Zelený radar: Problémy s vodou aj ďalší národný park v ohrození

Aktuálne dianie, nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré tento týždeň rezonovali.

Klimatické zmeny zhoršujú kvalitu vody

Podľa správy zverejnenej Európskou environmentálnou agentúrou (EEA), klimatické zmeny zhoršujú záplavy, suchá a znižujú kvalitu vody. V rokoch 1980 až 2022 bolo v 32 európskych krajinách zaznamenaných 5 582 úmrtí súvisiacich s povodňami a 702 úmrtí súvisiacich s lesnými požiarmi.

Už dnes žije každý ôsmy Európan v oblastiach potenciálne náchylných na záplavy a približne 30 % ľudí v južnej Európe čelí permanentnému nedostatku vody. Klimatické zmeny ešte viac zvýšia vystavenie ľudí extrémnym poveternostným podmienkam s vážnymi zdravotnými následkami.

Najviac ohrození sú seniori, deti, ľudia so zlým zdravotným stavom, skupiny s nižšími príjmami, farmári a tímy záchranných služieb, a to v dôsledku povodní, sucha, požiarov alebo chorôb prenášaných vodou.

Agentúra v správe o klimatických rizikách varuje pred roztápaním permafrostu v severnej Európe, rozmnožením toxických mikrorias, rozširovaním baktérií pri prívalových dažďoch v kombinácií s kanalizáciou alebo napríklad pred prenikaním slanej vody do podzemných a povrchových vrstiev.

V Prahe majú unikát, Vltavu brázdia elektrické plavidlá

Na Vltave postupne pribúdajú elektrické lode. Po dobrej skúsenosti s loďami Bella Bohemia a Marie d’Bohemia doplnil majiteľ paroplavebnej spoločnosti Prague Boats svoju flotilu o elektrický katamarán Anna Carolina. Elektropohon rekreačných plavidiel je zatiaľ vzácnosťou, v súčasnosti ho má len 2,5 % z evidovaných rekreačných plavidiel s vlastným strojným pohonom.

Vďaka elektrickému motoru sú plavidlá tiché a neprodukujú emisie ani zápach. Loď Anna Carolina má dĺžku 33 metrov a šírku 10 metrov a odvezie 250 cestujúcich. Kapacita batérie je 400 kWh a vydrží približne 20 hodín plavby. Dve tretiny spotreby elektrickej energie potrebnej pre prevádzku pokrýva spoločnosť z vlastných solárnych panelov umiestnených priamo na nástupisku lodí. Tie vyrobia 27 MWh/rok. Druhý zdroj, solárne panely na lodi Königstein, vyrobí 30 MWh/rok.

Čerpadlá voda-voda bez poplatkov

Tepelné čerpadlá typu voda-voda by mohli byť oslobodené od odvádzania platieb a poplatkov za využívanie energetického potenciálu povrchových a podzemných vôd. Vyplýva to z novely vodného zákona z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorú v stredu schválila vláda. Cieľom návrhu je podľa rezortu odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel.

„Plánom Európskej komisie je zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v nasledujúcich piatich rokoch. Zároveň vyzvala členské štáty, aby v plnej miere využili opatrenia, ktoré by znížili bariéry pri prechode na čistú energiu, ako je využívanie tepelných čerpadiel,“ priblížil evirorezort. Zároveň doplnil, že najvyššiu efektívnosť a najvyššie úspory primárnej energie je možné dosiahnuť práve pri systémoch tepelných čerpadiel voda-voda.

Ako podotkol šéf envirorezortu, je to veľmi dôležitý posun vpred. EÚ všeobecne chce, aby sme sa posúvali k ekologickému využívaniu vody. Či už pri chladení alebo ohreve. Ministerstvo pripomenulo, že na Slovensku je v súčasnosti zavedená povinnosť odvádzať platby a poplatky za využívanie vôd pri tepelných čerpadlách systému voda-voda, ktoré majú podľa zákona slúžiť ako finančná náhrada za užívanie vôd. Tieto poplatky sú príjmom štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Novelu o výrube drevín posunuli do druhého čítania

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. O návrhu parlament rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Po novom by sa nemal súhlas na výrub vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 metrov štvorcových.

Súhlas má byť potrebný v prípade, ak takáto drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, voľne prístupných miestach pre verejnosť alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje či remízy. Súhlas by nemal byť treba ani na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Taktiež aj na krovité porasty, ak rastú na svahom tvorenom medziradí ovocných sadov a viníc.

Envirorezort zmeny považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom či škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Úpravou chce odstrániť zbytočné byrokratické zaťaženie aj nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Ťažba v Kôprovej doline nebola v rozpore so zákonom

Správa Tatranského národného parku (TANAP) nepochybila pri ťažbe dreva v Kôprovej doline, na ktorú ešte vo februári podala občianska iniciatíva My sme les podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP).

Aktivisti ochranárov obvinili z porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s ťažbou drevnej hmoty na lesnom celku Podbanské. SIŽP v súvislosti s podnetom poukazujúcim na porušovanie podmienok druhovej ochrany pri ťažbe dreva v lesnom poraste v Kôprovej doline vykonala štátny dozor.

Inšpektorát životného prostredia (IŽP) Žilina podľa SIŽP nezistil konanie obhospodarovateľa lesa v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane krajiny a prírody. „Zároveň nebolo preukázané také konanie, ktoré by bolo v rozpore s podmienkami druhovej ochrany. IŽP Žilina vychádzal z odborného stanoviska, ktoré si s týmto cieľom nechal spracovať miestne príslušnou odbornou organizáciou ochrany prírody,“ dodala SIŽP.

Iniciatíva tvrdila, že ťažba mala prebiehať v chránenom vtáčom území, na území európskeho významu, aj v biosférickej rezervácii. Vyťažené mali byť podľa aktivistov prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút. Nepredstavovali teda žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu.

Národný park Poloniny príde o časť svojho územia

Ďalší slovenský národný park je v ohrození. Poloniny by mali prísť o značnú časť chráneného územia, ktoré by sa malo zmeniť na prírodný park. Vyplýva to z predstavy novej zonácie národného parku, ktorú včera odhlasovala Rada národného parku Poloniny. Iniciatíva My sme les upozorňuje, že ak sa táto vízia naplní, reálne hrozí, že prídeme nielen o vzácne územia prírody. To by malo aj negatívny dopad na rozbehnutý cestovný ruch a celkovo rozvoj v tomto regióne.

Požiadavku na zmenu hraníc národného parku Poloniny predložili zástupcovia neštátnych vlastníkov lesov na zasadnutí Rady parku 16. mája 2024. Ich návrh bol predložený bez predošlej diskusie v Rade a relevantných odborných podkladov.

Najzásadnejšou zmenou je zníženie výmery národného parku a preklasifikovanie približne dvoch tretín na prírodný park. To by znamenalo zníženie stupňa ochrany na podstatnej časti územia. Poloniny pritom nie sú iba významným slovenským národným parkom ale sú aj súčasťou viacerých chránených území európskeho a celosvetového významu.