Voľnejšie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov môžu spôsobiť problémy

Platforma Budovy pre budúcnosť očakáva, že ministerstvo dopravy a výstavby jasne vysvetlí návrh vyhlášky k zákonu o energetickej hospodárnosti budov, v opačnom prípade by ho malo stiahnuť.

Voľnejšie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov by mohli znemožniť dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050. Upozorňuje na to platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) v súvislosti s návrhom zmeny vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV) k zákonu o energetickej hospodárnosti budov. Organizácia v pondelok informovala v tlačovej správe, že od rezortu dopravy očakáva, že návrh vyhlášky jasne vysvetlí, v opačnom prípade by ho malo stiahnuť.

Ministerstvo dopravy navrhuje uvoľniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov až o 40 %. Zásadné pripomienky k tomuto návrhu okrem BPB zaslali aj viaceré rezorty, vrátane úradu vlády a ministerstva životného prostredia, ale aj Únia miest Slovenska. Návrhu vyčítajú nedostatočné zdôvodnenie a posúdenie jeho vplyvov, absenciu spolupráce s odbornou a laickou verejnosťou na jeho príprave a ohrozenie klimatických cieľov krajiny.

Ministerstvo školstva vyjadrilo obavu o vplyv zmeny na čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie pri rozbehnutých projektoch výstavby a obnovy školských budov. Všetky pripomienkujúce rezorty upozorňujú na potrebu posúdiť vplyvy návrhu podľa aktuálne platnej metodiky. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu na zmenu spomínanej vyhlášky sa skončilo v piatok 27. augusta.

Prejaví sa to na rozpočtoch

„Výsledkom novely bude potenciálne zvýšenie spotreby energie vo všetkých nových a mnohých obnovovaných budovách v porovnaní s nulovým variantom podľa súčasného znenia vyhlášky. To sa prejaví na rozpočte verejnej správy aj na rozpočtoch domácností zvýšenými výdavkami na energie,“ uviedla riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.

Výsledkom novely podľa nej budú aj potenciálne vyššie emisie skleníkových plynov, tie bude musieť Slovensko v záujme plnenia svojich záväzkov kompenzovať zvýšenými výdavkami na znižovanie emisií v iných sektoroch.

„Rovnako negatívny je vplyv navrhovanej novely na podnikateľské prostredie, kde investori stavajúci budovy v triede A0 podľa súčasných požiadaviek vyhlášky budú negatívne diskriminovaní oproti investorom stavajúcim budovy v rovnakej triede A0 po prípadnom zavedení predloženej novely do praxe,“ podotkla Nikodemová s tým, že novela prakticky mení podmienky hospodárskej súťaže na trhu.