Zelenรฝ radar: Parรญลพ ako mesto cyklistov, niฤenie vzรกcnych lesov kvรดli nรกbytku aj nelegรกlny prelet nad nรกrodnรฝm parkom
Aktuรกlne dianie, novรฉ objavy, ลกtรบdie, ktorรฉ (ne)poteลกia, ale aj neprรญjemnรฉ zrkadlo, ktorรฉ nรกm nastavuje sama prรญroda. Nenechajte si ich ujsลฅ ลกesลฅ sprรกv o ลพivotnom prostredรญ, ktorรฉ sa dostali tento tรฝลพdeล do nรกลกho vรฝberu.
Parรญลพ sa stรกva mestom cyklistov
ล tรบdia agentรบry Institut Paris Region ukรกzala, ลพe Parรญลพania poลพรญvajรบ na pohyb po centre viac bicykle ako automobily. Zatiaฤพ ฤo bicykle vyuลพรญva 11, 2 %, autรก len 4,3 % รบฤastnรญkov prieskumu. Ide o nรกrast oproti roku 2010, kedy cyklistika predstavovala len 3 %. Podฤพa nรกmestnรญka primรกtora zodpovednรฉho za dopravu, Davida Belliarda, ide o prvรฉ vรญลฅazstvo.
ล tรบdia sledovala 3 337 obyvateฤพov regiรณnu รle-de-France vo veku 16 aลพ 80 rokov. Ich pohyb monitorovalo GPS zariadenie a tieลพ si vypฤบลali cestovnรฉ dennรญky. Zรกvislรฉ od cestovania autom boli predovลกetkรฝm predmestskรฉ ฤasti Parรญลพa. Ukรกzalo sa, ลพe ฤรญm ฤalej od centra, tรฝm rรกstlo percento jรกzd autom.
Hlavnรฉ mesto Francรบzska v poslednรฝch rokoch bojuje s autami v centre. Od januรกra 2025 nadobudne รบฤinnosลฅ niekoฤพkokrรกt odkladanรฉ dopravnรฉ obmedzenie pre dieselovรฉ vozidlรก starลกie ako 14 rokov a benzรญnovรฉ autรก starลกie ako 19 rokov.
Tieto sรบ kategorizovanรฉ ako Crit’Air 3 a budรบ maลฅ zakรกzanรฝ vstup do metropolitnej oblasti tzv. Veฤพkรฉho Parรญลพa โ rozsiahlej aglomerรกcie okolo francรบzskej metropoly s rozlohou cca 815 km2. Patrรญ do nej celkovo 131 obcรญ s viac ako 7 miliรณnmi obyvateฤพov. Vo februรกri tohto roka Parรญลพania navyลกe schvรกlili aj trojnรกsobnรฉ zvรฝลกenie parkovacรญch poplatkov pre veฤพkรฉ vozidlรก typu SUV.
ล vajฤiarsko prehralo spor za nesplnenรฉ klimatickรฉ ciele
Eurรณpsky sรบd pre ฤพudskรฉ prรกva (ESฤฝP) v ล trasburgu rozhodol, ลพe ล vajฤiarsko konalo nedostatoฤne v boji proti klimatickej zmene. Ide o prvรฝ verdikt vynesenรฝ voฤi konkrรฉtnemu ลกtรกtu v tejto otรกzke. Sรบd rozhodol v prรญpade ลพaloby, ktorรบ podalo zdruลพenie Klimatickรฉ seniorky.
To vyjadrilo znepokojenie v sรบvislosti s dรดsledkami globรกlneho otepฤพovania a uviedlo, ลพe ลกvajฤiarske รบrady nepodnikli dostatoฤnรฉ opatrenia v zรกujme zmierniลฅ klimatickรบ zmenu. Tento verdikt mohol predstavovaลฅ zรกklad pre ฤalลกie klimatickรฉ ลพaloby.
Sลฅaลพnosลฅ zdruลพenia ลพien v seniorskom veku sa vzลฅahovala na dรดsledky klimatickรฝch zmien na podmienky ลพivota a zdravie starลกรญch osรดb a zodpovednosti ลกtรกtu v tejto oblasti. Sลฅaลพovateฤพky poukazovali aj na neplnenie zรกvรคzkov zo strany ลกtรกtu pri zniลพovanรญ objemu emisiรญ s cieฤพom spomaliลฅ nรกrast medziroฤnej priemernej teploty. ล vajฤiarsko sa k tomu zaviazalo klimatickou dohodou z Parรญลพa v roku 2015.
ESฤฝP rozhodol, ลพe ล vajฤiarsko si neplnilo svoje povinnosti podฤพa Eurรณpskeho dohovoru o ฤพudskรฝch prรกvach v sรบvislosti so zmenou klรญmy. Zo strany ล vajฤiarska doลกlo k poruลกeniu prรกva na reลกpektovanie sรบkromnรฉho a rodinnรฉho ลพivota a prรกva na prรญstup k sรบdu. ล vajฤiarsky Spolkovรฝ รบrad spravodlivosti, ktorรฝ tรบto krajinu pred sรบdom zastupoval, rozhodnutie vzal na vedomie, pรญลกe agentรบra Reuters.
