Sivé parížske strechy možno ozelenejú, chcú na nich vybudovať strešné terasy

Premena zinkových striech na strešné záhrady v Paríži má viesť k zvýšeniu biodiverzity a posilneniu odolnosti mesta voči letným horúčavám.

Pri pohľade na Paríž z jeho dominanty sa turistom aj domácim naskytá výhľad na nespočetné množstvo sivých striech. Je to obrovská nevyužitá, trochu ignorovaná a často prehliadaná plocha. Práve tá však zaujala mladé architektonické trio – Eytana Leviho, Tima Cousina a Oliviera Fabera.

Veria, že tento „neviditeľný“ priestor môže byť kľúčový v boji s prehrievajúcim sa mestom. K tradičným zinkovým strechám starých mestských parížskych domov by v rámci projektu Roofscapes radi pridali strešné terasy, ktoré by tento pohľad ozeleneli.

Naliehavosť stúpa úmerne teplotám

Francúzsku metropolu zasiahli v letných mesiacoch teplotné rekordy, pričom v najhorúcejších dňoch teplomer ukazoval nad 42 stupňov Celzia. Preto sa nemožno čudovať, že tím zo štúdia Roofscapes považuje tepelné mestské ostrovy za pálčivý problém.

„Sledovali sme klimatické zmeny v meste, najmä počas horúcich letných mesiacov, keď sme si uvedomili, že tieto zinkové strechy akumulujú slnečnú energiu a prehrievajú sa až na 80 °C. Prispievajú k efektu tepelného ostrova v meste, čo znamená, že v ich blízkosti bolo o 10 stupňov teplejšie, ako v okolitých oblastiach,“ povedal Tim Cousin.

Vedci ale aj miestni úradníci sa dlhodobo snažia hľadať riešenia adaptácie na rastúce teploty, rovnako ako na podporu miestnej biodiverzity v husto obývaných metropolách s obmedzenými otvorenými priestormi. O Paríži je známe, že trpí nedostatkom parkov a mestskej zelene. Preto sa projekt strešných záhrad javí ako čiastočná odpoveď na spomínaný problém.

Roofscapes sa v rámci svojich základných hodnôt hlási k ukončeniu zhoršujúceho sa stavu klímy v mestách, a to vytváraním nových zelených plôch. Ako ich všeobecné benefity sa uvádza znižovanie povrchových teplôt, zlepšenie kvality ovzdušia, zadržiavanie zrážkovej vody a priestor pre rôzne druhy organizmov.

Európske mestá ako inšpirácia

V prípade úspešnej realizácie projektu strešných záhrad by Paríž len nasledoval príklady ostatných európskych miest vo využívaní striech na klimatické riešenia. Zürich má už od začiatku deväťdesiatych rokov povinný program zelených striech pre všetky ploché strechy na nových budovách, okrem tých, ktoré sa využívajú ako terasy.

Rovnako to platí aj v prípade rekonštrukcie tých starých. Hlavným dôvodom tejto zelenej politiky je zvyšovanie biodiverzity, ale prihliada sa aj na ich významnú rolu vo vodnom cykle a znižovaní tepelného stresu.

V Linzi sa vyžadujú zelené strechy už od roku 1984, vďaka čomu má toto rakúske mesto jednu z najhustejších plôch so zelenými strechami na svete, s približne 2,7 metra štvorcového na obyvateľa. Na tejto vlne je aj Rotterdam s hnutím Rethinking Rooftops, ktoré si dalo za cieľ preskúmať potenciál a podieľať sa na budovaní plochých striech s vidinou udržateľného a odolného mesta..

Výzvou je tvar strechy

Parížske strechy sú však predsa o čosi výnimočnejšie a prinášajú so sebou špecifické výzvy. Približne 80 % budov hlavného mesta Francúzska má tradičné zinkové strechy, ktoré sa nielen prehrievajú absorbovaním slnečného žiarenia, čím otepľujú miestnu mikroklímu, ale majú aj svoj typický sklon. To znamená, že čokoľvek na nich robiť je pomerne komplikované a Francúzi tomu zvyknú hovoriť casse-tête, teda bolesť hlavy.

