Zelený radar: Rekordne horúce leto, miliardy, ktoré spláchol dážď aj vážna situácia v našich lesoch

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho pravidelného výberu.

Júl lámal teplotné rekordy

Podľa údajov Služby Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus, planéta zažila svoj najteplejší deň v histórii meraní. V pondelok 22. júla dosiahla denná globálna priemerná teplota nový rekord 17,16 °C. Tá prekonala rekord 17,09 °C, ktorý bol stanovený len deň predtým, aj rekord 17,08 °C, ktorý bol zaznamenaný o rok skôr – 6. júla 2023. Copernicus má k dispozícii údaje siahajúce do roku 1940.

Niektorí vedci predpokladajú, že rok 2024 sa do dejín zapíše ako najteplejší a nahradí tak rok 2023. Ak podľa odhadov nepríde do konca storočia k zásadnej zmene v našom správaní a produkcii emisií, malo by to viesť k otepleniu o 2,6 °C. To by malo katastrofálne dopady na populáciu na celom svete a tiež na ekosystémy na stovky rokov dopredu.

Kvôli olympiáde na jej čistenie vynaložili miliardy, všetko spláchol jeden dážď

Parížska rieka Seina neprešla prvým veľkým testom na olympiáde. Silný lejak zaplavil mestský kanalizačný systém, z ktorého do rieky vytiekla neupravená odpadová voda. Ako uviedla stanica France 24, úroveň baktérií E. coli, ktorá je indikátorom množstva fekálií, prekročila povolené množstvo až desaťnásobne.

Nepomohla ani obrovská nádrž na zásobovanie vodou, ktorá mala pomôcť vyčistiť rieku a zdržať dažďovú vodu. Organizátori mužský závod triatlonu museli presunúť a zrušili aj tréning, kým testy nevyšli dobre. Kvalita vody v rieke bola dlhodobo veľkou témou.

Za posledné desaťročie francúzske úrady vynaložili do čistoty vody približne 1,4 miliardy eur a tisíce domov a lodí na kanáloch sa napojili na kanalizačný systém. Mesto chce zároveň vytvoriť na rieke tri verejná kúpaliská, ktoré by mali začať fungovať budúci rok.

V Rumunsku plánujú postaviť prvú továreň na výrobu pneumatík s nulovými emisiami

Európska komisia informovala, že Rumunsko získalo podporu Európskej investičnej banky (EIB) pre výstavbu prvej továrne na svete na výrobu pneumatík pre osobné automobily bez emisií oxidu uhličitého. Zelená továreň by mala stáť v severozápadnom rumunskom meste Oradea.

Výrobný závod podľa plánov začne prevádzku začiatkom roka 2025 a plnú kapacitu dosiahne v roku 2027. Továreň sa bude spoliehať na energiu vyrobenú z bezemisných technológií, vrátane lokálne vyrobenej zelenej energie, ako aj na pokročilé technológie na predchádzanie emisiám CO₂, ktoré spôsobujú zmenu klímy.

Po dosiahnutí plnej kapacity v roku 2027 sa očakáva, že továreň bude vyrábať až šesť miliónov pneumatík ročne. Súčasťou areálu bude aj sklad na distribúciu pneumatík.

V Európe sa v prvom polroku vyrobilo 30 % elektriny vďaka vetru a slnku

Veterná a solárna energia v EÚ vzrástla v prvom polroku 2024 na historických 30 %. Vyplýva to z novej analýzy think-tanku Ember. Analýza odhalila, že veterné a solárne zariadenia vyrobili počas prvých šiestich mesiacov roku 2024 viac elektriny ako tradičné fosílne palivá.

Veterná a solárna energia vzrástla v prvej polovici roka v EÚ na historicky najvyšší podiel, a to 30 %. A to v porovnaní s 27 % vyrobenej elektrickej energie z fosílnych palív, ktoré voči vlaňajšiemu rovnakému obdobiu klesli o 17 %.

Ember je nezávislý energetický think-tank, ktorého cieľom je urýchliť prechod na čistú energiu pomocou údajov a politiky. Pripomenul, že k poklesu spotreby fosílnych palív došlo aj napriek tomu, že sa dopyt po elektrine zotavil z dopadov pandémie a krízy cien plynu. Dopyt po elektrine v porovnaní s minulým rokom vzrástol o 0,7 %. Napriek tomu výroba elektriny z uhlia zaznamenala pokles o 24 % a cez plynové elektrárne pokles o 14 %.

„S vetrom a slnkom na vzostupe sa význam energie z fosílnych palív zužuje. Sme svedkami historického posunu v energetickom sektore a deje sa to rýchlo,“ opísal situáciu Chris Rosslowe, analytik z Emberu. Trinásť členských štátov EÚ teraz vyrába viac elektriny z veternej a solárnej energie ako z fosílnych palív, pričom Nemecko, Belgicko, Maďarsko a Holandsko dosiahli tento míľnik po prvýkrát.

V Martine testujú nový inteligentný kontajner na komunálny odpad

Mesto Martin inštalovalo na pešej zóne inteligentný samolisovací kontajner na komunálny odpad. Odpadkové koše so samolisovaním predstavujú nové efektívne riešenie pri zbere odpadu a zároveň pomôžu znížiť neporiadok.

Inteligentná, solárne napájaná technológia umožňuje zväčšiť množstvo odpadu stlačeného do nádoby až päťnásobne. Zároveň vďaka smart aplikácii o svojej naplnenosti podá správu, čo zvyšuje efektivitu zberu odpadu. Zapožičaný kontajner bude v testovacej prevádzke slúžiť návštevníkom pešej zóny ako nádoba na komunálny odpad do konca tohto roka.

Lesníci upozorňujú na vážnu situáciu v našich lesoch

Slovenská lesnícka komora (SLK) upozorňuje na mimoriadne vážnu situáciu v lesoch na Horehroní, Orave, Muránskej planine, v Nízkych a Vysokých Tatrách a ďalších oblastiach Slovenska. Tieto územia ukazujú systémové zlyhanie riadenia a starostlivosti o lesné porasty.  Podľa predsedu SLK Igora Viszlaia prestávajú platiť základné princípy starostlivosti o lesy a vykonávanie ochrany lesov.

Vyzýva preto Ministerstvo životného prostredia SR a ministerstvo pôdohospodárstva na urýchlené zintenzívnenie prác na likvidácii existujúcich kalamít. „Pod rúškom ochrany prírody nechávame odumierať rozsiahle komplexy lesov, dokonca aj v horských a vysokohorských lokalitách, ktoré sú so svojou predispozíciou veľmi zraniteľné,“ podotkol.

Rozhodnutia orgánov ochrany prírody považuje za šablónovité. Tvrdí, že nezohľadňujú súvislosti vo vzťahu zelený les, voda, pôda, klíma, geologické podložie, sklon, bionómia škodcov a riziko ich premnoženia.  „Na Slovensku vytvárame model ochrany prírody, ktorý v konečnom dôsledku likviduje naše najcennejšie prírodné dedičstvo. Príroda nám potom vystavuje veľmi drahé účty za rozhodovanie úradníkov od zeleného stola,“ skonštatoval Viszlai.

SLK vyzvala ministerstvo pôdohospodárstva a envirorezort na úpravu legislatívy, ktorá zjednoduší procesy súvisiace s nahlasovaním a evidenciou kalamity. Odporúča výrazne skrátiť čakacie lehoty na vyjadrenia k povoleniu spracovávania kalamity.

Apeluje aj na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby zjednodušilo verejné obstarávania pri výbere dodávateľov lesníckych činností v procese spracovávania kalamít a obnovy kalamitných plôch.