Zelený radar: Európu sužuje vlna horúčav, dobré správy máme aspoň o ozónovej vrstve

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa v týchto dňoch dostali do nášho výberu.

Horúčavy trápia strednú a južnú Európu

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom. Tohtoročný júl sprevádzajú výstrahy pred teplotami, lesné požiare a doslova peklo v mestách. Vlna horúčav spôsobila, že teploty v častiach strednej a južnej Európy stúpli až k 40 stupňom Celzia. Od Talianska po Rumunsko úrady varovali ľudí, aby boli opatrní, pili veľa vody a vyhýbali sa vychádzkam počas najteplejších hodín dňa.

V Podgorici, hlavnom meste Čiernej Hory, teploty v stredu 10. júla dosahovali 39 stupňov. V častiach Albánska, Severného Macedónska, Grécka a Srbska sa vyšplhali až nad 40 stupňov. V Prahe pri teplote 34 stupňov mestská zoologická záhrada zmierňovala účinky horúčav desiatimi tonami ľadu, ktoré zvieratám poskytli čiastočnú úľavu. Vysoké teploty a následné búrky neobišli ani Slovensko. Teploty až 37 stupňov sužujú najmä juh krajiny.

Vzhľadom na to, že letné horúčavy začínajú čoraz skôr, niektorí odborníci si kladú otázky, či by toto mohlo byť najhorúcejšie leto v Európe vôbec. Ako ukázali dáta meteorologickej služby Európskej únie Copernicus, minulý mesiac bol celosvetovo už 13. mesiacom v rade, ktorý bol označený za historicky najteplejší daný mesiac. Júl mu pravdepodobne nezostane nič dlžný.

V Grécku zažili najteplejší jún od roku 1960, krajina čelí aj požiarom

Grécko zaznamenalo v tomto roku najteplejší jún od roku 1960, uviedol v utorok riaditeľ Národného observatória v ​​Aténach Kostas Laguvardos. „Jún sa vyznačoval dlhými obdobiami zvýšených teplôt počas niekoľkých dní, ktoré vo veľkej miere prevyšovali bežné sezónne teploty v celej krajine,“ dodal Laguvardos. Priemerná teplota v Grécku sa podľa štatistík počas desaťročí od roku 1960 do roku 2024 zvýšila o 2,5 stupňa Celzia.

Hoci júnové teploty v Grécku zvyčajne neprekračujú 30 až 31 stupňov Celzia, tento rok boli v krajine teploty 35 stupňov a v polovici júna sa vyskytla vlna horúčav s teplotami nad 40 stupňov Celzia, uviedol riaditeľ observatória. Dôsledkom je aj vyšší počet požiarov. Zatiaľ čo predošlý rok ich v júni bolo 533, v tom istom mesiaci tohto roku ich bolo až 1 281, uviedli miestne úrady.

Krajina čelí toto leto najvyššiemu riziku požiarov za posledné dve desaťročia po miernej zime a jari. Počas nich väčšinou nepršalo a vegetácia zostala suchá. Silný vietor a sucho v uplynulých týždňoch roznietili požiare v okolí Atén, na ostrove Chios pri tureckej pevnine a v regióne Peloponéz južne od hlavného mesta. Lesné požiare boli okrem Grécka hlásené aj v Albánsku, Bosne a Taliansku.

Dobré správy o ozónovej vrstve

Medzinárodné snahy o ochranu ozónovej vrstvy viedli v roku 1987 k podpísaniu Montrealského protokolu. Ten bol zameraný na postupné vyradenie látok, ktoré ju poškodzovali. Nachádzali sa predovšetkým v chladiacich zariadeniach, klimatizáciách a aerosólových sprejoch. Štúdia publikovaná v časopise Nature Clima Change zistila, že atmosférické hladiny škodlivých plynov zodpovedných za diery v ozónovej vrstve, dosiahli vrchol v roku 2021. Teda päť rokov pred prognózami.

„Ide o obrovský globálny úspech. Vidíme, že veci idú správnym smerom,“ povedal hlavný autor štúdie Luke Western z University of Bristol. Najškodlivejšie freóny boli vyradené do roku 2010. Očakáva sa, že chemikálie HCFC (mäkké freóny), ktoré nahradili tvrdé freóny CFC, budú odstránené do roku 2040.

V mäkkých freónoch nie je na rozdiel od tvrdých freónov vodík plne nahradený chlórom a fluórom. CFC môžu vydržať v atmosfére stovky rokov, zatiaľ čo HCFC majú životnosť približne dve desaťročia.

Western pripisuje prudký pokles HCFC Montrealskému protokolu, ako aj prísnejším predpisom. „Pokiaľ ide o environmentálnu politiku, existuje určitý optimizmus, že tieto environmentálne zmluvy môžu fungovať, ak budú správne prijaté a riadne dodržiavané,“ povedal. CFC aj HCFC sú tiež silné skleníkové plyny, čo znamená, že ich pokles pomáha v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Vo výstavbe veterných a solárnych elektrární vedie Čína

Čína zvyšuje podiel obnoviteľných zdrojov a buduje dvakrát väčšiu kapacitu veternej a solárnej energie ako zvyšok sveta dohromady. Ukázala to štúdia Global Energy Monitor, mimovládnej organizácie so sídlom v USA. Druhá najväčšia svetová ekonomika je tiež najväčším producentom skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Čína sa zaviazala, že do roku 2030 dosiahne maximum emisií uhlíka a do roku 2060 ich zníži na nulu.

