Najhorší v Európe? Komunálnym odpadom doslova plytváme, môžeme z neho vyrábať lacné teplo

Nerecyklovateľný odpad je jeden z najlacnejších a zároveň najdostupnejších zdrojov energie. Teplom z odpadu je možné u nás zásobovať desiatky tisíc bytov. Prečo ho teda nevyužívame?

Vo vyspelých krajinách EÚ je jednou z možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo. K tejto premene najčastejšie prichádza v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktorých je vo vyspelej Európe viac ako 500.

Na Slovensku sú aktuálne v prevádzke dve takéto zariadenia: v Bratislave a v Košiciach. Priemerne veľké ZEVO dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 5-tisíc domácností. Takéto energetické zhodnocovanie odpadu zároveň ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania.

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili až 478 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 %, približne 39 % odpadu skončilo na skládkach a iba 9 % sa energeticky zhodnotilo.

Odpad je svojou výhrevnosťou podobný uhliu

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Avšak na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ vysvetlil Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu.

Výhody tepla z odpadu podľa neho už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny BENELUX-u. „Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ doplnil.

Nerecyklovateľný komunálny odpad prináša pre mestá aj ďalší benefit v podobe možnosti výroby lacného tepla. Jeho množstvo pritom z roka na rok rastie. Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu , vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 milióna ton odpadu, teda 580 kg KO na obyvateľa.

Množstvo komunálneho odpadu bude len rásť

Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele. A to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Množstvo nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa vtedy podľa odhadu môže pohybovať na úrovni približne 1,1 milióna ton. Ak sa k tomu pripočíta ešte priemyselný odpad, tak celkové množstvo nerecyklovateľných odpadov vhodných na energetické zhodnotenie by mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 miliónov ton.

Ak by sme dokázali celé toto množstvo presmerovať zo skládok do ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom zo všetkých teplární na Slovensku.

Priemerne veľké ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5-tisíc domácností.

Zjednodušene povedané, jedno zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí.

V počte ZEVO za vyspelými krajinami výrazne zaostávame

Zariadenia ZEVO sú štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktoré obmedzili skládkovanie odpadov na minimum.

Najvyššími počtami disponujú Francúzsko (117) a Nemecko (100). V najväčších ekonomikách EÚ sa tak na elektrinu a teplo premieňa ročne 31 % a 29 % komunálneho odpadu. Pozitívne príklady vidíme aj v severských krajinách ako Švédsko, Dánsko a Fínsko.

V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami ZEVO. V Českej republike majú 4 takéto zariadenia. Menej ako Slovensko, po jednom zariadení, majú len tri krajiny z EÚ27, a to Maďarsko, Estónsko, Luxembursko. V posledných dvoch menovaných však podiel energeticky zhodnotené komunálneho odpadu za rok 2021 prekročil 40 %.

A kým v Maďarsku zhodnocujú 12 % odpadu, u nás je to len 9 % – čo je najmenej zo všetkých krajín. V tejto štatistike EÚ sme na chvoste. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo kapacity dvoch ZEVO zariadení u nás nepostačujú.

„Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami odpadu, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVOm, nie sú skládky potrebné,“ doplnil Ladislav Halász.

Zdroj: WOOD & Company