V Tatrách riešia parkovacie miesta aj zonáciu. Peniaze na chod TANAPu chce rezort vybrať aj od podnikateľov
Nový šéf Správy Tatranského národného parku (TANAP) Peter Olexa chce riešiť problém s nedostatkom parkovacích miest na území najstaršieho národného parku. Vďaka novým miestam by si mal park čiastočne zarobiť na svoj chod.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Veľký potenciál, čo sa týka parkovísk na pozemkoch Správy TANAPu, naznačil Olexa už vo svojej koncepcii rozvoja a riadenia národného parku v rámci výberového konania na post jeho šéfa, a to za účelom výberu parkovného a poskytovania služieb verejnosti.
„Dal som si rozpracovať túto problematiku, vytypoval som nejakých 1 400 možných parkovacích miest, ktoré môže vybudovať TANAP do budúcna,“ povedal. Vďaka tomu by si podľa jeho slov mohol TANAP zarobiť z časti na svoj chod.
Dodal, že takto vytypovaných má viacero lokalít. „Musím konkrétne každú jednu lokalitu osobne prejsť a zhodnotiť spolu s pracovníkmi z TANAPu, aby to bolo schodné aj z hľadiska ochrany prírody,“ dodal.
Olexa ďalej vo svojej koncepcii uviedol, že z ekonomického hľadiska vníma nedostatky hlavne v možnosti využitia nehnuteľného majetku, najmä budov TANAPu. Podľa jeho slov sa bude potrebné zásadne zaoberať stavom majetku, predovšetkým tým, ktorý zaťažuje rozpočet národného parku.
Národným parkom chýbajú príjmy, v hre sú koncesie pre podnikateľov
Aj minister životného prostredia Tomáš Taraba kritizoval nastavenie národných parkov, teda absolútne finančné pasívum. „Nebyť 24 miliónov, ktoré sa posielajú z Envirofondu, nemajú ani na výplaty,“ poznamenal s tým, že TANAPu, ale aj iným národným parkom, chýbajú solídne príjmy. V tejto súvislosti načrtol možnosť zaviesť koncesie pre podnikateľov v turizme na území TANAPu, ktorými budú prispievať na jeho činnosť.
Šéf envirorezortu nie je za zavádzanie poplatkov pre návštevníkov národného parku. Naopak, chce zaviesť koncesie pre podnikateľov v turizme na území Tatranského národného parku, ktorými budú z tržieb prispievať na jeho činnosť.
Mohlo by ísť podľa jeho slov o dve či tri percentá. „Je to určitá cena toho, že majú to privilégium, že sú tu, v tomto priestore. Majú tu určité výsady a profit z toho, že majú možnosť pôsobiť v národnom parku,“ dodal.
Kontrolovaná zonácia je absolútnou prioritou
V súčasnosti sa v parku prehodnocujú niektoré stupne ochrany. Absolútnou prioritou je podľa ministra Tarabu zonácia. S jej procesom by sa mohlo začať ešte v tomto štvrťroku.
Rezort ju chce realizovať v otvorenom transparentnom dialógu so všetkými. Teda aj s mestami, obcami, podnikateľmi aktívnymi v turizme či chatármi a ochranármi. Diskusia podľa jeho slov pri zonácii doteraz chýbala, pričom vylúčené z nej boli podľa jeho slov podstatné časti spoločnosti.
Zonácia národného parku predstavuje rozdelenie národného parku na jednotlivé zóny. Tie stanovujú spôsob obhospodarovania pozemkov v národnom parku a presné limity, ktoré je nutné dodržiavať v záujme ochrany rastlinných a živočíšnych druhov, ekosystému a ekologicky udržateľného využívania krajiny.