Zelený radar: Nečakané problémy elektromobilov aj očakávané polená pod nohy pre mimovládky

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali tento týždeň do nášho výberu a stoja za prečítanie.

Oddialia mikročastice prechod na elektromobily?

Pokrok ľudskej civilizácie, najmä v čase priemyselnej revolúcie, bol často vykúpený čistotou vzduchu, ktorý ľudia v mestách dýchali. Menšie emisie by mali priniesť elektromobily. Keďže sú však ťažšie ako klasické benzínové a dieselové autá, opotrebenie ich pneumatík a mikročastice z nich môžu v konečnom dôsledku ovzdušie znečistiť. Pozitívny vplyv elektrických áut na naše prostredie by tak mohol byť oveľa menší, než dúfame.

Všetky autá produkujú pevné častice z trenia bŕzd či pneumatík o povrch vozovky – zanechávajú za sebou stopu znečistenia vo vzduchu a na zemi. Toto znečistenie obsahuje škodlivé chemikálie. Zistilo sa napríklad, že jedna prísada zmytá z ciest do riek bola príčinou hromadného úhynu lososa na západnom pobreží USA.

Brzdy elektromobilov sa síce opotrebovávajú menej, ale tieto autá sú v priemere o 400 kg ťažšie kvôli objemným batériám, čo spôsobuje väčšie opotrebenie pneumatík. Ako odpoveď na tieto obavy výrobcovia pneumatík hľadajú riešenie v zmene ich zloženia. Prípadne v zapojení elektrostatického zariadenia, ktoré by zachytávalo uvoľnené častice, ktoré by následne mohli byť ďalej využité v rámci recyklácie. Prečítajte si o tomto probléme viac.

Českým stavbárom hrozí nedostatok kameňa

V Česku začína byť nedostatok kameňa potrebného okrem iného aj na výrobu betónu, čo môže do budúcnosti ohroziť stavebný rozvoj. Povolovanie nových kameňolomov je príliš zložité a nové nevznikajú.

Podľa vrchného riaditeľa sekcie priemyslu a stavebníctva ministerstva priemyslu a obchodu Eduarda Muřického si je štát vedomý tohto problému a v prípade vládou určených strategických stavieb má ťažbu uľahčiť novela zákona. Má zabezpečiť, že v prípade stavebných materiálov pre vládou určené strategické stavby bude možné ťažbu povoľovať rýchlejšie. Novela v týchto prípadoch zavádza aj možnosť vyvlastnenia.

Nedostatok vstupných surovín trápi napríklad aj Dánov. Podľa analýzy, ktorú vypracovala spoločnosť Niras, sa v Dánsku spotreba vstupných surovín ako štrk rapídne zvýšila v dôsledku rastúcej výstavby. Krajine o pár rokov hrozí jeho reálny nedostatok z domácich zdrojov.

V regióne hlavného mesta Hovedstaden by sa mali posledné zásoby štrku minúť v roku 2027. V celej krajine k tomu dôjde najneskôr v roku 2056, keď sa vyťažia posledné zásoby v regióne Severné Jutsko.

Riešenie preto firmy hľadajú v recyklovanom betóne. Recyklácia stavebných odpadov má pre ne aj ekonomický prínos, keďže nemusia platiť za uloženie odpadu na skládku. Prečítajte si o českom probléme s nedostatkom kameňa viac.

Len sedem krajín sveta má čistý vzduch, z toho tri sú v Európe

Iba sedem krajín na svete dosiahlo v roku 2023 úroveň znečistenia ovzdušia, ktorá ešte nebola nebezpečnou. Ukázala to správa švajčiarskej spoločnosti IQAir. Svetová správa o kvalite ovzdušia čerpá z údajov z viac ako 30-tisíc monitorovacích staníc v 134 krajinách, územiach a regiónoch, pričom tie merali jemné aerosólové častice PM2,5.

Podľa usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie sa zistilo, že v 124 z nich namerali nebezpečné úrovne jemných častíc. Tie súvisia s chorobami srdca a pľúc, vysokým krvným tlakom, zvýšeným rizikom astmy, depresiou a úzkosťou či dokonca predčasnou smrťou.

Bezpečné limity boli namerané v Austrálii, Estónsku, Fínsku, Grenade, na Islande, Mauríciu a Novom Zélande (na mapke modrou farbou). Do bezpečných úrovní (na mapke zelenou) sa dostali aj Portoriko, Bermudy a Francúzska Polynézia.

V Európe dýchajú najčistejší vzduch Islanďania. Slovensko sa ocitlo v kategórii krajín, v ktorých boli bezpečné limity prekročené dvoj- až trojnásobne (na mapke žltou farbou). Najhoršiu kvalitu vzduchu majú v Južnej a Strednej Ázii. Na nezávideniahodnom prvom mieste sa ocitol Bangladéš, kde boli normy prekročené až pätnásťnásobne. Na druhom mieste skončil Pakistan a tretí najviac znečistený vzduch namerali v Indii.

