. Ako jednotlivci vลกak mรกme obmedzenรฉ moลพnosti ochrany. Na znรญลพenie environmentรกlnej zรกลฅaลพe sรบ potrebnรฉ zรกkony a prรกvne predpisy vrรกtane tรฝch, ktorรฉ stanovila Eร, a ich รบฤinnรฉ vykonรกvanie. Pozrite si celรบ ลกtรบdiu EEA.
Lyลพiari zanechรกvajรบ na svahu veฤnรฉ chemikรกlie a spรดsobujรบ ลกkody na stovky rokov
Veฤnรฉ chemikรกlie, teda perfluรณrovanรฉ a polyfluรณrovanรฉ alkylsulfonรกty znรกme pod skratkou PFAS, zahลลajรบ vyลกe 4 700 chemickรฝch lรกtok. Ide o skupinu vo veฤพkom pouลพรญvanรฝch syntetickรฝch lรกtok, ktorรฉ sa v priebehu ฤasu hromadia v naลกich telรกch aj v ลพivotnom prostredรญ, kde zostรกvajรบ extrรฉmne dlho. Mรดลพu viesลฅ k zdravotnรฝm problรฉmom, akรฝmi sรบ poลกkodenie peฤene, ochorenie ลกtรญtnej ลพฤพazy, obezita, neplodnosลฅ ฤi rakovina.
Tieto veฤnรฉ chemikรกlie vedci naลกli aj na svahoch v rakรบskych Alpรกch. Vyplynulo to zo ลกtรบdie, za ktorou stojรญ ลกkรณtsky Inลกtitรบt Jamesa Huttona v Aberdeene a Univerzita v Grazi v Rakรบsku. Tรก odhalila, ลพe v pรดda v oblasti rodinnรฝch lyลพiarskych stredรญsk obsahuje 14 druhov tรฝchto lรกtok. Ich koncentrรกcia bola oveฤพa vyลกลกia ako v oblastiach, kde sa nelyลพuje.
O bezpeฤnosti pouลพรญvania lyลพiarskych voskov s PFAS sa diskutuje uลพ dlhลกรญ ฤas. V niektorรฝch strediskรกch ich zakรกzali, rovnako sa uลพ nepouลพรญvajรบ ani na profesionรกlnych pretekoch.
Francรบzi zaฤali od novรฉho roka povinne kompostovaลฅ
Organickรฝ odpad z potravรญn a zรกhrad tvorรญ takmer jednu tretinu odpadu z domรกcnostรญ. Keฤ sa zmieลกa s inรฝm odpadom, zvyฤajne konฤรญ na sklรกdkach alebo v spaฤพovniach, kde produkuje sklenรญkovรฉ plyny ako metรกn a CO2. Podฤพa Eurรณpskej komisie je zodpovednรฝ za pribliลพne 16 % celkovรฝch emisiรญ z potravinovรฉho systรฉmu Eร. Odhaduje sa, ลพe kaลพdรฝ rok sa vo Francรบzsku vyhodรญ 82 kg kompostovateฤพnรฉho odpadu na osobu.
Od 1. januรกra 2024 zaฤala platiลฅ v krajine povinnรก recyklรกcia organickรฉho odpadu podฤพa novรฝch pravidiel o povinnom kompostovanรญ. Doteraz ho museli separovaลฅ len tรญ, ktorรญ vyprodukovali viac ako pรคลฅ ton organickรฉho odpadu roฤne.
S podporou vlรกdneho Zelenรฉho fondu musia obce po novom poskytnรบลฅ obyvateฤพom moลพnosลฅ triediลฅ bioodpad. Ten zahลลa zvyลกky potravรญn, zeleninovรฉ ลกupky, potraviny po dรกtume spotreby a odpad zo zรกhrad. Zozbieranรฝ odpad sa potom zmenรญ na bioplyn alebo kompost, ktorรฝ nahradรญ chemickรฉ hnojivรก.
Slovenskรฝ minister ลพivotnรฉho prostredia dostal na Valentรญna zlomenรฉ srdce
Ochrancovia prรญrody z Greenpeace Slovensko priniesli ministrovi ลพivotnรฉho prostredia Tomรกลกovi Tarabovi netradiฤnรฝ valentรญnsky pozdrav. Veฤพkรฝ ฤervenรฝ transparent v tvare zlomenรฉho srdca mal nรกpis โZlomili ste srdce prรญrodeโ.
Reagovali tak na jeho pรดsobenie v ฤele rezortu, ktorรฉ ลกkodรญ prรญrode. Podฤพa riaditeฤพky organizรกcie Katarรญny Jurรญkovej chceli ministra ลพivotnรฉho prostredia prekvapiลฅ darฤekom, ktorรฝ si na ministerstve nรกjde po rokovanรญ vlรกdy.
Najvรคฤลกรญmi problรฉmami podฤพa Greenpeace Slovensko, okrem spornej novely zรกkona o EIA, aj naฤalej zostรกvajรบ spรดsob vรฝmeny vedรบcich predstaviteฤพov na ministerstve a v dรดleลพitรฝch rezortnรฝch inลกtitรบciรกch, ale i avizovanรก podpora nezmyselnรฝch spaฤพovnรญ odpadu ฤi obnoveniu vรฝstavby vodnรฉho diela Slatinka.
Greenpeace kritizuje tieลพ ministrovu ignorรกciu potreby zaviesลฅ obehovรฉ hospodรกrstvo a neviditeฤพnรบ snahu konkrรฉtnymi opatreniami chrรกniลฅ klรญmu a tรฝm pรกdom aj ลพivotnรฉ podmienky obฤanov Slovenska.