Vláda sľubuje, že energie nezdražejú. Odborníci by namiesto plošných dotácií privítali investície do obnovy budov

Zmierňovať dopady vysokých cien energií na Slovensku plošnou energetickou pomocou je krátkodobé riešenie, ktoré zaťažuje štátny rozpočet a nevytvára podmienky na dlhodobé zníženie nákladov. Plaftofma Budovy pre budúcnosť odporúča, aby sa vláda zamerala na dlhodobejšie riešenie v podobe

Platforma zareagovala na vyjadrenia premiéra o plošnej energetickej pomoci. Zmierňovať dopady vysokých cien energií Slovensku plošnou energetickou pomocou je podľa nej krátkodobé riešenie, ktoré zaťažuje štátny rozpočet a nevytvára podmienky na dlhodobé zníženie nákladov. Namiesto toho navrhuje adresnú pomoc zraniteľným skupinám a masívne investície do renovácie budov, ktoré prinesú trvalé úspory a oživia stavebníctvo.

Platforma upozorňuje, že jedným z najefektívnejších spôsobov boja proti vysokým cenám za energie je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov. Investície do renovácie a zateplenia môžu výrazne znížiť spotrebu energií, čím sa znížia aj náklady domácností na vykurovanie.

Aj relatívne jednoduché čiastkové opatrenia obnovy budov dokážu znížiť spotrebu energie tak, že domácnosť nepocíti ani 30 % zvýšenie ceny zemného plynu či tepla. Znižovanie spotreby energie navyše pomáha aj tým domácnostiam, ktoré nemôžu úsporné opatrenia realizovať – znižovanie dopytu po energie vedie z dlhodobého hľadiska k znižovaniu jej ceny, resp. zmierňovaniu jej rastu.

„Plošné dotácie iba odsúvajú problém a síce krátkodobo pomáhajú, ale neriešia podstatu problému – vysokú energetickú náročnosť slovenských budov. Realizácia úsporných opatrení ako je zateplenie, výmena okien či inštalácia OZE prináša vlastníkom budov dlhodobé zníženie účtov za energie,“ zdôraznila Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť v reakcii na premiéra. Ten sľúbil, že ľudia v roku 2025 nepocítia žiadne zdražovanie – ani plynu, ani elektriny, ani tepla.

„Dlhodobé plošné cenové stropy prakticky dotujú nad-spotrebu a pri potrebe konsolidácie verejných financií sú v takejto miere do budúcna neudržateľné. Jednorazové investície do úsporných opatrení, ako je zateplenie, výmena okien či modernizácia vykurovania, zabezpečujú kontinuálne zníženie výdavkov na energie každý ďalší rok, zatiaľ čo náklady na cenové stropy predstavujú každoročný výdavok pre štátny rozpočet,“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.

Dotácie na obnovu z európskych zdrojov sú už takmer vyčerpané

Štatistiky potvrdzujú naliehavosť investícií do obnovy. Až dve tretiny rodinných domov, jedna štvrtina bytových domov a tri štvrtiny verejných budov sú energeticky neefektívne. Podporné programy z európskych zdrojov sú však takmer vyčerpané.

V programe Obnov dom je už viac ako 75 % prostriedkov rezervovaných. Výzvy na obnovu verejných budov, ktoré boli určené do roku 2027 sú už vyčerpané úplne. Neuspokojené pritom zostali žiadosti za približne miliardu eur. Rozpočet programu Zelená domácnostiam spustili v lete tohto roku a už dnes je na 60 % vyčerpaný, pričom rozpočet bol určený minimálne do roku 2027.

Dá sa preto očakávať, že verejná podpora určená na znižovanie energetickej náročnosti budov, ktorá bola plánovaná do roku 2026 respektíve 2027, sa plne vyčerpá už budúci rok.

Budovy pre budúcnosť navrhujú, aby sa štát v maximálnej miere zameral na adresnú pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva tak ako avizoval pred rokom a zároveň vyslal domácnostiam a verejným inštitúciám jasný signál v podobe záväzku podporovať úspory energie aj v nasledujúcich rokoch.

Vyzývajú vládu, aby časť prostriedkov určených na energopomoc presmerovala do podpory obnovy budov a inštalácie obnoviteľných zdrojov energie. „Vláda musí vyslať jasný signál, že podpora energetických úspor bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Každých 100 miliónov investovaných do obnovy môže vytvoriť tisíce pracovných miest, zvýšiť príjmy štátu a zároveň zmierniť rast cien energií pre všetkých,“ dodala Nikodemová.