Ťažba v Kôprovej doline nahnevala ochranárov. Prípadom sa bude zaoberať inšpekcia životného prostredia

Iniciatíva My sme les podala pre ťažbu v rezervácii Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Správa parku obvinenia z porušenia zákonov odmieta a počká si na stanovisko inšpektorov.

Ťažbu mala podľa iniciatívy vykonávať Správa Tatranského národného parku (TANAP) pred niekoľkými dňami na štátnych pozemkoch v rezervácii. Hoci sa realizovala mimo jej najprísnejšie chránenej časti, Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les upozorňuje, že ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, biosférickú rezerváciu aj biotop chránených živočíchov ako vlk, rys či medveď.

Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút. Podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu.

„Otázna je aj ekonomická návratnosť ťažby takéhoto čiastočne znehodnoteného dreva. No najdôležitejšie je, že stojace suché stromy sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém,“ skonštatoval Kameniar s tým, že takáto drevná hmota poskytuje viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Neďaleko miesta ťažby, približne 50 metrov od kopy vyťaženého dreva, boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.

Odbornosť verzus politický tlak?

Celú situáciu zdokumentoval Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les. Jeho fotografie zarezonovali na sociálnych sieťach. Pripomenul, že štátne pozemky sa za minulej vlády dostali spod pôdohospodárov do rúk ochranárom a teraz ide o to, či si zachovajú svoju odbornosť alebo podľahnú politickým tlakom, developerom, drevárskej a poľovníckej loby.

„Zdá sa, že toľko očakávaná a prepotrebná reforma národných parkov, ktorú spustila ešte predchádzajúca vláda, napredovať tak skoro nebude. Žiaľ, dnes sme namiesto jej napĺňania opäť svedkami takých vyhlásení čelných predstaviteľov Ministerstva životného prostredia SR, takých personálnych výmen a takých krokov namierených proti prírode, ktoré nás v ochrane prírody vracajú o niekoľko desaťročí naspäť,“ povedal Kaliský.

Správa parku sa odvoláva na zhoršené podmienky pri ťažbe

Správa TANAP-u obvinenia z porušenia zákonov v súvislosti s ťažbou v Kôprovej doline odmieta. Ako potvrdila Martina Petránová z oddelenia komunikácie národného parku, pri spracovaní následkov veternej a podkôrnikovej kalamity postupovali v súlade s platnou legislatívou.

„Tvrdenia iniciatívy preverili zamestnanci Správy TANAP-u priamo na mieste. Spracovanie kalamity bolo vykonané s prihliadnutím na nie celkom ideálne podmienky v teréne. Práve pre nepriaznivé počasie boli práce, s ktorými sme začali ešte na jeseň 2023, ukončené až vo februári 2024 s tým, že budú vykonané dodatočné terénne úpravy pri vhodných podmienkach,“ uviedla.

Ochranári tak čakajú, kým preschne premočené podložie, aby terén po mechanizmoch vrátili do optimálneho stavu. Ťažbu vykonávali na základe platného rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody vydaného ešte v roku 2020, teda počas predošlého vedenia envirorezortu.

„Správa TANAP-u bude aj naďalej vykonávať spracovanie náhodných ťažieb v lesných porastoch, v ktorých je táto činnosť povolená v zmysle platných rozhodnutí orgánov ochrany prírody,“ dodala Petránová s tým, že rešpektujú právo na podanie podnetu na Slovenskú inšpekciu životného prostredia a počkajú si na stanovisko inšpektorov.

Kôprová dolina bola v minulosti symbolom boja ochranárov s lesníkmi

Vyjadrila sa aj k výskytu hlucháňa v danej oblasti. Údaj o znížení početnosti prísne chráneného vtáka, ktorý má vysoké nároky na kvalitu prostredia, považuje správa parku za účelový. Ako vyplýva z viacerých štúdií, jeho početnosť je minimálne stabilizovaná, vo viacerých lokalitách dokonca rastie. „Mimochodom, pobytové znaky hlucháňa je možné nájsť aj v aktívne obhospodarovanom lese či mladých lesných porastoch manažovaných človekom,“ uzavrela Petránová.

Kôprová dolina, ktorej sa ťažba týka, sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi. Sporili sa o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.

Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali tom, aby si príroda poradila sama. Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O situáciu sa vtedy zaujímala aj Európska komisia.