V predchádzajúcich mesiacoch pritom prekonala niekoľko vĺn extrémneho počasia, ktoré podľa vedcov zhoršuje práve zmena klímy. Čína má v súčasnosti vo výstavbe zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s celkovou kapacitou 339 gigawattov (GW), z toho 159 GW veternej a 180 GW solárnej energie. Toto číslo viac ako osemnásobne presahuje počet projektov v USA, kde sú vo výstavbe obnoviteľné zdroje s kapacitou len 40 GW, uvádza správa.

Takmer dve tretiny veľkých veterných a solárnych elektrární vo výstavbe na celom svete sa tak nachádza v Číne. Rastúca kapacita obnoviteľných zdrojov tu stlačila podiel výroby uhlia na nové minimá, ukázal výskum Global Energy Monitor.

Momentálne sa však krajina do veľkej miery stále spolieha na silne znečisťujúce uhoľné elektrárne, aby sa vyrovnala s prudkým nárastom dopytu po energii. Kombinovaná kapacita veternej a slnečnej energie v Číne však tento rok podľa správy predbehne výrobu elektriny z uhlia.

V areáli SPU v Nitre pribudne ukážková včelnica

V areáli Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vznikne ukážková včelnica. Jej vybudovanie bude ďalšou etapou projektu univerzitných lúk BIO:VCEL:IN, informovala Alica Beňová, riaditeľka Botanickej záhrady SPU. Včelnica bude doplnená o monitorovací systém. Osadenie včelnice je plánované na voľnej ploche pri Pavilóne RI pod korunami mohutných líp. Tie zabezpečia včelám pocit súkromia a žiaduce tienenie.

„Umiestnenie, výber a zázemie sme dôkladne konzultovali s viacerými včelármi. Letáče úľov budú orientované v smere od budov, na lúky. Priamo na tejto ploche je vysiata špeciálna zmes pre opeľovače. Na jeseň tu budú vysadené medonosné dreviny a kry,“ skonštatovala Beňová.

Samotná včelnica bude pozostávať z drevenej stavby s technickým zázemím a ovládacou jednotkou, piatich úľov na podstavcoch, oborového oplotenia s uzamykateľnou bránkou a riadnym značením. „V priestore nebudeme nikdy pracovať s chemickými prípravkami, ako je tomu na poľných kultúrach, čo vo všeobecnosti negatívne ovplyvňuje správanie včelstiev,“ podotkla riaditeľka Botanickej záhrady.

Aktuálne sú v priestore budúcej včelnice v zemi pripravené inžinierske siete: elektrina pre napojenie stavby, kabeláž pre wifi a kameru pre časozberné video. Informačný systém bude pozostávať z edukatívnych interaktívnych tabúľ, ktoré budú odbornú aj laickú verejnosť vzdelávať v téme dôležitosti opeľovačov. Informovať budú aj o včelstvách, medonosných rastlinách s prepojením na životné prostredie a biodiverzitu.

Plánované rozdelenie parku Poloniny kritizuje aj SAV

Komisia Slovenskej akadémie vied pre životné prostredie a klimatickú zmenu ako odborný, poradný orgán SAV so znepokojením sleduje plány a aktivity na rozdelenie súčasného Národného parku Poloniny na zredukovaný Národný park (NP) Poloniny a nový Prírodný park Poloniny – Nízke Beskydy.

„Dovolíme si zároveň pripomenúť, že územie Národného parku Poloniny je oblasťou s mimoriadnymi prírodnými hodnotami a jedno z najcennejších území Slovenska z hľadiska prírodného i kultúrneho dedičstva. Takto cenných území na Slovensku, ale aj v Európe máme veľmi málo a ich ochrana a zachovanie v čo najlepšom stave pre budúce generácie by mali byť najvyššou prioritou,“ uviedla SAV.

Prijatie návrhu by znamenalo výraznú redukciu výmery územia NP o takmer dve tretiny, jeho fragmentáciu na navzájom izolované časti, rozdelenie správy ochrany prírody na dva subjekty, z ktorých jeden v súčasnosti neexistuje.

„Takto navrhnutá zmena znižuje ochranu územia, jeho konektivitu i celkovú koherenciu území sústavy Natura 2000, hrozí zhoršením stavu zachovania predmetov ochrany, neumožňuje dostatočne kvalitnú správu ochrany prírody a životného prostredia, zabezpečenie ochrany záujmov štátu a jeho medzinárodných záväzkov, vrátane tých, ktoré sú platné špeciálne pre NP Poloniny,“ napísal Pavol Siman, predseda Komisie SAV vo svojom stanovisku.