Ak chceme efektívne riešiť závislosť od plynu, mali by sme sa zamerať na obnovu budov
Najviac zemného plynu spotrebujeme v budovách. Ich obnova má potenciál znížiť závislosť Slovenska od plynu a zároveň poskytnúť obyvateľom ochranu pred rastom cien zemného plynu či tepla.
Európska komisia chce predstaviť návrh na zníženie závislosti členských krajín EÚ od ruských dodávok energetických surovín – hlavne ropy a plynu. Podľa doteraz medializovaných správ sa návrh bude primárne venovať akcelerácii Európskej zelenej dohody, rozvoju domáceho potenciálu obnoviteľných zdrojov a zvyšovaniu energetickej efektívnosti. Práve energetická efektívnosť budov má potenciál slovenskú závislosť na zemnom plyne znížiť.
Slovensko je pritom v otázke energetickej nezávislosti vo veľmi nepriaznivej situácii. Podľa podielu na celkovom dovoze, máme vysokú závislosť na ruskom plyne (85 %) a rope (takmer 100 %). Tým sme si vyslúžili štvrtú a prvú priečku spomedzi všetkých krajín EÚ.
Z údajov z Enviroportálu slovenského Ministerstva životného prostredia vyplýva, že najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 percent v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 percent v roku 2020) majú práve budovy. V oboch prípadoch je zdrojom energie najmä zemný plyn.
„Zároveň však vidíme, že v rokoch 2005 až 2020 došlo k zníženiu spotreby plynných palív a spotreby tepla najrýchlejšie práve v sektore budov. V priebehu týchto rokov klesla najmä vďaka obnove budov konečná spotreba plynných palív na Slovensku o takmer pätinu a spotreba tepla o viac ako tretinu“, uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).
Ak by obnova budov generovala rovnaké zníženie konečnej energetickej spotreby ako v období 2005 až 2020, znamenalo by to v roku 2035 dodatočné zníženie spotreby plynných palív o 26 percent (28,5 petajoulov) a tepla až o 54 % (13,6 petajoulov) oproti úrovni roka 2020. Keďže v roku 2020 bola stále viac ako polovica budov neobnovená a dopyt po obnove aj pod vplyvom rastúcich cien energií rastie, možno očakávať, že takýto scenár je reálny.
Obrovská príležitosť pre Slovensko
„Obnova budov má potenciál znížiť závislosť Slovenska na ruskom plyne a zároveň poskytnúť obyvateľom ochranu pred rastom cien zemného plynu a tepla. Dá sa predpokladať, že spotreba plynu bude v najbližších rokoch pri obnovených budovách klesať rýchlejšie ako v nedávnej minulosti. Obnova sa totiž čoraz častejšie kombinuje s inštaláciou OZE, najmä tepelných čerpadiel“, doplnil Peter Robl, predseda Správnej rady BPB.
Ako doplnila Katarína Nikodemová: „Ak predstavitelia Európskej únie volajú po zrýchlení plnenia Európskej zelenej dohody a okrem rýchlych riešení aj po systematických a dlhodobých opatreniach, akou je obnova budov, pre Slovensko je to obrovská príležitosť. Práve tie ťažšie a dlhodobé opatrenia budú kľúčové v tom, ako veľmi v tejto príležitosti uspejeme.“
Metodologické poznámky ku grafom
Za konečnú energetickú spotrebu budov považujeme konečnú energetickú spotrebu v sektore domácností a sektore obchod a služby, ktorý obsahuje aj verejný sektor. Ide najmä o vykurovanie, prípravu teplej vody a v minimálnej miere aj o spotrebu zemného plynu na varenie.
Zemný plyn je ako palivo významne zastúpený v reportovaných kategóriách plynné palivá (cca 80 %) a teplo, Podľa Energetickej politiky SR 2014 sa zemný plyn významne podieľa na výrobe tepla v teplárňach (38,9 % s predpokladom zvýšenia na úkor čierneho a hnedého uhlia) a v centrálnych kotolniach a výhrevniach (86,6 %).
