Sopka na Islande začala chrliť lávu. Ohrozuje známe kúpele aj geotermálnu elektráreň

Na Islande, ktorý je známy ako vulkanicky najaktívnejšia oblasť Európy, vyhlásili stav núdze kvôli erupcii sopky len 50 kilometrov od hlavného mesta. V súčasnosti je ťažké predpoveď, ktorý smerom sa láva vydá. Ako vlastne dokážu vulkanické erupcie ovplyvniť globálnu klímu a treba mať obavy aj v tomto prípade?

Na islandskom polostrove Reykjanes na juhozápade krajiny v pondelok večer 18. decembra vybuchla sopka, ktorá zafarbila oblohu na oranžovo. Prinútila civilnú obranu Islandu, aby vyhlásila najvyššiu pohotovosť. Ako uviedol islandský meteorologický úrad, k erupcii došlo približne štyri kilometre od mesta Grindavík, To sa nachádza približne 50 km na juhozápad od Reyjkavíku.

Zrnitý videozáznam z webovej kamery ukázal moment erupcie ako záblesk svetla osvetľujúci oblohu o 22:17 miestneho času. S pokračujúcou erupciou bolo vidieť, ako magma alebo poloroztavená hornina vytryskla pozdĺž hrebeňa kopca. Erupčná puklina je dlhá približne 4 kilometre.

„Zdá sa, že tok magmy je najmenej sto metrov kubických za sekundu, možno viac. Takže minimálne v tejto oblasti sa to považuje za veľkú erupciu,“ povedal vedúci islandskej civilnej ochrany a krízového riadenia Vídir Reynisson pre islandskú verejnoprávnu televíziu RUV.

V novembri úrady preventívne evakuovali približne 4-tisíc obyvateľov mesta Grindavík po tom, ako silná seizmická aktivita v oblasti poškodila domy a vyvolala obavy z blížiacej sa erupcie. Ako uviedla premiérka Katrín Jakobsdóttir na tlačovej konferencii, žiadna krajina nie je lepšie pripravené na prírodné katastrofy ako Island.

Najskôr turistická atrakcia, teraz dôvod na vyhlásenie pohotovosti

Polostrov Reykjanes bol až do marca 2021 osem storočí ušetrení od erupcií. Tie z augusta 2022 a z júla 2023 podľa vulkanológov svedčia o obnovenej sopečnej činnosti v tomto regióne. Sopečné erupcie sa dokonca stali hlavnými turistickými atrakciami a prilákali takmer 680-tisíc návštevníkov. Tá aktuálna však atrakciou nie je a podľa Vídira Reynissona ju treba pozorovať z veľkej diaľky. Nový cyklus môže podľa odborníkov trvať desaťročia.

Island patrí k najviac geologicky aktívnym regiónom na svete (je dokonca vulkanicky najaktívnejšou oblasťou Európy) a má 33 aktívnych sopečných lokalít. Niektoré z nich sú nebezpečné nielen kvôli svojej častej a pravidelnej aktivite (Hekla), ale aj preto, lebo ležia pod mohutnými ľadovcami (Katla, Grímsvötn).

Jednou z najobávanejších sopiek na Islande je práve Katla, ktorá naposledy vybuchla v roku 1918. Jej výbuch by podľa Jozefa Pecha, ktorý pripravil analýzu o vulkanických erupciách pre SHMÚ, vyvolal ničivé povodne.

Vulkány a globálna klíma

To, ako konkrétny vulkán ovplyvní klímu, závisí od viacerých faktorov. Aby niektorá sopka dokázala zásadným spôsobom ovplyvniť globálnu klímu, musela by sa nachádzať ideálne v tropickom pásme blízko rovníka. Okrem geografickej polohy a silu výbuchu hrajú dôležitú úlohu aj chemické zloženie vyprodukovaných častíc a ich koncentrácia v atmosfére.

Čím výraznejšie by boli v sopečných aerosóloch zastúpené plynné zlúčeniny síry, tým výraznejší dopad by to v konečnom dôsledku malo na globálnu klímu. Prúdenie v atmosfére by roznieslo sopečné aerosóly takmer rovnomerne po celej Zemi a znížila by sa tým intenzita prichádzajúceho slnečného žiarenia. Sopečné aerósoly vo výške 20 km dokážu ovplyvniť klímu aj na niekoľko rokov.

Pri vulkánoch vo vyšších zemepisných šírkach a ich erupcia nie je výnimočne silná, sa ich vplyv obmedzuje len na pologuľu, na ktorej sa nachádzajú. To znamená, že v prípade dokonca aj silnejšej erupcie islandskej sopky, by sa jej vplyv obmedzil len na severnú pologuľu.

Zatvorené zostali aj známe geotermálne kúpele

Sopečná erupcia na polostrove Reykjanes, ktorá začala 18. decembra, by mohla trvať celé týždne až mesiace. Nateraz jej intenzita zoslabla. Kvôli stavu pohotovosti sa 9. novembra zatvorili aj známe geotermálne kúpele Blue Lagoon, jedna z najväčších turistických atrakcií ostrova. Podľa kúpeľov situáciu znova prehodnotia na konci decembra. V ohrození je i geotermálna elektráreň Svartsengi, ktorá zásobuje elektrinou približne 20-tisíc obyvateľov.

Len 20 km severne od miesta erupcie leží medzinárodné letisko Keflavik. K prerušeniu letov však zatiaľ nedošlo a otvorené zostali aj medzinárodné letecké koridory. Najničivejšou erupciou na Islande za posledné obdobie bola erupcia sopky Eyjafjallajökull v roku 2010. Tá vychrlila do atmosféry obrovské mraky popola a viedla k rozsiahlemu uzavretiu vzdušného priestoru nad Európou.