Sú veterné turbíny naozaj hlučné?

Argumentácia proti veterným elektrárňam často spomína rušivú hlučnosť turbín. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE ide o najväčší mýtus v zelenej energetike.

Energia z vetra je jednou z oblastí obnoviteľných zdrojov energie, pri ktorých Slovensko nedosiahlo na svoj možný potenciál. Hoci, situácia sa mení. Slovenská vláda sa zaviazala, že do roku 2030 na Slovensku vznikne 500 MW nových veterných elektrární.

Je to dôležitý cieľ, pretože využívanie energie z vetra u nás stagnuje už 17 rokov, pričom v západných krajinách je veterná energetika bežnou súčasťou energetického mixu.

Celosvetovo bol v tomto odvetví významný najmä minulý rok 2020, keď sa prudko zvýšil inštalovaný výkon veterných turbín. Aktuálne je vo svete vyrábaných z vetra ročne 93 tisíc megawattov, pre porovnanie, v roku 2019 to bolo 61 tisíc a v roku 2018 50 tisíc. V EÚ sú rekordérmi vo využívanie veternej energie najmä Španielsko, Nemecko a Švédsko.

Na Slovensku takmer bez vetra

Na Slovensku rozvoj veternej elektriny závisí nielen od legislatívneho prostredia a ochoty vlády, ale aj od verejnej mienky v lokalitách, ktoré majú priaznivé poveternostné podmienky (aktuálne štúdie hovoria predovšetkým o Nitrianskom a Trnavskom kraji).

Veterné turbíny sú opradené mnohými mýtmi, no podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) neexistuje dôvod na obavy, že by mali turbíny negatívny vplyv na kvalitu života obyvateľov, či životné prostredie.

„Veterné elektrárne na Slovensku spočítame na prstoch jednej ruky, nehovoriac o tom, že posledná bola do prevádzky uvedená pred 17 rokmi. Je pochopiteľné, ak má verejnosť z výstavby nových veterných elektrární obavy,“ vysvetľuje Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.

Ľudia na Slovensku podľa nej nemajú s veternými elektrárňami osobné skúsenosti a ak sa človek o zelenú energetiku nezaujíma, nemá sa ani ako dozvedieť informácie potrebné pre vytvorenie názoru založeného na faktoch. Investori tak v praxi čelia skupinkám aktivistov, ktorých negatívne postoje k veterným turbínam sú často založené na emóciách.

Hlučnosť v okolí veterných elektrární

Každá budúca elektráreň musí prejsť prísnym schvaľovacím procesom, pri ktorom odborná komisia hodnotí aj vplyv na človeka a životné prostredie. Jedným z posudzovaných aspektov je práve hlučnosť, kde výsledná akustická štúdia zhodnotí, či bude elektráreň spĺňať platné hygienické limity hluku.

Podľa predpisu Ministerstva zdravotníctva SR je prípustná hodnota hluku veternej elektrárne stanovená na 50 dB cez deň a 45 dB v noci, pričom sa do úvahy berie aj okolitá hladina hluku, ku ktorej by sa zvuk elektrárne primiešal.

Okrem zdravotných dopadov sa v štádiu skúmania dopadov novej výstavby zohľadňuje aj takzvaná rušivosť teda to, či zvuk turbíny dosahuje hladinu, ktorá môže pôsobiť pre niektorých obyvateľov rušivo a pocitovo tak znižovať ich kvalitu života.

„V prípade vnímania hluku z veternej turbíny je dôležitá odstupová vzdialenosť od okolitých sídiel, pričom sa normy v rámci EÚ líšia. Vzhľadom na hygienické normy a hlučnosť turbíny sa vzdialenosť môže pohybovať v rozmedzí 500 až 1000 metrov,“ približuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.

„Moderná turbína s výkonom 6 MW vytvára vo vzdialenosti niekoľko sto metrov hluk nižší, než pripúšťajú hygienické normy. Pri väčšom množstve turbín v jednej lokalite sa hlasitosť dodatočne zvyšuje len o pár decibelov, pričom intenzita hluku rýchlo klesá už pri malých vzdialenostiach,“ dodáva.

Subjektívne vnímanie hluku

V rámci širšej štúdie skúmali odborníci v susednom Rakúsku aj postoj dotknutého obyvateľstva k veterným turbínam. „Ľudia, ktorí s výstavbou súhlasili a na projekte aj participovali, nevnímali zvuk veterných turbín negatívne. Naopak tí, ktorí sa s projektom nestotožnili, vnímali zvuk ako rušivý,“ hovorí L. Palmanová.

Na vnímanie zvuku turbín má teda vplyv aj naša psychika a náš postoj k výstavbe ovplyvňuje to, ako zvuk vnímame. Napríklad hluk dopravy berieme ako bežnú súčasť našich životov. Podľa tabuľkových hodnôt pritom pôsobí omnoho rušivejšie, než zvuk veterných turbín.

„Ako sa k budúcim stavebným projektom veterných parkov postavia Slováci, ukáže až čas. V SAPI bude pre nás v tomto smere kľúčové, aby medzi investorom a komunitami obyvateľov prebiehala diskusia a obojstranný záujem riešiť projekt spoločne,“ uzatvára koordinátorka SAPI pre politiku OZE.

TEXT: Palo Hlubina, s využitím informácií z tlačovej správy SAPI