Aktivistom sa nepodarilo stopnúť výstavbu terminálu na skvapalnený plyn v Bratislave. Je podľa nich v rozpore s klimatickými cieľmi

V bratislavskom prístave má vzniknúť terminál na skvapalnený plyn. Výstavba novej fosílnej infraštruktúry je podľa aktivistov v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody. Na prebytok kapacít upozornila aj Medzinárodná energetická agentúra.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba súhlasil s postavením terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Bratislave. V rozkladovom (odvolacom) konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a odvolanie zamietol.

Pri rozhodovaní sa minister stotožnil s odporúčaniami tzv. rozkladovej komisie. Zdôraznil, že v záverečnom stanovisku bolo stanovených vyše 50 dodatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne LNG terminálu a zníženia negatívnych vplyvov pri jeho výstavbe.

Slovensko je podľa Tarabu nútené po odpojení sa od stabilných dodávok energií v dôsledku uvalených sankcií urýchlene budovať náhradnú infraštruktúru, ktorá stabilizuje energetickú stabilitu štátu.

„Z pohľadu stability dodávok plynu potrebujeme budovať infraštruktúru bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby boli technické riešenia bezpečné. Ja som si tieto sankcie, ktoré nás poškodili, nevymyslel,“ podotkol minister.

V rozpore s cieľmi Parížskej dohody

Terminál, ktorý chce postaviť spoločnosť Verejné prístavy, má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko. Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5 500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.

Súhlasné záverečné stanovisko z procesu EIA vydalo Ministerstvo životného prostredia SR v marci 2023 a odporučilo vybudovanie terminálu LNG v Bratislave. Negatívne vplyvy na životné prostredie je podľa neho možné odstrániť opatreniami. Proti vydanému záverečnému stanovisku doručili rozklady organizácie Greenpeace Slovensko a Znepokojené matky, a to ešte v apríli minulého roka.

Podľa Greenpeace Slovensko je zamietnutie rozkladu výsmechom vedeckému konsenzu o riešení klimatickej krízy. Argumenty ministra nič nemenia na fakte, že výstavba novej fosílnej infraštruktúry je v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia.

„Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky,“ skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Doplnila, že riešenie únikov metánu z plynovej infraštruktúry, akou je LNG terminál, je zodpovednosťou každej krajiny.

Investície do LNG sú predimenzované

Vo svojom odôvodnení šéf envirorezortu Tomáš Taraba odkazuje na vyjadrenie spoločnosti Danube LNG. Tá tvrdí, že navrhovaná činnosť bude zdrojom plynu pre priemysel, verejný sektor aj domácnosti. To je však zavádzajúce.

„Navrhovaný terminál ma primárne slúžiť na skvapalňovanie plynu pre lodnú dopravu, preto spomínať verejný sektor či domácnosti je nielen nepresné, ale tiež to totálne nezodpovedá realite toho, kam musíme ako spoločnosť smerovať,“ podotkla.

Ak chce Slovensko zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre domácnosti, potrebuje podľa Juríkovej investovať napríklad do obnovy budov, obnoviteľných zdrojov energie či vzniku energetických komunít. „Je nezmysel pokračovať v investíciách do infraštruktúry, ktorá je predurčená na zánik. Posledná klimatická konferencia COP28 vyslala jasný signál, že sa končí éra fosílnych palív,“ skonštatovala šéfka Greenpeace Slovensko.

Minister ďalej tvrdí, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnej dobe výrazný prechod na nízkoemisné alternatívne technológie. Greenpeace reagoval, že tento argument je v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a rady.

Podobne vyznieva aj analýza Medzinárodnej energetickej agentúry, podľa ktorej sú súčasné investície do LNG štruktúry predimenzované. Najväčší nárast sa očakáva v rokoch 2025 až 2027. Projekty však nezohľadňujú klimatické záväzky ani útlm dopytu po fosílnych palivách.

„Veľký nárast kapacity výroby LNG zmierňuje ceny a obavy o dodávky plynu, no prichádza na trh v čase, keď sa rast globálneho dopytu po plyne od svojho zlatého veku v roku 2010 značne spomalil,“ uvádza štúdia.

Proti rozhodnutiu ministra sa už nedá odvolať. Môže byť však napadnuté na súde. Organizácia Greenpeace zároveň potvrdila, že plánuje ďalšie kroky, ktoré však teraz nechcela bližšie špecifikovať.