Vladimír Žúbor: Southbank bude vzorový projekt s rozsiahlymi zónami. V integrácii zelene nastaví štandard

EKOCONSULT-enviro je jedna z popredných poradenských a konzultačných spoločností v oblasti ochrany životného prostredia na Slovensku. Pre navrhovateľa zámeru polyfunkčnej štvrte Southbank v Bratislave-Petržalke, developera Penta Real Estate, pripravuje v spolupráci s ďalšími odborníkmi dokumentáciu pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Lokalita budúcej mestotvornej štvrte s 900 bytmi a bohatou ponukou verejných priestorov sa nachádza medzi bratislavským Starým mostom, mostom Apollo a Prístavným mostom v mestskej časti Petržalka.

Územie má veľký potenciál a Bratislava urobí takto významný krok smerom k Dunaju. Investor v utorok 26. marca počas predstavenia projektu informoval, že v najbližších týždňoch predloží  dokumentáciu pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) pre projekt Southbank.

Vladimíra Žúbora, jedného z troch štatutárov firmy, sme sa spýtali na prípravu spomínaného zámeru navrhovanej činnosti.

Čo je kľúčové pri príprave zámeru Southbank?

Z nášho pohľadu je to najmä prístup investora k dotknutej lokalite, ktorý okrem iného rešpektuje jestvujúcu vzrastlú zeleň, prítomnosť biokoridorov alebo chránených území. V prípade projektu Southbank sme to veľmi uvítali, pretože Penta kupovala pozemok od prechádzajúcich vlastníkov už s nejakou víziou.

Pôvodne navrhnutá zástavba bola situovaná bližšie k nábrežiu Dunaja, ako aj k chránenému areálu Soví les. Po úvodných diskusiách so zahraničnými architektmi, s tímom odborníkov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a spoločnosti Geobotany, a s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody sa ustúpilo od realizácie v blízkosti nábrežia.

Vznikol konsenzus o vytvorení nárazníkovej zóny medzi príbrežnou zónou Dunaja a hrádzou. Navrhovaná zástavba tak nepokračuje priamo k hrádzi, ale zostáva odstúpená.

Bol to jeden z kľúčových aspektov, prečo sme sa rozhodli, že chceme byť súčasťou tímu spracovateľov predmetnej dokumentácie. Investor (navrhovateľ) si vypočul odborníkov na faunu, flóru, čo je vhodné zachovať, aby sa predišlo zásahu do existujúcich biotopov.

Bol spracovaný dendrologický prieskum, vypracovali sa návrhy sadových úprav, na základe ktorých následne investor v spolupráci so zahraničnými architektmi upravil projekt. Nový projekt sa aktuálne snaží zachovať čo najviac vzrastlých stromov a v čo najväčšej možnej miere zachovať biodiverzitu dotknutého územia.

Ako budú v projekte riešené protipovodňové opatrenia?

Už pred rokom 1975 bolo potrebné k výstavbe obytných zón na území Petržalky vyriešiť riziká spojené s vysokou hladinou Dunaja a podzemných vôd. Za týmto účelom bolo v minulosti realizovaných viacero opatrení, ktoré sú dodnes funkčné.

Stúpanie hladín podzemnej vody bolo riešené rozširovaním koryta Dunaja a vybudovaním podzemných stien popri Dunaji v úseku od južnej hranice Petržalky až po Sad Janka Kráľa vrátane Viedenskej cesty. Najúčinnejšie opatrenie podľa odborníkov predstavuje rekonštrukcia a predĺženie Chorvátskeho ramena, ktoré aktuálne účinne odvádza podzemné vody z územia Petržalky.

Stavebno-technické riešenie stavieb v projekte Southbank bude navrhnuté tak, aby sa zabránilo prenikaniu vôd do suterénov objektov. Investor nechá tímom nezávislých odborníkov posúdiť možné vplyvy podzemných stavieb na prirodzené kolísanie hladín Dunaja. S ohľadom na vyššie spomínané existujúce opatrenia je však pravdepodobné, že celkový vplyv zástavby na hladiny podzemných vôd nebude významný.

