Zelený radar: Prečo Európa nie je pripravená na klimatickú zmenu a čo sa deje na Horehroní?

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho pravidelného výberu.

Európa nie je pripravená na rýchlo rastúce klimatické riziká

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Klimatické riziká ohrozujú jej energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančnú stabilitu aj zdravie ľudí. Podľa hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry (EEA) mnohé z týchto rizík už dosiahli kritickú úroveň a bez okamžitých opatrení by sa mohli stať katastrofickými.

EEA uverejnila vôbec prvé European Climate Risk Assessment (Európske hodnotenie klimatických rizík) s cieľom pomôcť určiť politické priority pre adaptáciu na zmenu klímy a pre odvetvia citlivé na klímu. Podľa tohto hodnotenia európske politiky a adaptačné opatrenia nedržia krok s rýchlo rastúcimi rizikami.

Niektoré regióny v Európe sú ohniskami viacerých klimatických rizík. Južná Európa je obzvlášť ohrozená lesnými požiarmi a vplyvmi tepla a nedostatku vody na poľnohospodársku výrobu, prácu vonku a ľudské zdravie. Záplavy, erózia a prenikanie slanej vody ohrozujú nízko položené pobrežné oblasti Európy, vrátane mnohých husto obývaných miest.

V hodnotení bolo stanovených 36 hlavných klimatických rizík pre Európu v rámci piatich rozsiahlych oblastí: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a hospodárstvo a financie. Viac ako polovica hlavných klimatických rizík uvedených v správe si vyžaduje viacero opatrení už teraz.

Osem z nich je obzvlášť naliehavých, najmä tie na ochranu ekosystémov, ochranu ľudí pred horúčavami, ochranu ľudí a infraštruktúry pred povodňami a lesnými požiarmi a zabezpečenie životaschopnosti európskych mechanizmov solidarity, ako je napríklad Fond solidarity EÚ. Prečítajte si viac.

Španielsko chce zaviesť vysoké pokuty za greenwashing

Španielska vláda pripravuje zákon, ktorý má zamedziť greenwashingu, teda klamaniu spotrebiteľa dezinformáciami o šetrnosti produktu k životnému prostrediu. Za nelegálne bude považované označenie výrobku za udržateľný, zelený či šetrný k planéte, pokiaľ to firma nedoloží vedeckými poznatkami. Za porušenie budú hroziť pokuty až 100-tisíc eur. Informoval o tom denník El País.

Španielsky zákon má byť ešte prísnejší ako predpisy EÚ. Používanie ekologických štítkov bez doloženia ich pravdivosti bude tiež považované za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a firmám bude hroziť vysoká pokuta. Španielske ministerstvo na ochranu spotrebiteľa v návrhu zákona tiež počíta so zavedením „indexu opraviteľnosti“, z ktorého majú spotrebitelia spoznať životnosť výrobkov. Toto opatrenie sa má týkať domácich spotrebičov a elektroniky.

Emisie súvisiace s energetikou rastú, môže za to aj sucho

Globálne emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou dosiahli minulý rok rekordnú výšku. Čiastočne k tomu prispelo zvýšené využívanie fosílnych palív v krajinách, kde suchá brzdili produkciu vodných elektrární. Uviedla to Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).

Vedci tvrdia, že v nadchádzajúcich rokoch bude potrebné prudké zníženie emisií CO₂, najmä zo spaľovania fosílnych palív, ak sa majú splniť ciele na obmedzenie globálneho rastu teplôt a zabrániť náhlym zmenám klímy.

„Emisie CO₂ ani zďaleka neklesajú tak rýchlo, ako je potrebné na splnenie globálnych klimatických cieľov stanovených v Parížskej dohode,“ uviedla IEA v správe. Podľa jej analýzy globálne emisie z energií v roku 2023 vzrástli o 410 miliónov ton, teda 1,1 % na 37,4 miliardy ton.

Globálny rast tzv. čistých technológií, ako sú veterné, solárne elektrárne a elektrické vozidlá, pomohol pritom vlani obmedziť tempo rastu emisií, ktoré v roku 2022 dosiahlo 1,3 %. Znovuotvorenie čínskej ekonomiky, zvýšené využívanie fosílnych palív na výrobu elektriny v krajinách s nízkym výkonom vodných elektrární a oživenie letectva podľa IEA vlani prispeli k rastu emisií v energetike.

Nahradenie stratenej výroby vodnej energie v dôsledku extrémneho sucha produkciou z fosílnych palív predstavovalo približne 40 % alebo 170 miliónov ton CO₂ z vlaňajšieho nárastu emisií. „Bez tohto efektu by emisie z globálnej produkcie energií v roku 2023 klesli,“ doplnila IEA.

Adekvátna náhrada za plasty?

