Dopravnรก zรกpcha

V Eurรณpe mรกme ฤoraz lepลกรญ vzduch. Aj menej emisiรญ z novรฝch รกut vฤaka rastรบcemu poฤtu elektromobilov

Partneri sekcie:

Kvalita ovzduลกia sa v Eurรณpe za poslednรฉ desaลฅroฤia vรฝrazne zlepลกila, vyplรฝva to z analรฝzy Eurรณpskej environmentรกlnej agentรบry. Tรก tieลพ zistila, ลพe emisie oxidu uhliฤitรฉho z novรฝch registrovanรฝch รกut a dodรกvok v roku 2023 medziroฤne klesli aj vฤaka rastรบcemu podielu elektrickรฝch vozidiel.

Podฤพa analรฝzy Eurรณpskej environmentรกlnej agentรบry (EEA) za roky 2022 a 2023, sa kvalita ovzduลกia v Eurรณpe naฤalej zlepลกuje. Zneฤistenรฉ ovzduลกie je vลกak stรกle najvรคฤลกรญm environmentรกlnym zdravotnรฝm rizikom nielen v Eurรณpe, ale na celom svete.

V mnohรฝch oblastiach, najmรค v mestรกch, zostรกva zneฤistenie nad odporรบฤanรฝmi bezpeฤnรฝmi รบrovลˆami, ktorรฉ stanovujรบ smernice Svetovej zdravotnรญckej organizรกcie (WHO). รšdaje za rok 2022 sรบ koneฤnรฉ a potvrdenรฉ, zatiaฤพ ฤo analรฝza za rok 2023 je zaloลพenรก na predbeลพnรฝch รบdajoch.

Vyplรฝva z nej, ลพe normy Eรš stรกle nie sรบ splnenรฉ v celej Eurรณpe. V roku 2022 iba 2 % eurรณpskych monitorovacรญch stanรญc zaregistrovali koncentrรกcie jemnรฝch ฤastรญc nad roฤnรบ limitnรบ hodnotu Eรš. Takmer vลกetci Eurรณpania (96 %), ktorรญ ลพijรบ v mestรกch, sรบ vลกak vystavenรญ koncentrรกciรกm jemnรฝch ฤastรญc (PM 2,5), ktorรฉ sรบ nad รบrovลˆou stanovenou WHO.

Jemnรฉ ฤastice zneฤisลฅujรบ ovzduลกie a majรบ najvรคฤลกรญ negatรญvny vplyv na zdravie. Pochรกdzajรบ najmรค z tuhรฝch palรญv pouลพรญvanรฝch na vykurovanie domรกcnostรญ, z priemyselnej ฤinnosti a z cestnej dopravy.

Horลกie je na tom strednรก a vรฝchodnรก Eurรณpa

Ukรกzalo sa, ลพe existujรบ znaฤnรฉ rozdiely medzi krajinami a regiรณnmi, priฤom oblasti v strednej a vรฝchodnej Eurรณpe vykazujรบ vyลกลกiu รบroveลˆ zneฤistenia. Koncentrรกcie jemnรฝch ฤastรญc, ktorรฉ boli niลพลกie ako รบroveลˆ stanovenรก WHO, dosiahol v roku 2022 iba Island. Nadlimitnรฉ koncentrรกcie boli nameranรฉ v troch ฤlenskรฝch ลกtรกtoch Eรš: v Chorvรกtsku, Taliansku a Poฤพsku.

Akฤnรฝ plรกn na dosiahnutie nulovรฉho zneฤistenia v rรกmci Eurรณpskej zelenej dohody z roku 2021โ€ฏ stanovuje do roku 2030 cieฤพ znรญลพiลฅ poฤet predฤasnรฝch รบmrtรญ spรดsobenรฝch jemnรฝmi ฤasticami aspoลˆ o 55 % v porovnanรญ s rokom 2005. Dlhodobรฝm cieฤพom je, aby do roku 2050 zneฤistenie ovzduลกia kleslo na รบroveลˆ, ktorรก sa uลพ nepovaลพuje za ลกkodlivรบ a nemรก vรฝznamnรฝ vplyv na zdravie.

Poฤet elektromobilov rastie

Druhรก analรฝza EEA zistila, ลพe priemernรฉ emisie CO2 zo vลกetkรฝch novรฝch รกut registrovanรฝch v Eurรณpe v roku 2023 naฤalej klesali a boli o 1,4 % niลพลกie ako v roku 2022. Podobne klesali aj priemernรฉ emisie CO2 z novรฝch dodรกvok โ€“ boli o 1,6 % niลพลกie ako v roku 2022.

Tieto predbeลพnรฉ รบdaje ukazujรบ, ลพe v roku 2023 bolo v Eurรณpe zaregistrovanรฝch 10,7 miliรณna novรฝch osobnรฝch รกut. To predstavuje nรกrast o 13,2 % v porovnanรญ s rokom 2022. Takmer ลกtvrtina tรฝchto novรฝch รกut bola elektrickรกย โ€“ buฤ plne alebo plug-in hybridnรก. Spomedzi krajรญn, ktorรฉ poskytli svoje รบdaje, bol podiel elektromobilov vo vozovom parku najvyลกลกรญ v Nรณrsku, ล vรฉdsku a na Islande, kde dosiahol 90,5 %, 60,7 % a 60,4 %.

V roku 2023 bolo v Eurรณpe zaregistrovanรฝch 1,2 miliรณna novรฝch dodรกvok. To je o 20,2 % viac ako v roku 2022. Podiel elektrickรฝch dodรกvok dosiahol 8 % . Viac ako polovica plne elektrickรฝch dodรกvok bola registrovanรก v troch krajinรกch: Francรบzsku, Nemecku a ล vรฉdsku.

Sektor dopravy predstavuje pribliลพne ลกtvrtinu emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov v Eurรณpe. Tri ลกtvrtiny tรฝchto emisiรญ pochรกdzajรบ prรกve z cestnej dopravy. Cieฤพom Eรš je do roku 2050 znรญลพiลฅ emisie sklenรญkovรฝch plynov z dopravy o 90 % v porovnanรญ s รบrovลˆami v roku 1990. Pre vลกetky novรฉ autรก a dodรกvky je cieฤพom dosiahnuลฅ nulovรฉ emisie od roku 2035.