Sรบd zรกroveล zamietol ako neprรญpustnรบ ลพalobu podanรบ zo strany portugalskej mlรกdeลพe voฤi Nemecku a viac neลพ 30 ฤalลกรญm eurรณpskym krajinรกm. Nรกvrh podali eลกte v roku 2020 ลกiesti mladรญ Portugalci, narodenรญ v rokoch 1999 aลพ 2012, ktorรญ namietali voฤi existujรบcim a vรกลพnym budรบcim vplyvom klimatickej zmeny.
Uviedli, ลพe sรบ vystavenรญ riziku ujmy v dรดsledku klimatickej zmeny a toto riziko by malo poฤas ich ลพivota eลกte narastaลฅ. Tvrdili, ลพe ich generรกcia je obzvlรกลกลฅ zasiahnutรก klimatickou zmenou, vzhฤพadom na ich vek, a naruลกenie ich prรกv je vรฝznamnejลกie ako v prรญpade predchรกdzajรบcich generรกciรญ.
V Rumunsku niฤia vzรกcne lesy, nรกbytok z nich putuje do celej Eurรณpy
V Rumunsku podฤพa odhadov za poslednรฝch 20 rokov zmizlo kvรดli ลฅaลพbe dreva vyลกe 50 % pรดvodnรฝch neporuลกenรฝch lesov. Miestna poboฤka Greenpeace tu podrobnรฝm skรบmanรญm dodรกvateฤพskรฉho reลฅazca, od ลฅaลพobnรฝch lokalรญt aลพ po sklady dreva, vrรกtane kontroly prepravnรฝch povolenรญ a nรกvลกtevou spracovateฤพskรฝch zariadenรญ, odhalila systematickรฉ niฤenie starรฝch lesov. A to vrรกtane dvoch chrรกnenรฝch lokalรญt Natura 2000. Organizรกcia vyลกetrovanie prepojila s najmenej siedmimi rรดznymi rumunskรฝmi dodรกvateฤพmi firmy IKEA.
Vรคฤลกina dodรกvateฤพov vyrรกba vรฝrobky pre viacero eurรณpskych a medzinรกrodnรฝch spoloฤnostรญ. Jeden z nich, Plimob, vyrรกba vรฝhradne pre ลกvรฉdsku spoloฤnosลฅ. Vyลกetrovanie tรฝchto vรฝrobcov spojilo s najmenej 30 vรฝrobkami z reลฅazcov IKEA, ฤo vyvolรกva obavy, ลพe drevo zo vzรกcnych lesov mรดลพe nakoniec konฤiลฅ v domรกcnostiach po celej Eurรณpe i mimo nej.
Drevo zo vzรกcnych starรฝch lesov skonฤilo v krajinรกch ako Belgicko, Fรญnsko, Francรบzsko, Izrael, Taliansko, Maฤarsko, Nemecko, Poฤพsko, Rakรบsko, ล vรฉdsko, ล vajฤiarsko a Veฤพkรก Britรกnia.
Greenpeace Rumunsko identifikovalo tieto vรคzby na zรกklade jedineฤnej identifikรกcie firmy, ktorej sรบฤasลฅou sรบ kรณdy na vรฝrobkoch patriace konkrรฉtnemu vรฝrobcovi. Poboฤka v ฤeskej republike zistila, ลพe vรฝrobky od spomรญnanรฝch rumunskรฝch firiem konฤia aj u nich, a to vo vลกetkรฝch ลกtyroch obchodoch v Prahe, Ostrave a Brne.
Vรฝmeny ฤพudรญ pokraฤujรบ, minister odvolal riaditeฤพa SMHร
Riaditeฤพ Slovenskรฉho hydrometeorologickรฉho รบstavu (SHMร) Martin Benko konฤรญ vo svojej funkcii. Odvolal ho minister ลพivotnรฉho prostredia Tomรกลก Taraba. Benko o tom informoval na sociรกlnej sieti. SHMร je podฤพa Benka nenahraditeฤพnรฝ pre takmer vลกetky zloลพky ลกtรกtu, ako sรบ Hasiฤskรฝ a zรกchrannรฝ zbor, sekcia krรญzovรฉho riadenia ministerstva vnรบtra, Horskรก a zรกchrannรก sluลพba, รrad jadrovรฉho dozoru, Ozbrojenรฉ sily SR ฤi leteckรก a cestnรก doprava.
Dรดvodov na odvolanie riaditeฤพa Martina Benka je podฤพa ministra mnoลพstvo. Ide predovลกetkรฝm o zlรฝ manaลพment riadenia inลกtitรบcie, osobitne v oblasti manaลพovania IT projektov. Doฤasne poverenou generรกlnou riaditeฤพkou sa stala doterajลกia ekonรณmka SHMร Ivana Herkel. Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia plรกnuje na pozรญciu riaditeฤพa vyhlรกsiลฅ riadne vรฝberovรฉ konanie.
