Výroba fotovoltiky v Európe? Zníži závislosť od Ázie aj emisie oxidu uhličitého

Európska únia sa usiluje o energetickú sebestačnosť. Invázia Ruska na Ukrajinu môže zrýchliť investície do obnoviteľných zdrojov energie a zároveň oživiť výrobu fotovoltiky na starom kontinente. Plány na naštartovanie fotovoltického priemyslu už vznikajú.

Generálny tajomník Európskej rady pre solárnu výrobu Johan Lindahl v rozhovore pre pv-magazine.com načrtol, že EÚ si nastavila ambiciózny cieľ v podobe zabezpečenia produkcie až 100 GW elektrickej energie z fotovoltiky do roku 2030. Kedysi prosperujúca výroba fotovoltiky začala pred približne 10 rokmi stagnovať po tom, ako domácich výrobcov predbehli ich ázijskí konkurenti, ktorí rýchlo zásobili trh. EÚ však teraz pracuje na obnovení produkcie.

Priemyselná výroba začína byť nákladmi konkurencieschopná v dôsledku súčasných výrobných a prepravných nákladov aj výrazného predĺženia dodacích lehôt ázijských výrobkov. Cieľom bude preto nastaviť výrobu komponentov tak, aby vznikol udržateľný ekosystém nezávislý od ohrození typu upchatie Suezského prieplavu či obmedzenie produkcie v Číne z dôvodu pandémie. Ďalším motívom je aj snaha predbehnúť Áziu ako lídra v produkcii solárnej energie a zároveň dodržanie klimatických dohôd.

Európa si stále drží vedúcu pozíciu v inovácii fotovoltických technológií, to však môže fungovať len dovtedy, kým bude existovať aj priemyselná výrobná základňa. Dobrým príkladom je nahradenie technológie hliníkového povrchu solárnych článkov AI-BSF za technológiu PERC s vyššou účinnosťou (okolo 24 %). Táto modernizácia si vyžaduje len minimálne náklady. Dostupné sú však aj už novšie technológie s účinnosťou viac ako 30 %.

Tri štvrtiny dopytu po solárnej energii z vlastných zdrojov

Ako hlavný problém sa momentálne ukazuje nedostatok kľúčových zdrojov a surovín. Domáca výroba by sa tiež premietla do potenciálne vyšších cien komponentov. Možnosť vyrábať fotovoltické systémy priamo v Európe by na druhej strane priniesla minimalizovanie uhlíkovej stopy z prepravy na dlhé vzdialenosti.

Európska rada pre solárnu výrobu pred rokom uviedla, že približne 75 % dopytu po solárnej energii v Európe by chcela pokrývať z vlastných zdrojov. To však vytvára tlak na vybudovanie dostatočne silného fotovoltického priemyslu. Ten musí čeliť aj masívnej dotačnej a investičnej politike Číny, USA a Indie.

Problémom môžu byť aj zložité zavádzanie inovácií, nedostatočne chránené duševné vlastníctvo a patenty či legislatívne bariéry. K naplneniu cieľov je preto ešte dlhá cesta. Výroba fotovoltiky v Európe by však bola prínosom pre zelenú transformáciu aj pre hospodárstvo.