Nachádzajú sa v dotknutom území environmentálne záťaže?

Máme rozpracovanú hydrologickú štúdiu a čakáme na výsledky. Nemáme informácie o environmentálnych záťažiach v dotknutej lokalite. Podľa registra environmentálnych záťaží MŽP SR nie je priamo v posudzovanom území registrovaná žiadna environmentálna záťaž.

Čo sa týka odpadov, počas realizácie navrhovanej činnosti bude uprednostnené materiálové zhodnocovanie vznikajúcich stavebných odpadov, napr. prostredníctvom mobilného drviaceho zariadenia. V prípade, že stavebná suť nevyhovie kritériám na vydanie certifikátu TSÚS (Technický skúšobný ústav stavebný), bude podrvená suť využitá na spätné zasypávanie.

Pre tie odpady, ktoré nebude možné materiálovo zhodnotiť priamo na mieste, bude zabezpečené ich zhodnotenie, resp. zneškodnenie u zazmluvnenej oprávnenej spoločnosti v zmysle platnej legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva.

Projekt Southbank potrebuje zmenu územného plánu. Ktorých zmien a doplnkov budú súčasťou?

Ide o zmeny a doplnky územného plánu č. 10, o aktualizáciu regulácie územia medzi Starým mostom a Prístavným mostom v Petržalke, kde má vzniknúť kompaktná, polyfunkčná časť centra Bratislavy. Mesto ich predložilo v júli minulého roka.

V polovici marca tohto roka vydal Okresný úrad Bratislava rozhodnutie zo zisťovacieho konania strategického dokumentu Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy v znení zmien a doplnkov  a doplnkov č. 10, že ich nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasne určil podmienky pre zmiernenie vplyvov vo vzťahu k ďalšej realizácii činností vyplývajúcich zo strategického dokumentu na životné prostredie.

Ako ovplyvní projekt tvár Bratislavy?

Tento projekt bude jednoznačne mestotvorný. Nastaví štandard integrácie zelene do projektu a ako s ňou narábať. Je to „viacetážová“ zeleň a téma zelene bola konzultovaná s autormi štúdie o vplyve zámeru na sústavu chránených území NATURA 2000.

Dôraz sa kladie na lokálne druhy rastlín, pracujeme v zmysle požiadaviek Štátnej ochrany prírody, aby sme eliminovali výskyt nepôvodných, hlavne inváznych druhov rastlín. Môže vzniknúť vzorový projekt v Petržalke s rozsiahlymi zónami prístupnými pre verejnosť ako ihriská, odpočinkové zóny, ktorý bude obľúbený verejnosťou a bude ho rada navštevovať.

Ako vnímate kritický postoj časti verejnosti k projektu?

Na začiatku bola petícia verejnosti aj vedeckej obce, ktorá primárne apelovala na vedenie mesta s témou ako mesto a výstavba v ňom reaguje na súčasné výzvy spojené so zmenou klímy. Investor súhlasil, aby súčasťou riešiteľského tímu bol aj tím Márie Šibíkovej z Botanického ústavu CBRB SAV a spoločnosti Geobotany, ktorá časť signatárov petície z vedeckej obce pozná osobne. Investor prebiehajúce kroky v príprave projektu verejne prezentuje a prejavil záujem so signatármi petície otvorene diskutovať a úvodné aktivity proti projektu utíchli.

V súčasnosti sa čaká na zverejnenie zámeru na Enviroportáli Ministerstva životného prostredia  SR. Po zverejnení zámeru prídu potenciálne pripomienky a v prípade potreby budú realizované pracovné stretnutia s autormi pripomienok. Následne na pripomienky zareagujeme v rámci Správy o hodnotení navrhovanej činnosti.