Prieskum: Zelenej energii sme dali zelenú, v praxi však za európskymi lídrami zaostávame
Väčšina Slovákov sa zaujíma o energiu z obnoviteľných zdrojov, ukázal to aj aktuálny prieskum. Nadpriemerný potenciál má najmä energia zeme, zatiaľ ho však nedokážeme využiť.
Najaktuálnejší Standard Eurobarometer 99 – Spring 2023 (realizovaný v júni) ukázal, že Európania podporujú energetickú transformáciu a očakávajú masívne investície do obnoviteľných zdrojov energie. Aj Slováci dali v tomto prieskume zelenej energii zelenú. Problémom je, že na Slovensku jej podiel na spotrebovanej energii stagnuje okolo úrovne 17 % už niekoľko rokov.
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac obnoviteľných zdrojov energie. Komisia v snahe urýchliť zavádzanie OZE navrhla, bezprostredne po vypuknutí agresie, zvýšiť cieľ EÚ pre rok 2030 z pôvodných 32 % na 45 %. Návrh nakoniec prešiel zmenami a už niekoľko týždňov poznáme jeho finálnu podobu.
Členské krajiny podporili revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorá zvýši plánovaný minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 % pre rok 2030. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
Slovensko za európskymi lídrami zaostáva a stagnuje
Čo táto európska ambícia znamená pre Slovensko? Potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov. Tomu by mali pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastarenej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu obnoviteľných zdrojov, ktoré pripravila pre členské krajiny EÚ.
Avšak Slovensku chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje. V roku 2021 bol na Slovensku vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa iba kozmetickou úpravou.
Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu (za rok 2021) máme v rámci EÚ deviaty najnižší podiel. Európskym lídrom vo využívaní zelenej energii je jednoznačne Švédsko s podielom 62,6 %. Nasledujú Fínsko a Lotyšsko s vyše 40-percentnými podielmi. Spomedzi našich susedov dominuje Rakúsko s úrovňou ukazovateľa 36,4 %. V prípade EÚ išlo o 21,8-percentný podiel.
Dodávky energie považujú Slováci za problém
Zaujímavé výsledky priniesol najaktuálnejší Standard Eurobarometer 99 – Spring 2023, ktorý bol realizovaný v júni 2023. Slováci totiž považujú „dodávky energie“ za tretí najdôležitejší problém, ktorému naša krajina čelí a to hneď po inflácii a ekonomickej situácii.
Dodávky energie zaradilo medzi najpálčivejšie problémy 18 % opýtaných (infláciu 57 % a ekonomickú situáciu 24 %). Len pre porovnanie, pred vypuknutím vojnovej agresie na Ukrajine zásoby energie pre Slovákov nepredstavovali takmer žiadny problém. V pomyselnom rebríčku Standard Eurobaromer 95 – Spring 2021 (teda spred dvoch rokov) sa dodávky energie nachádzali na chvoste a problémom boli iba pre 1 % opýtaných Slovákov.
Podľa výsledkov Standard Eurobarometer 99 – Spring 23 je pre Európanov energetická transformácia dôležitá. Až 85 % opýtaných občanov EÚ si myslí, že Únia by mala masívne investovať do nových OZE. „Áno“ povedala zelenej energii aj väčšina opýtaných Slovákov.
Zvyšovanie energetickej efektívnosti pri budovách, doprave a tovaroch je spôsob, ako znížiť závislosť od importovaných fosílnych palív pre 73 % Slovákov. V prípade Európanov bol podiel vyšší, a to na úrovni 82 %. S názorom, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do OZE je dôležité z hľadiska celkovej bezpečnosti, súhlasí 62 % Slovákov.
Európania súhlasili vo väčšej miere (81 % z nich). S tým, že z dlhodobého hľadiska môže obnoviteľná energia limitovať cenu, ktorú platíme za našu spotrebu energie, súhlasilo 65 % respondentov zo SR, v prípade občanov EÚ išlo o 79-percentný podiel.
Potenciál geotermálnej energie využívame iba na 1 %
Na Slovensku sa o výrobu elektriny a tepla (z obnoviteľných zdrojov) pričiňujú najmä vodné elektrárne, biomasa, ale aj solárna fotovoltika či bioplynové stanice. Slabšie zastúpenie majú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne či elektrárne. Práve tzv. energia zo zeme má nadpriemerný potenciál, ktorý zatiaľ nedokážeme naplno využiť.
Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 6 716 Mwt (na základe pilotného modelu vypracovaného Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra, ktorého modelovanie bude ukončené v roku 2024), pričom dnes z neho využívame len zhruba jedno percento. Ide o reálne využívaný tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov.
Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v budúcnosti aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie.
Aké sú výhody energie zo zeme?
- Je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov – je to tzv. baseload (základný zdroj).
- Považuje sa za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu elektrizačnej sústavy, ako aj dodávok energie.
- Je zároveň ohľaduplná k životnému prostrediu.
- Vyznačuje sa minimálnymi prevádzkovými nákladmi.
- Ide nielen o miestny, bezpečný a čistý zdroj, ale aj o cenovo dlhodobo stabilný energetický zdroj, ktorý nie je závislý od vývoja na komoditných trhoch či geopolitického vývoja.
- Realizácia projektu geotermálnej elektrárne či výhrevne prináša benefity pre obyvateľov a vytvára podmienky na celkový ekonomický rast regiónu.
- Prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti krajiny.
Projekt pri Prešove už prešiel veľkou EIA
Na Slovensku aktuálne pripravuje spoločnosť PW Energy výstavbu prvých dvoch geotermálnych elektrární, v blízkosti Žiaru nad Hronom (Lovča) a v okrese Prešov (Ľubotice). „V oboch prípadoch sa počíta s výrobou zelenej elektriny a využitím zostatkového tepla z viacerých geotermálnych vrtov v hĺbke okolo 3,5 až 4 kilometre. V prvej etape by mali mať geotermálne strediská v Lovči aj v Ľuboticiach inštalovanú kapacitu okolo 6,5 MWe, čo zodpovedá produkcii elektriny pre zhruba 20-tisíc domácností,“ povedal Michal Mašek, odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy.
O niečo bližšie k realizácii je projekt v okrese Prešov. „Pred tromi mesiacmi úspešne prešiel procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. veľkou EIA) a od envirorezortu dostal zelenú na realizáciu. V prípade projektu v blízkosti Žiaru nad Hronom, kde je naším partnerom SSE Holding, sme v poslednej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ doplnil Mašek.
Zdroj: WOOD & Company
