Závislosť od plynu vieme znížiť úsporami v budovách. Na ktoré opatrenia sa zamerať?
Podľa expertov platformy Budovy pre budúcnosť má práve energetická efektívnosť budov potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu. Na ktoré čiastkové a rýchle opatrenia by sme sa mali zamerať?
Európska komisia predstavila návrh na zníženie závislosti členských krajín EÚ REPowerEU s cieľom spraviť Európu nezávislou od ruských fosílnych palív do roku 2030 . Do konca tohto roka chce znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Karola Galeka, Slovensko by mohlo byť úplne nezávislé od ruského plynu najskôr v roku 2027.
Ak by sa spotreba plynu v Európe znížila o 15 % a zaviedli ďalšie opatrenia, mohli by sme sa od Ruska energeticky osamostatniť už tento rok. Podľa expertov platformy Budovy pre budúcnosť, práve energetická efektívnosť budov má potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu a znížiť tak slovenskú závislosť na zemnom plyne.
Slovensko svoju energetickú nezávislosť dlhodobo zanedbávalo. Pod vplyvom vojny na Ukrajine hľadáme cestu k zvýšeniu energetickej nezávislosti od dovozu ruského plynu a ropy. Predseda vlády Eduard Heger hovorí o potrebe prekopať naše strategické dokumenty energetickej politiky štátu. Svoju rolu pri efektívnych riešeniach by mohli zohrať aj budovy. Je to sektor, kde plyn najviac spotrebúvame. Spotrebu v nich zároveň najrýchlejšie znižujeme.
„Bolo by strategickou chybou, ak by sa pri avizovanom prekopávaní energetickej politiky štátu nepočítalo s energetickou efektívnosťou. Samotný štátny tajomník Galek často používa frázu, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nemusíme vôbec použiť. Teraz má príležitosť ukázať, ako to s ambíciou presadzovať energetickú efektívnosť naozaj myslí vážne,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.
Závislosť od plynu znížia plánované programy aj rýchle opatrenia
Podľa údajov z Enviroportálu slovenského Ministerstva životného prostredia majú budovy najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 percent v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 percent v roku 2020). V oboch prípadoch je zdrojom energie najmä zemný plyn.
„Z hľadiska maximalizácie úspor energie v budovách v tomto roku by vláda mala čo najskôr pristúpiť k dvom krokom. Po prvé, spustiť plánované programy podpory obnovy budov napríklad z Plánu obnovy. Po druhé, zvážiť podporu tzv. rýchlych opatrení. Ide o čiastkové riešenia, ktoré prinášajú 5 – 20 % úspory energie. Ich realizácia pritom zaberá iba niekoľko dní a preto sa dajú behom roka vykonať na relatívne veľkom počet budov,“ doplnil Peter Robl, predseda Správnej rady BPB.
Ako doplnil, treba zamerať na zateplenie strechy a podkrovia, výmenu okien, inštaláciu termostatických ventilov, vyregulovanie vykurovacej sústavy. Dôležitá je aj inštalácia tepelných čerpadiel pri novostavbách a dobre zateplených obnovovaných budovách.
Vo verejných budovách je to využitie zariadení na meranie a reguláciu napríklad vo forme časových spínačov. Tieto opatrenia majú potenciál prispieť k zníženiu spotreby zemného plynu. Zároveň čiastočne ochránia domácnosti a inštitúcie pred nárastom cien energie už pred najbližšou vykurovacou sezónou.
