Slovensko neplní vlastné ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov, ukázala štúdia

Slovensko neplní vlastné ciele v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie vyplývajúce z národných strategických dokumentov a výrazne tak zaostáva za svojimi európskymi partnermi. Obrovský potenciál má pritom fotovoltika.

Vyplýva to zo záverov Správy o stave obnoviteľných zdrojov v slovenskej elektroenergetike za rok 2022, ktorú vypracovala a zverejnila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Asociáca, podobne ako aj ďalšie organizácie a združenia, dlhodobo upozorňuje na zaostávanie rozvoja sektora obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

„Sedem rokov trvajúci stop-stav a neprimerané sieťové poplatky sa spolu so sériou ďalších regulačných a administratívnych bariér podpísali na stagnujúcom podiele OZE na domácej spotrebe energie. Doteraz však chýbala akákoľvek relevantná analýza, ktorá by ukázala, ako veľmi je Slovensko pozadu oproti našim európskym partnerom. Vypracovanie analýzy stavu rozvoja obnoviteľných zdrojov na ročnej báze považujeme za absolútny základ akýchkoľvek ďalších diskusií či plánovania,“ povedal riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Správa, ktorú vypracovala SAPI, modeluje tri scenáre budúceho rozvoja technológií OZE v sektore elektroenergetiky. Zohľadňujú súčasné tempo, ciele Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP) a rast inštalovaných kapacít potrebných na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Výsledkom výpočtov sú ich tri možné úrovne pre každú technológiu, ktoré je možné v nasledujúcich rokoch dosiahnuť.

Oživenie na trhu so slnečnou energiou, biomasou a bioplynom

„Pri väčšine OZE vyrábajúcich elektrinu pozorujeme pomalé tempo rastu, ktoré už teraz zaostáva za cieľmi, ku ktorým by sme sa mali postupne približovať. Z výsledkov analýzy vyplýva, že súčasné tempo nepostačuje nielen pre dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality, ale ani cieľov deklarovaných v INEKP,“ konštatoval spoluautor správy Marian Maraffko.

Ako doplnil, ak sa investičné podmienky nezlepšia a nepríde k odstraňovaniu stále pretrvávajúcich bariér rozvoja OZE, tak v roku 2030 dosiahneme z potrebných 6 090 MW inštalovanej kapacity iba približne polovicu. A aj to iba vďaka už jestvujúcim vodným elektrárňam.

Správa o stave obnoviteľných zdrojov na Slovensku upozorňuje, že z piatich analyzovaných druhov OZE je na požadovanej trajektórii iba vodná energia. Pri nej ťažíme výhody dokonca ešte z čias bývalého režimu. Pri rozvoji zvyšných zdrojov sme prakticky na začiatku.

Projekty využívania veternej a geotermálnej energie na výrobu elektriny na Slovensku prakticky neexistujú, pričom na nelichotivý stav rozvoja veternej energie upozornila SAPI opätovne koncom minulého roka vypracovaním Štúdie rozvoja veternej energetiky na Slovensku.

Pokiaľ ide o ďalšie technológie, vzhľadom na čiastočné oživenie trhu so slnečnou energiou, biomasou a bioplynom, je stav ich rozvoja o poznanie lepší. Pri doterajšom tempe však sedem rokov trvajúci stop-stav, počas ktorého iné členské štáty implementovali OZE, len ťažko doženieme.

Fotovoltika na strechách by dokázala pokryť spotrebu celej krajiny

V roku 2050 by malo Slovensko na dosiahnutie uhlíkovej neutrality podľa výpočtov Slovenskej akadémie vied cieliť na inštalovanú kapacitu na úrovni 7,5 GW pre kategóriu fotovoltických elektrární. Uvedenému cieľu nezodpovedá súčasná verzia INEKP. Podľa nej by Slovensko pri zachovaní schválenej úrovne rastu dosiahlo do roku 2050 iba polovicu z uvedenej kapacity.

Doterajší skutočný rast je pritom ešte pesimistickejší – pri súčasnom tempe by Slovensko nedosiahlo ani 1 GW inštalovaných zdrojov. Z výsledkov odborných analýz pritom vyplýva, že krajina disponuje značným potenciálom využitia slnečnej energie.

„Podľa najnovšej Štúdie o potenciáli strešnej fotovoltiky, ktorú pre SAPI pripravila rakúska konzultačná spoločnosť, je súčasný maximálny strešný potenciál až 37 GW. Pri ročnom energetickom zisku 35 TWh by iba strešná fotovoltika dokázala pokryť celú spotrebu elektriny na Slovensku, ktorá sa spravidla pohybuje pod 32 TWh,“ vysvetlil Ján Karaba.

Ako doplnil, štúdia počíta so všetkými budovami, ktoré sú štrukturálne vhodné pre inštaláciu fotovoltiky. Teda nielen s obytnými domami, ale aj priemyselnými budovami a halami. Tento maximálny potenciál je skôr teoretickou hodnotou. Slovensku by však z neho stačilo využiť približne iba 20 %, aby naplnilo dekarbonizačný cieľ pre slnečnú energiu.