Zelenลกia ekonomika mรดลพe vytvoriลฅ miliรณny pracovnรฝch miest
Pandรฉmia spรดsobila zvrat v tom, ako ฤพudia premรฝลกฤพajรบ o ekonomike, biznise, aj o prรญrode. Prudko sa zmenili naลกe nรกvyky, spรดsob, akรฝm fungujรบ firmy. A keฤลพe toto vลกetko sa deje v ฤase, keฤ mรกme uลพ len krรกtku dobu na spomalenie vplyvov klimatickej zmeny, uvaลพovanie ekonรณmov a ekolรณgov sa zaฤรญna prelรญnaลฅ.
Existujรบci pandemickรฝ zlom v zabehnutom rytme civilizรกcie sa dรก vyuลพiลฅ na to, aby sa jej smerovanie upravilo. Eurรณpska รบnia zavรกdza Plรกn obnovy, ktorรฝ ฤalลกรญ ekonomickรฝ rozvoj spรกja so zelenรฝmi aktivitami. Podobnรฉ zmรฝลกฤพanie je aj inde vo svete.
Ak urobรญme ekonomiku viac zelenลกou, ak investujeme naprรญklad do zelenej obnovy miest, vrรกti sa nรกm to priamo aj nepriamo. Priamo v tom, ลพe ekonomiku naลกtartujรบ investรญcie do zelenรฝch inovรกciรญ. Nepriamo v kvalitnejลกom ลพivotnom prostredรญ, v zdravลกom urbanizme a zdravลกรญch domoch, v ktorรฝch ลพijeme.
Svetovรฉ ekonomickรฉ fรณrum (WEF) zhrnulo tri oblasti, na ktorรฉ je vhodnรฉ upriamiลฅ pozornosลฅ, a ktorรฉ majรบ potenciรกl vytvoriลฅ aลพ 395 miliรณnov novรฝch pracovnรฝch miest. Takลพe ako vytvoriลฅ ekonomiku, ktorรก investuje do prรญrody?
1. Jedlo, pรดda a oceรกny
Ak by sme viac investovali do inovรกciรญ zlepลกujรบcich to, ako pestujeme potraviny, ako vyuลพรญvame pรดdu a oceรกny, tento sektor by mohol podฤพa WEF vytvoriลฅ 191 miliรณnov novรฝch pracovnรฝch miest do roku 2030.
Najmรค poฤพnohospodรกrstvo je vรฝzvou, keฤลพe spotrebรบva 2/3 pitnej vody, je zodpovednรฉ za tretinu emisiรญ CO2 a podstatnรบ ฤasลฅ odlesลovania.
Polovica svetovรฉho HDP je silne alebo aspoล ฤiastoฤne zรกvislรก na prรญrode.
2. Mestรก a infraลกtruktรบra
Bรฝvame v nezdravรฝch domoch, pracujeme v starรฝch kancelรกriรกch, ktorรฉ spotrebรบvajรบ veฤพa energie. Do toho prirรกtajme dopravu, ktorou sa presรบvame v mestรกch aj medzi mestami. Energeticky efektรญvnejลกie budovy a zelenลกia, prรญpadne efektรญvnejลกia doprava, vedia znรญลพiลฅ mnoลพstvo CO2 a eลกte aj sprรญjemniลฅ osobnรฝ a pracovnรฝ ลพivot.
Tรกto tรฉma si ลพiada pozornosลฅ inovรกcii aj preto, ลพe do roku 2050 bude 68 percent svetovej populรกcie ลพiลฅ v mestรกch. Investรญcie do zelenลกรญch miest a infraลกtruktรบry mรดลพu podฤพa WEF vytvoriลฅ novรฉ podnikateฤพskรฉ prรญleลพitosti v hodnote tri biliรณny dolรกrov roฤne a do roku 2030 vytvoriลฅ 177 miliรณnov novรฝch pracovnรฝch miest.
3. Nerastnรฉ suroviny
Vyspelรก civilizรกcia a jej technolรณgie je extrรฉmne zรกvislรก od istรฉho typu nerastnรฝch surovรญn. Kaลพdรฝ smartfรณn ฤi laptop potrebuje istรฉ chemickรฉ prvky, ktorรฉ sa nedajรบ vyrobiลฅ, ale treba ich vyลฅaลพiลฅ, priฤom sa nachรกdzajรบ len na niekoฤพkรฝch miestach na svete, v prevaลพnej miere v Afrike alebo v ฤรญne.
Takลพe ฤรญm viac technolรณgiรญ mรกme, tรฝm viac degradujeme prostredie na miestach ลฅaลพby – prichรกdzame o biodiverzitu, ktorรก by bola na miestach dลพunglรญ a lesov, kde sรบ teraz bane. Jednรฝm z rieลกenรญ je prechod na obehovรบ ekonomiku – recyklovaลฅ a vyuลพรญvaลฅ vลกetko, ฤo sa len dรก. WEF uvรกdza, ลพe do roku 2030 vedia inovรกcie v prรญrodu reลกpektujรบcom systรฉme zรญskavania energiรญ a minerรกlov vytvoriลฅ 87 miliรณnov novรฝch pracovnรฝch miest.
Ak sa doposiaฤพ ekonomickรฝ rozvoj dรกval do protikladu s ekologickรฝm myslenรญm, na zรกklade najnovลกรญch poznatkov to neplatรญ. Veฤ polovica svetovรฉho HDP je silne alebo aspoล ฤiastoฤne zรกvislรก na prรญrode.
