Zelenšia ekonomika môže vytvoriť milióny pracovných miest
Pandémia spôsobila zvrat v tom, ako ľudia premýšľajú o ekonomike, biznise, aj o prírode. Prudko sa zmenili naše návyky, spôsob, akým fungujú firmy. A keďže toto všetko sa deje v čase, keď máme už len krátku dobu na spomalenie vplyvov klimatickej zmeny, uvažovanie ekonómov a ekológov sa začína prelínať.
Existujúci pandemický zlom v zabehnutom rytme civilizácie sa dá využiť na to, aby sa jej smerovanie upravilo. Európska únia zavádza Plán obnovy, ktorý ďalší ekonomický rozvoj spája so zelenými aktivitami. Podobné zmýšľanie je aj inde vo svete.
Ak urobíme ekonomiku viac zelenšou, ak investujeme napríklad do zelenej obnovy miest, vráti sa nám to priamo aj nepriamo. Priamo v tom, že ekonomiku naštartujú investície do zelených inovácií. Nepriamo v kvalitnejšom životnom prostredí, v zdravšom urbanizme a zdravších domoch, v ktorých žijeme.
Svetové ekonomické fórum (WEF) zhrnulo tri oblasti, na ktoré je vhodné upriamiť pozornosť, a ktoré majú potenciál vytvoriť až 395 miliónov nových pracovných miest. Takže ako vytvoriť ekonomiku, ktorá investuje do prírody?
1. Jedlo, pôda a oceány
Ak by sme viac investovali do inovácií zlepšujúcich to, ako pestujeme potraviny, ako využívame pôdu a oceány, tento sektor by mohol podľa WEF vytvoriť 191 miliónov nových pracovných miest do roku 2030.
Najmä poľnohospodárstvo je výzvou, keďže spotrebúva 2/3 pitnej vody, je zodpovedné za tretinu emisií CO2 a podstatnú časť odlesňovania.
Polovica svetového HDP je silne alebo aspoň čiastočne závislá na prírode.
2. Mestá a infraštruktúra
Bývame v nezdravých domoch, pracujeme v starých kanceláriách, ktoré spotrebúvajú veľa energie. Do toho prirátajme dopravu, ktorou sa presúvame v mestách aj medzi mestami. Energeticky efektívnejšie budovy a zelenšia, prípadne efektívnejšia doprava, vedia znížiť množstvo CO2 a ešte aj spríjemniť osobný a pracovný život.
Táto téma si žiada pozornosť inovácii aj preto, že do roku 2050 bude 68 percent svetovej populácie žiť v mestách. Investície do zelenších miest a infraštruktúry môžu podľa WEF vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v hodnote tri bilióny dolárov ročne a do roku 2030 vytvoriť 177 miliónov nových pracovných miest.
3. Nerastné suroviny
Vyspelá civilizácia a jej technológie je extrémne závislá od istého typu nerastných surovín. Každý smartfón či laptop potrebuje isté chemické prvky, ktoré sa nedajú vyrobiť, ale treba ich vyťažiť, pričom sa nachádzajú len na niekoľkých miestach na svete, v prevažnej miere v Afrike alebo v Číne.
Takže čím viac technológií máme, tým viac degradujeme prostredie na miestach ťažby – prichádzame o biodiverzitu, ktorá by bola na miestach džunglí a lesov, kde sú teraz bane. Jedným z riešení je prechod na obehovú ekonomiku – recyklovať a využívať všetko, čo sa len dá. WEF uvádza, že do roku 2030 vedia inovácie v prírodu rešpektujúcom systéme získavania energií a minerálov vytvoriť 87 miliónov nových pracovných miest.
Ak sa doposiaľ ekonomický rozvoj dával do protikladu s ekologickým myslením, na základe najnovších poznatkov to neplatí. Veď polovica svetového HDP je silne alebo aspoň čiastočne závislá na prírode.
