Trend svojpomocne namontovanej fotovoltiky na balkóne: Prečo vám za ňu hrozí pokuta?

Balkónové inštalácie, ktoré si ľudia robia svojpomocne, majú svoje riziká. Môžu nielenže zvýšiť účet za elektrinu a hrozia za ne pokuty, ale takéto zapájanie je aj v rozpore s normami.

Energetická kríza vyvolala obrovský záujem domácností o inštaláciu fotovoltických panelov. Záujem je tak veľký, že mnohé firmy nestíhajú a na trhu hrozí nedostatok kvalifikovaných inštalatérov.

V ponuke viacerých retailových reťazcov či e-shopov sa tak v poslednej dobe objavili „plug & play“ sety balkónových elektrární. Podľa ich popisu si spotrebiteľ panel jednoducho namontuje pomocou držiaka a kábel zapojí rovno zásuvky bytu.

Jednoduchý postup a pomerne priaznivá cena vyvolávajú veľký záujem a balkóny s takýmito panelmi rastú ako huby po daždi. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) však upozorňuje, že neodborné zapájanie takýchto fotovoltických zdrojov do sietí je nebezpečné a v konečnom dôsledku môže účet za elektrinu dokonca zvyšovať.

Asociácia upozorňuje na tento nový trend v podobe balkónových elektrární. Tie začali predávať viaceré maloobchodné reťazce za relatívne priaznivé ceny. Riaditeľ SAPI Ján Karaba rozumie túžbe vlastníkov bytov po možnosti šetriť na elektrine.

„Nie každý bytový dom je schopný sa dohodnúť na založení energetickej komunity a na inštalácii spoločnej fotovoltiky na streche, z ktorej by sa vyrobená elektrina zdieľala všetkým členom. Balkónová fotovoltika však má niekoľko zásadných problémov, a preto si nemyslím, že je odpoveďou na tieto opodstatnené túžby,“ varoval.

Zlá orientácia aj sklon panelov

Balkónové inštalácie si ľudia robia svojpomocne, pričom sú limitovaní orientáciou aj veľkosťou balkóna. Často tak panely namontujú v 90-stupňovom uhle. Pri orientácii na juh majú tieto o 30 % nižší energetický výnos oproti panelom, ktoré sú ideálne sklonené. Ak ale balkón na juh orientovaný nie je, čo je pomerne časté, straty sa môžu pohybovať pokojne až na úrovni 50 %.

Informácie od predajcov však často umelo nadhodnocujú využiteľný potenciál slnka na balkóne. Problematický môže byť aj samotný výkon balkónovej inštalácie. Zoberme si napríklad priemerný balkónový set s nominálnym AC výkonom 300 W, ktorý dodáva do jednej fázy. Spotreba bytu v jednej fáze ale málokedy dosiahne 300 W, čo znamená, že do siete je dodávaný prebytok.

„Podľa zákona o energetike sa dodávanie výkonu do siete bez zmluvy s distribučnou spoločnosťou považuje za neoprávnené a hrozia zaň pokuty. Takýto set preto nie je možné bez dodatočných povolení len tak zapojiť do zásuvky,“ upozornil Karaba.

Vyšší účet za elektrinu aj pokuta

Ak elektráreň dodáva do siete prebytky, je potrebný elektromer, ktorý je schopný merať obojsmerne. Takéto elektromery ale podľa Jána Karabu väčšina panelákových bytov nemá a existujúce elektromery dodávku do siete pripočítavajú k spotrebe.

Navyše, pripojenie priamo do zásuvky bez dodatočného istenia je nielen v rozpore s normami, ale zároveň ohrozuje bezpečnosť elektroinštalácie bytu a siete. Zle navrhnutá a zapojená fotovoltická elektráreň tak v konečnom dôsledku môže zvyšovať účet za elektrinu a súčasne predstavuje bezpečnostné riziko.

Pre pripojenie malého zdroja do 10 kW potrebujete do distribučnej spoločnosti podať žiadosť s potrebnými prílohami. Po podpise zmluvy je nutné odoslať aj správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške malého zdroja, vykonanú revíznym technikom. Až potom vám bude vymenený elektromer.

Všetky tieto kroky majitelia „plug & play“ setov z e-shopov v podstate obchádzajú. Rizikom sú aj zariadenia z iných štátov, ktoré v našich podmienkach nemusia spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky, špeciálne sa môžu líšiť napríklad zástrčky.

Balkónové inštalácie majú len zriedka skutočný zmysel

Balkónová fotovoltika má zmysel, je však nevyhnutné inštalovať ju v súlade s normami a právnymi predpismi a byť si vedomý obmedzení tejto investície.

„Ako asociáciu nás nesmierne teší záujem ľudí o fotovoltiku. Zároveň ale poukazujeme na skutočnosť, že len správne nainštalované elektrárne majú skutočné technické a ekonomické opodstatnenie a nepredstavujú riziko pre ľudské životy a majetok,“ vysvetlil riaditeľ SAPI.

Ako dodal, balkónová fotovoltika z obchodných reťazcov a spôsob jej predaja nie je správny a nerešpektuje slovenskú legislatívu, ani základné technické normy a bezpečnostné požiadavky. Vyzval preto ľudí, aby nepodliehali nákupným ošiaľom a informácie si overovali. „Rovnako apelujeme na kompetentné orgány, aby začali v tejto veci konať skôr, ako príde k nešťastiu,“ doplnil Ján Karaba za asociáciu.

SAPI, red