Tlak na obnovu verejných budov rastie, aj financií pribudne. Zvládnu to úradníci?
Verejné budovy vo vlastníctve štátu či samospráv sa doposiaľ na Slovensku obnovovali veľmi vlažne. Zvyčajne sa na nich robili len nevyhnutné technické opravy. Často sú nevyhovujúcom stave a spotrebúvajú priveľa energií.
Všetko by sa to malo zmeniť v najbližších rokoch, pretože Plán obnovy okrem iného ráta aj so stovkami miliónov na obnovu verejných budov. Na túto tému sme sa rozprávali s Richardom Paksim, analytikom platformy Budovy pre budúcnosť.
Verejné budovy sa na Slovensku dosiaľ neobnovovali takým tempom, ako rodinné domy. Čo je príčinou?
Obnova verejných budov je vysoko závislá od poskytovanej podpory z tzv. eurofondov, od roku 2014 aj z Environmentálneho fondu. Alokácie z týchto zdrojov však nedokážu pokryť investičnú potrebu. Chybou je, že nevyužívame možnosti súkromného kapitálu, ktorý by mohol financovať opatrenia s istou dobou návratnosti.
Obrovskou bariérou je však nízka administratívna kapacita vo fáze prípravy projektu. Vlastníci a správcovia verejných budov – teda vo väčšine prípadov samosprávy – nemajú častokrát dostatočné kapacity na to, aby zvládli celý proces projektu prípravy zámeru, prípravy samotného grantového projektu či proces verejného obstarávania.
Plán obnovy myslí pomerne štedro aj na verejné budovy. Minister dopravy spomínal, že sa vo veľkom budú obnovovať aj historické budovy, najmä staršie železničné stanice. Aký je recept na dobrý výber verejných budov pre obnovu? Kde začať?
Je to tak, návrh Plánu obnovy počíta s pomerne rozsiahlymi investíciami do verejných budov, čo je dobré a správne rozhodnutie. Je však potrebné nahliadnuť do všetkých komponentov, z ktorých sa Plán obnovy skladá. Minister dopravy by mal mať na starosti 200-miliónovú investíciu do historických a pamiatkovo chránených verejných budov, ktorou chce podľa jeho slov zasiahnuť hlavne železničné budovy. Ďalšie alokácie sa však nachádzajú v iných komponentoch v ktorých by investície mali mieriť do budov nemocníc, škôl, škôlok či budov súdov.
Recept sa nevolí ľahko, chýbajú nám podrobné a aktuálne dáta o verejných budovách. No v kontexte Plánu obnovy, požiadaviek Európskej komisie a súčasnej situácie by som osobne uvítal práve zameranie na budovy nemocníc, škôl a škôlok. A tie sa v Pláne obnovy nachádzajú.
Ak porovnáme obnovu verejnej budovy s rodinným domom, je proces obnovy podobný, alebo si vyžaduje dlhšiu a náročnejšiu prípravu?
Z technického hľadiska je možno proces obnovy podobný, no určite nejde tieto segmenty budov porovnávať. Spôsob financovania, vlastnícka štruktúra, prístup k obnove či očakávania zo strany investora sú rozdielne. Verejné obstarávanie v prípade verejných budov celý proces dosť natiahne.
Ak sa obnova verejnej budovy financuje z grantových prostriedkov, proces je ovplyvnený načasovaním výzvy, plnením jej podmienok a čerpaním grantu. Obnova rodinných domov sa v drvivej väčšine financuje z vlastných zdrojov, častokrát sa realizuje svojpomocne.
Koľko verejných budov je na Slovensku obnovených a koľko na obnovu čaká?
Na Slovensku je zhruba 15 500 verejných budov, z ktorých väčšina je v pôvodnom, nevyhovujúcom technickom stave. Odhadujeme, že tri štvrtiny z nich ešte neprešli výraznou obnovou. Ak aj áno, tak často išlo len o čiastkové opatrenia.
Ostatné verejné budovy sú v nevyhovujúcom technickom stave, nakoľko počas posledných troch až štyroch dekád sa realizovali len havarijné opravy v rozsahu pridelených finančných prostriedkov. A tak je doteraz väčšina verejných budov neobnovená a dlh obnovy predstavuje v mnohých prípadoch tridsať a viac rokov.
Existuje nejaké porovnávacie kritérium medzi jednotlivými krajinami EÚ v oblasti obnovy verejných budov? Vieme povedať ako sú na tom iné krajiny v porovnaní so Slovenskom?
K tempu obnovy verejných budov naprieč všetkými členskými štátmi nemáme presné dáta. Niektoré štúdie odhadujú, že priemerné tempo sa pohybuje pod hodnotou jedného percenta ročne. My odhadujeme, že v prípade Slovenska sa pohybujeme niekde na úrovni jedného percenta.
Európska komisia však plánuje do zintenzívnenia tempa obnovy verejných budov vstúpiť rozšírením povinnosti, ktorá od roku 2014 platí pre budovy štátnych orgánov. Tie musia ročne obnovovať tri percentá podlahovej plochy svojich budov. Komisia by túto povinnosť chcela rozšíriť na všetky verejné budovy.
