Sú mestské mikrolesy odpoveďou na globálne otepľovanie?
Eliška Hřebenářová Čo ak by sme dokázali na pár štvorcových metroch vytvoriť les, ktorý o pár rokov ponúkne útočisko vtákom, hmyzím opeľovačom aj našim unaveným mysliam? Možno práve toto bola hlavná myšlienka, ktorá stála za vznikom trendu takzvaných „Miyawakiho mikrolesov“, ostrovčekoch intenzívnej zelene v nekonečnej šedi asfaltu a betónu veľkomiest.
Nejde pritom o žiadny rozsiahly park s okrasnými záhonmi, ale skutočný miniatúrny ekosystém, ktorý čistí vzduch, reguluje teplotu, vracia prírodu tam, kde sme na ňu zabudli, a ukazuje, že aj malé plochy môžu mať obrovský vplyv, stačí im dať šancu.
Čo sú Miyawakiho mikrolesy?
Sú to malé, husto vysadené lesné porasty, ktoré sa vďaka špeciálnej metóde výsadby rýchle rozrastajú a vytvárajú samostatne fungujúce ekosystémy. Túto metódu vyvinul japonský botanik Akira Miyawaki, ktorý sa inšpiroval prirodzenými lesmi a ich schopnosťou regenerácie. Metóda sa prvýkrát vyskúšala v Japonsku a odtiaľ sa rozšírila do ďalších častí sveta.
V súčasnosti sa mikrolesy zakladajú v mestách aj na dedinách v krajinách ako India, Francúzsko, Holandsko, Austrália či Brazília. Mikrolesy sú obvykle tvorené miestnymi druhmi rastlín, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú prirodzene.
Výsadba zahŕňa niekoľko vrstiev vegetácie, od pôdopokryvných rastlín cez kry až po vysoké stromy, čo zaisťuje stabilitu a udržateľnosť celého ekosystému. Medzi bežné druhy patria duby, javory, lipy, borovice, akácie alebo kríky ako dráče a hlohy, vždy podľa lokálnych podmienok.
Prečítajte si tiež
Aká je aktuálna situácia?
Podľa správy OSN o stave svetových lesov do roku 2020 zmizlo od roku 1990 viac ako 420 miliónov hektárov lesa na iné využitie. Vzhľadom na to, že viac ako 85 % svetovej populácie žije v mestských oblastiach, mikrolesy v mestách ponúkajú zásadnú príležitosť v boji proti odlesňovaniu. Nevládna organizácia Earthwatch Europe od roku 2022 vysadila 285 malých lesov.
Tieto miesta, ktoré tvorí približne 600 stromov, môžu podľa predpovedí v priebehu prvých troch rokov prilákať viac ako 500 druhov zvierat a rastlín. Rovnako tak „SUGi“, program výsadby stromov, ktorého cieľom je obnoviť biologickú rozmanitosť a znovu prilákať pôvodné druhy, vytvoril 230 „vreckových lesov“ v 52 mestách po celom svete, od Toulouse vo Francúzsku po Saint George v Rumunsku a Madrid v Španielsku.
Ako mikrolesy pomáhajú?
V znečistených mestských oblastiach môžu mikrolesy pomôcť obnoviť kvalitu pôdy, vody a ovzdušia a ich malá rozloha umožňuje výsadbu v relatívne obmedzenom mestskom priestore, často v rámci nevyužitých priestorov, ako sú školské ihriská, cintoríny a okolie staníc metra. Môžu tiež pomôcť oslabiť vplyv ničivých dažďov a udržať mestá chladnejšie.
Mikrolesy môžu vytvoriť aj stanoviská vhodné pre drobnú divú zver, ako sú vtáky alebo ježkovia. Pri starostlivej výsadbe, ktorá zahŕňa rastliny rôznych výšok (a teda aj vrstiev), sa môžu vyvinúť aj rastlinné spoločenstvá menších kríkov a bylín, ktoré umožňujú, aby sa mikrolesy stali sebestačnými už po troch až piatich rokoch rastu. Z psychologického hľadiska potom interakcia s prírodou znižuje fyzický stres ľudí a môže zlepšiť príznaky duševných chorôb vrátane úzkostí a depresií.
S akými problémami zápasia?
Napriek výhodám mestských mikrolesov existujú aj problémy spojené s pestovaním v mestách – na prvé miesto možno zaradiť problém expozície rastlín znečisťujúcim látkam, vysokým teplotám a suchu, čo môže zabrániť hlbokému rastu koreňov a zvýšiť pravdepodobnosť ochorenia či úhynu rastlín.
Rovnako je potrebné mikrolesy priblížiť miestnej komunite a začleniť ju do projektu. Starostlivosť ľudí z najbližšieho okolia môže rastlinám pomôcť prežiť, či už v počiatočných fázach, kým sa mikroles stane sebestačným, alebo aj v problematických častiach roka (t. j. predovšetkým v lete).
Ako mikroles vyzerá?
Miyawakiho metóda zahŕňa výsadbu rôznych druhov lokálne sa vyskytujúcich stromov s rôznou výškou koruny vo výrazne hustejšom rozstupe, ako zvyčajne býva pri mestskom zalesňovaní (a rovnakú – hustejšiu – výsadbu odporúčame aj pre nižšie poschodia rastlín). Takto husto vysadené stromy a kríky profitujú zo vzájomnej konkurencie v boji o priestor a z vytvárania mykoríznych koreňových spojení. To všetko dokopy podporuje rýchlejší rast.
Pred samotnou výsadbou sa pôda upravuje do hĺbky až jedného metra (podľa podmienok na mieste) pomocou kompostu a mykoríznych inokulantov. Výber stromov, kríkov a pôdopokryvných rastlín vychádza zo zloženia modelových lesov v blízkosti lokality a obvykle zahŕňa minimálne 15 – 20 rôznych druhov.
Napriek tomu, že u nás nie je koncept mikrolesov rozšírený, možno si predstaviť, že by takýto kúsok zelene mohol obsahovať duby, buky, lipy, javory, jasene či z nižších poschodí lieky, bazy, hlohy ruže, margaréty, paprade či materinu dúšku. To sú však už špekulácie vhodné pre botanikov.