Architekti však majú aj na tento problém riešenie. Sklon striech chcú prekonať drevenými plošinami pripevnenými cez šikmé panely, čím by sa vytvorili nielen strešné záhrady či terasy, ale aj chodníčky. Tie budú mať podľa autorov idey rovno trojitú výhodu – zastavenie prehrievania povrchu, a tým zníženie teploty v meste, zvyšovanie biodiverzity a vytvorenie vonkajšieho priestoru pre rezidentov.

Potenciálne riziká a nebezpečenstvá obhajujú architekti tým, že drevené konštrukcie budú riadne upevnené na nosných stenách a projekt bude podliehať prísnym normám inžinierskych a bezpečnostných štúdií.

Cena terás sa odhaduje na 1 500 až 2 000 eur za meter štvorcový. Náklady na realizáciu by mali byť na pleciach vlastníkov nehnuteľností alebo majiteľov bytov v nich, ktorí budú potom ťažiť z výhod extra priestoru. Môžu sa tiež uchádzať o dotácie z vládneho fondu ekologickej tranzície. Inštalácia prototypu strešnej terasy je vo fáze vývoja a jej skompletizovanie sa očakáva začiatkom budúceho roka.

Problémom môžu byť pamiatkari

O slávnych zinkových strechách sa v Paríži nediskutuje prvýkrát. Od roku 2015 sa objavujú výzvy a usporadúvajú kampane o ich zaradení na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Návrh v minulosti podporili viaceré politické osobnosti, no primátorke Anne Hidalgovej sa nápad nepozdával. Tá, naopak, zastáva ich premenu na záhrady či plochy so zeleňou.

V roku 2015 sa vyjadrila, že zaradenie striech na zoznam „poškodí snahy o ich ekologickú renováciu.“ Otázne tiež ostáva, či by strechy mohli spĺňať kritéria potrebné na získanie štatútu kultúrneho dedičstva. Jediným miestom, kde sa to zatiaľ v Paríži podarilo, je Les Berges de Seine, breh rieky medzi Pont de Sully a Pont d’Iena (Jenský most).

I keď sa strechám zatiaľ nedostalo toľko uznania, ako by si niektorí priali, v roku 2017 sa súčasťou kultúrneho nehmotného dedičstva stala tradičná práca a znalosti parížskych zinkových pokrývačov, nazývaných „Zingueurs“. Ich práca sa datuje už do začiatku 19. storočia a je zdrojom hrdosti, keďže zinkové strechy patria neodmysliteľne k haussmannovským budovám.

V žiadnom inom meste ich nenájdeme v takom rozsahu, a preto sa stali akýmsi symbolom parížskej architektúry. Avšak tak ako asi každé remeslo dnes, aj miestni Zingueurs zápasia s nedostatkom mladých učňov.

Za kľúčovú výzvu projektu preto architekti z Roofscapes považujú získať na svoju stranu architektov na francúzskom ministerstve kultúry a ochrancov majetkového dedičstva krajiny, ktorých tendencie sú často viac ochranárske než pokrokové a ústretové voči zmenám. Za veľký úspech považujú už nadviazanie diskusie s nimi, pri ktorých sa odvolávajú na fungujúce projekty zo zahraničia.

Festival striech priblížil ľuďom ideu projektu

V septembri toho roka zorganizovalo štúdio v spolupráci s francúzskym zväzom pokrývačov a združením pre mestskú vegetáciu prvý festival na strechách Paríža, Paris Rooftop Days. Obyvatelia tak mohli počas troch dní objavovať zelené strechy, mestské farmy, strešné bary, prehliadnuť si fotovoltické elektrárne či užiť si umelecké vystúpenia a panoramatické výhľady na mesto. V pláne je usporadúvať festival každoročne.

„Podarilo sa nám privítať stovky návštevníkov a dostali sme množstvo reakcií, prevažne pozitívnych, pričom zdôraznili túžbu ľudí dostať sa na svoje strechy, objavovať mesto iným spôsobom a nečakane sa navzájom stretnúť,“ zhodnotil festival Eytan Levi.

Trojica ambicióznych architektov sa sama označuje za iniciátorov možností na zlepšenie životného prostredia. Odmietajú myšlienku, že budúcnosť miest má v rukách obmedzený počet aktérov. Svojim projektom zelených striech v Paríži potvrdzujú, že sa chcú pridať k hodnote, ktorú presadzujú – spoločne budovať mestá zajtrajška.