Veľkosť Pacific Garbage Patch (Veľkého pacifického koša), teda „ostrova“ z plastu uprostred oceánu, sa pohybuje okolo 1,6 milióna kilometrov štvorcových. Tieto plasty nikdy nedegradujú, rozpadajú sa však na stále menšie častice a mikroplasty, ktoré pretrvávajú v životnom prostredí po stáročia.

Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu prišli s ďalším z radu možných riešení – novým biologicky rozložiteľným materiálom. Ten môže plnohodnotne nahradiť konvenčne používané plasty. Využité polyuretánové peny sa rozkladajú nielen v suchozemskom komposte, ale podľa najnovších výskumov aj v morskej vode.

Mólo, kde testovanie prebehlo, poskytlo vedcom jedinečnú príležitosť testovať materiály v prirodzenom ekosystéme blízkeho pobrežia. To je presne prostredie, kde s najväčšou pravdepodobnosťou skončia plasty, ktoré neboli vhodne vyhodené a zlikvidované. Nový materiál začal degradovať už za štyri týždne. Prečítajte si o ňom viac.

Skorá jar je rizikom pre operence

Skorá jar znamená riziko pre niektoré druhy vtáctva. Ak by prišlo prudké ochladenie, pre milióny hmyzožravých vtákov, ktoré už sú na Slovensku, by to znamenalo masové úhyny.

„Druhy, ktoré migrujú na krátku vzdialenosť, prileteli na svoje hniezdiská takpovediac s časovým náskokom dva týždne, aj viac. Kým v predošlých rokoch prilietali prvé jedince niektorých druhov, ako sú červienky, vrchárky modré či drozdy plavé v prvej marcovej dekáde, tento rok už beží regulárna a početná migrácia týchto vtákov,“ priblížil Roman Slobodník z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).

Doplnil, že niektoré sovy začali skôr so znáškou a zahrievaním vajec, drozdy čierne si stavajú hniezda a na niekoľkých lokalitách sa už objavili bociany biele. V tomto období majú vtáky podľa Slobodníka tukové zásoby na minime.

Potravy je totiž menej než v čase jesennej migrácie. „Preto je práve teraz vhodné spevavcom pomôcť poskytnutím krmiva v podobe slnečnice či repky. Krátkodobo dokážu aj hmyzožravé vtáky preladiť na iný druh potravy, ako sú napríklad jablká či múčne červy, ktoré im ponúkneme,“ poznamenal.

Ohrozené je aj hniezdenie niektorých druhov. Napríklad mucháriky, ktoré majú začiatok migrácie geneticky podmienený, opustia zimoviská v Afrike v štandardnom čase. Keď však prídu na svoje hniezdiská, môže sa stať, že nebudú mať kde hniezdiť, opísali ornitológovia. Poukázali na to, že vhodné dutiny či búdky môžu obsadiť druhy, ktoré skorší začiatok hniezdenia prispôsobili skorému nástupu jari.

„Dlhšie obdobie bez snehovej pokrývky využívajú najmä dravé vtáky či sovy. Vhodné klimatické podmienky v kombinácii s dostatkom potravy spôsobujú, že sokol myšiar, ktorý spravidla hniezdi raz do roka, môže v klimaticky vhodnom roku zahniezdiť až dvakrát. Občas sa k nemu pridáva aj myšiarka ušatá,“ doplnil Slobodník. Druhé znášky majú u týchto druhov podľa neho menej mláďat.

Na Horehroní vyhlásili mimoriadnu situáciu

Okresný úrad v Brezne vyhlásil mimoriadnu situáciu z dôvodu živelnej pohromy spôsobenej premnožením podkôrneho hmyzu a poškodením smrekových lesov v oblasti Horehronia. Rozhodol o tom krízový štáb.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka situácia s poškodením smrekových lesov na Horehroní dosahuje stav, keď obhospodarovatelia lesov nie sú schopní zastaviť ich poškodzovanie a šírenie podkôrneho hmyzu ani v rozsahu, v akom v jednotlivých obdobiach narastá. Dochádza tak k situácii, ktorú možno z hľadiska zákona o civilnej ochrane obyvateľstva považovať za živelnú pohromu.

Podľa agrorezortu vyhlásenie mimoriadnej situácie umožní efektívne zvládnutie vzniknutej situácie, lepšie oboznámenie obyvateľstva na miestnej úrovni o stave a takisto zlepší možnosti analýzy a vyhodnocovania opatrení na riešenie tejto mimoriadnej udalosti.

Asanáciou kalamity vznikne v tomto roku najmenej tisíc hektárov odkrytej plochy. Lykožrútová kalamita sa podľa šéfa rezortu Richarda Takáča spracuje intenzívne s väčším nasadením personálu a strojov.