Morské dno ukrýva až stokrát viac plastov ako pláva na hladine

Na dne svetových oceánov sa nahromadilo od 3 do 11 miliónov ton plastového odpadu, uvádza nová štúdia austrálskych a kanadských vedcov. Štúdiu vypracovali vedci z Organizácie vedeckého a priemyselného výskumu Commonwealthu (CSIRO) a Torontskej univerzity a zameriava sa na väčšie predmety, ako sú siete, poháre alebo plastové tašky.

Pomocou diaľkovo ovládaných podmorských vozidiel (ROV) sa podarilo vyčísliť, koľko plastového odpadu približne skončí na morskom dne a kde sa nahromadí predtým, než sa rozloží na menšie časti a zmieša s morským sedimentom, uviedla Denise Hardestyová z austrálskej CSIRO. „Vieme, že do našich oceánov sa každý rok dostanú milióny ton plastového odpadu, ale nevedeli sme, koľko z tohto znečistenia skončí na dne oceánov,“ doplnila.

Vedci tvrdia, že vzhľadom na to, že sa do roku 2040 očakáva zdvojnásobenie spotreby plastov, je pre ochranu morských ekosystémov a voľne žijúcich živočíchov kľúčové pochopiť, ako a kam sa tento odpad v oceáne prenáša. Znečisťovanie plastmi na morskom dne môže byť až 100-krát väčšie ako množstvo plastov plávajúcich na hladine, uviedla vedúca štúdie Alice Zhuová.

Oceánske dno sa stalo akýmsi zásobníkom pre veľkú časť plastového odpadu. Podľa štúdie situáciu zhoršuje pomalá rýchlosť rozkladu plastov v chladnom prostredí s nedostatkom kyslíka a UV žiarenia. Na základe výsledkov štúdie sa 46 % odhadovanej plastovej hmoty nachádza v hĺbke nad 200 metrov a zvyšných 54 % siaha do hĺbky 11-tisíc metrov.

Rakúsko bude o pol storočie bez ľadovcov, môže za to otepľovanie

V dôsledku rýchleho roztápania ľadovcov v Rakúsku bude pravdepodobne táto alpská krajina o 40 až 45 rokov bez ľadu, uviedla organizácia Rakúsky alpský klub (ÖAV). Najnovšia správa klubu ukázala, že ústup ľadovcov sa za posledných sedem rokov zrýchlil.

Organizácia v rokoch 2022 a 2023 pozorovala 93 ľadovcov. Zistila, že 79 ľadovcov ustúpilo v priemere o 23,9 metra, čo predstavuje tretie najväčšie topenie od začiatku meraní v roku 1891. Najhorším zaznamenaným rokom topenia v Rakúsku bol rok 2022, keď sa ľadovce zmenšili v priemere o 28,7 metra.

Alpský klub varoval, že vzhľadom na extrémne otepľovanie v Alpách by ľadovce v Rakúsku mohli do 45 rokov z veľkej časti zmiznúť. Dodal, že reštriktívne opatrenia na ochranu klímy boli zavedené príliš neskoro a miznutie rakúskych ľadovcov v nasledujúcich desaťročiach je nezastaviteľné. Zároveň vyzval na zvýšenú ochranu ľadovcov a poznamenal, že rozširovanie lyžiarskych stredísk spôsobilo, že alpské regióny sú pod neustálym tlakom.

Ochranárske organizácie upozorňujú, že nový zákon je šikanou

Viac ako 40 environmentálnych organizácií sa postavilo proti navrhovanému zákonu o zahraničnej finančnej podpore. Označili ho za stigmatizáciu a nástroj šikany. Navrhované opatrenia by umožnili vláde svojvoľne rozpúšťať občianske združenia, čo narušuje základné princípy fungovania demokracie a občianskej spoločnosti. Návrh zákona predložila Slovenská národná strana na aprílovú schôdzu parlamentu.

Ochranári špeciálne upozorňujú na možnosť zrušiť občianske združenia Ministerstvom vnútra SR, ktoré by tak mohlo urobiť na základe nejasných kritérií a subjektívneho posúdenia.

Podľa nich takýto zákon nezlepšuje transparentnosť financovania mimovládnych organizácií, ale skôr sleduje záujmy vlády a politikov. Navyše, navrhovaný zákon je v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovensko ratifikovalo a zaručujú slobodu združovania sa.

Ako upozornila Klimatická koalícia, environmentálne mimovládne organizácie za vyše tridsať rokov dosiahli mnohé pokroky. Či už pri navrhovaní dôležitej legislatívy, uplatňovaní inovatívnych postupov priamo v praxi, ochrane konkrétnych území alebo v odbornej spolupráci.

Potrebu transparentného financovania nespochybňujú. Mnohé z občianskych združení už dnes nad rámec povinností zverejňujú svoje výročné správy na svojich stránkach, alebo si nechávajú urobiť nezávislý audit.