Drevo z chrรกnenรฉho รบzemia TANAPU skonฤilo v zahraniฤรญ
Drevo z nedรกvno medializovanej rozsiahlej ลฅaลพby v Tatranskom nรกrodnom parku (TANAP) odchรกdza do zahraniฤia. Upozornila na to organizรกcia My sme les, ktorรฉ na vyลฅaลพenรฉ kusy umiestnila GPS zariadenie. To ukรกzalo, ลพe drevo z chrรกnenรฉho รบzemia medzinรกrodnรฉho vรฝznamu, z biotopu ohrozenรฉho hluchรกลa hรดrneho a plรกnovanej zรณny najprรญsnejลกej ochrany nรกrodnรฉho parku, skonฤilo v ฤeskej obci Staลรญฤ.
GPS tracker umiestnenรฝ v kmeni cestoval cez Poprad, Liptovskรฝ Mikulรกลก a ลฝilinu. Na hraniฤnom priechode Mosty u Jablunkova drevo opustilo รบzemie Slovenska a zamierilo k Ostrave. Skonฤilo, na veฤพkom sklade dreva v obci Staลรญฤ. Nachรกdza sa tam nadnรกrodnรก spoloฤnosลฅ s centrรกlou v Rakรบsku, ktorรก vลกak pรดsobรญ vo viacerรฝch krajinรกch a deklaruje, ลพe vลกetky vรฝrobky pochรกdzajรบ z dreva z udrลพateฤพnรฉho hospodรกrenia a sรบ certifikovanรฉ systรฉmom PEFC.
โCelรฝ tento prรญbeh je veฤพmi smutnรฝ. Od dosadenia nekompetentnรฉho pytliaka na ฤelo TANAP-u aลพ po zneuลพรญvanie kalamitnej ลฅaลพby na vyrรบbanie tisรญcok zdravรฝch stromov ฤi suchรกrov, z ktorรฝch uลพ lykoลพrรบt dรกvno vyletel. Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia doslova rozoberรก na sรบฤiastky chrรกnenรฉ รบzemie v nรกrodnom parku, riskuje astronomickรฉ pokuty od Eurรณpskej รบnie a eลกte navyลกe drevo z neho bez pridanej hodnoty odosiela do zahraniฤia ako surovinu,โ uviedol Ondrej Kameniar z iniciatรญvy My sme les.
Podฤพa ลกtรกtneho tajomnรญka envirorezortu Filipa Kuffu, Sprรกva Tatranskรฉho nรกrodnรฉho parku postupuje na zรกklade obchodnรฝch verejnรฝch sรบลฅaลพรญ. Do nich sa mรดลพu zapรกjaลฅ firmy zo vลกetkรฝch krajรญn v rรกmci jednotnรฉho trhu Eร. Do ฤalลกรญch obchodnรฝch a zmluvnรฝch vzลฅahov firmy, ktorรก ลฅaลพbu vysรบลฅaลพรญ a zrealizuje, TANAP nevstupuje a nemรก na ne ani ลพiadny vplyv.
Nelegรกlny prelet ลกtรกtneho tajomnรญka ponad nรกrodnรฝ park mรก dohru
ล tรกtny tajomnรญk Ministerstva ลพivotnรฉho prostredia Tomรกลก Kuffa nakrรบtil 5. aprรญla video pri prelete vrtuฤพnรญka ponad najprรญsnejลกie chrรกnenie รบzemie v Nรกrodnom parku Malรก Fatra. Podฤพa zรกkona o ochrane prรญrody vลกak potreboval sรบhlas prรญsluลกnรฉho orgรกnu. Odbor starostlivosti o ลพivotnรฉ prostredie Oร ลฝilina vลกak potvrdil, ลพe ho nemal. Na let upozornila televรญzia Markรญza.
Do tejto oblasti sa beลพnรฝ ฤlovek nedostane ani po turistickej trase, chodnรญky sรบ tam uzavretรฉ tretรญ rok. Preletom mohol podฤพa ornitolรณgov ohroziลฅ hniezdiace vzรกcne vtรกky, naprรญklad orly skalnรฉ a sokoly sลฅahovavรฉ, ktorรฉ mohli opustiลฅ svoje znรกลกky. Podฤพa Kufffu vลกak v tejto lokalite po zavretรญ chodnรญka nie je po orloch ani chรฝru, ani slychu.
Michal Kiฤa, jeho predchodca na envirorezorte, oznaฤil takรฉto sprรกvanie za papalรกลกizmus a pohลdanie zรกkonmi. Bรฝvalรฝ ลกtรกtny tajomnรญk rezortu uลพ podal podnet na inลกpekciu ลพivotnรฉho prostredia.