Zelený radar: Rozbité vozovky ako dôsledok klimatických zmien, voda na prídel aj kraby žijúce v plaste

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali tento týždeň do nášho výberu a stoja za prečítanie.

Môže za rozbité cesty zmena klímy? A pomôžu nám s ich opravou roboty?

Meniaca sa klíma so sebou prináša aj extrémne prejavy počasia, ktoré si vyberajú daň na vozovkách. V roku 2023 bolo v Spojenom kráľovstve hlásených takmer 630-tisíc výmoľov, čo bol podľa štatistík zostavených skupinou kampane Round Our Way najvyšší údaj za posledných päť rokov.

Medzitým v Spojených štátoch približne 44 miliónov vodičov nahlásilo v roku 2022 poškodenie svojich vozidiel v dôsledku výmoľov. Išlo o masívny 57-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Zatiaľ čo starnúca infraštruktúra a obmedzené rozpočty na údržbu ciest hrajú v celom probléme významnú úlohu, ďalším vinníkom výrazného šírenia výmoľov je nepriaznivé počasie spôsobené zmenou klímy. Tepelné namáhanie materiálov v horúcich letách môže viesť k prasklinám a výmoľom, extrémne povodne zase spôsobujú závažné erózie povrchov.

S týmito výzvami sa pokúšajú vyrovnať odborníci prostredníctvom inovatívnych prístupov, ktoré majú čo najefektívnejšie a najekonomickejšie opraviť výtlky. K tým zaujímavým patrí napríklad použitie umelej inteligencie a robotov. Startup Robotiz3d v Spojenom kráľovstve vytvoril prvého autonómneho robota na svete, spoliehajúceho sa na umelú inteligenciu, ktorá nájde praskliny a výmoly na vozovke a opraví ich. Prečítajte si o ňom viac.

Poľnohospodárov v Európe sužujú dôsledky klimatickej krízy aj konkurenčný boj

Poľnohospodári v celej Európe zápasia s problémami, ktoré ich prinútili vyjsť do ulíc a protestovať. Mnohé farmy, najmä tie menšie, museli svoju činnosť ukončiť. Nespokojnosť sa začala v Nemecku začiatkom tohto roka a rýchlo sa rozšírilo do Poľska, Rumunska, Grécka a Litvy.

Protesty zasiahli ďalej Francúzsko, Belgicko a Taliansko. Na cesty vyrazili i slovenskí farmári. Dôvody zúfalstva poľnohospodárov sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť. Spomedzi mnohých problémov, ktorým čelia, vyčnievajú tri.

Po prvé, dotácie sú zamerané na prospech najväčších hráčov. Po druhé, silní maloobchodníci a potravinárske spoločnosti môžu farmárom vnucovať nízke ceny, aby sami mali čo najväčšie zisky. A po tretie, nadnárodné agrochemické spoločnosti tlačia na poľnohospodárov tým, že zvyšujú ceny vstupov, ako sú hybridné osivá, pesticídy, hnojivá a lieky pre zvieratá. To vytláča menších výrobcov z trhu.

Poľnohospodárov naprieč Európou navyše sužujú dôsledky klimatickej krízy. Suchá v súčasnej dobe spôsobujú v Európskej únii a v Spojenom kráľovstve poľnohospodárskemu sektoru hospodárske straty v hodnote približne 9 miliárd eur ročne.

Extrémne horúčavy a suchá, lesné požiare, záplavy a búrky spustošili Európu a druhy dôležité pre produkciu potravín rýchlo miznú, a to je len začiatok. Prečítajte si celý článok z pera Marca Contiera, odborníka na poľnohospodársku politiku v Greenpeace EÚ.

Na Sicílii vyhlásili pre sucho stav núdze, voda bude na prídel

Na talianskom ostrove Sicília vyhlásili na konci februára stav núdze pre sucho, ktoré zničilo úrodu, vysušilo pastviny a viedlo k nedostatku vody. Odborníci tvrdia, že zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou zvyšuje intenzitu a frekvenciu extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horúčav, suchá a požiare. Podľa talianskej agentúry pre životné prostredie lesné požiare zachvátili v minulom roku viac ako 51-tisíc hektárov územia Sicílie a aj tento rok bolo už niekoľko požiarov.

Požiare sú na ostrove častejšie úmyselne založené podpaľačmi vrátane skupín organizovaného zločinu a stavebných špekulantov. Hasičské lietadlá často naberajú vodu z jazier, keď hasia požiare vo vnútrozemí, ale hladina vody v nich klesla natoľko, že sú nútené čerpať vodu z mora.

Okrem toho Sicília za posledných 150 rokov odvodnením zničila 95 percent svojich mokradí, keď ich zmenila na stavebné pozemky alebo poľnohospodársku pôdu. A to napriek kľúčovej úlohe, ktorú zohrávajú pri predchádzaní suchu.

Na ostrove je 25 priehrad využívaných na zavlažovanie a štyri na pitnú vodu, ale nie všetky sú v súčasnosti funkčné. Týchto 29 spolu zadržiava o 23 percent menej vody ako tentoraz vlani. Podľa vlády je Sicília v červenej zóne kvôli nedostatku vody. V rovnakej situácii sa ocitli aj Maroko a Alžírsko. Ako uvádza portál Euronews, od pondelka 4. marca bude na Sicílií zavedený systém vody na prídel vo viac ako 93 obciach. Dotkne sa 850-tisíc obyvateľov.

Európsky parlament prijal zákon na obnovu ekosystémov

Podľa nového zákona, na ktorom sa parlament už dohodol s členskými štátmi, musí únia do roku 2030 obnoviť aspoň 20 % svojich pevninských a morských oblastí a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu. Návrh zákona bol už v minulosti ostro sledovaný a kritizovaný najmä poľnohospodármi. Pohľad ochranárov je však úplne opačný, pretože strata biodiverzity by mohla v budúcnosti oslabiť ekosystém a aj výnosy a kvalitu plodín.

Na splnenie cieľov musia členské štáty EÚ obnoviť do dobrého stavu aspoň 30 % degradovaných biotopov, na ktoré sa nový zákon vzťahuje (lesy, trávnaté plochy, mokrade, rieky, jazerá a koralové útesy). A to do roku 2030. Tento podiel sa zvýši na 60 % do roku 2040 a 90 % do roku 2050.

V súlade s pozíciou EP do roku 2030 majú mať prioritu oblasti Natura 2000. Krajiny budú musieť zabezpečiť, aby sa stav obnovených oblastí opäť výrazne nezhoršil a cez národné plány obnovy podrobne uvedú, ako chcú dosiahnuť stanovené ciele.

Jedným z nákladovo najefektívnejších spôsobov znižovania emisií v agrosektore je obnova odvodnených rašelinísk. Krajiny EÚ musia do roku 2030 obnoviť aspoň 30 % odvodnených rašelinísk, 40 % do roku 2040 a 50 % do roku 2050 (opätovne zavlažiť sa bude musieť minimálne tretina z nich). Opätovné zavlažovanie bude pre poľnohospodárov a súkromných vlastníkov pôdy dobrovoľné.

Na žiadosť europarlamentu sa v zákone o obnove zavádza „záchranná brzda“, ktorá za výnimočných okolností umožní pozastaviť plnenie cieľov v oblasti poľnohospodárskych ekosystémov, ak sa v dôsledku ich plnenia zníži obrábaná plocha do takej miery, že produkcia potravín nebude postačovať na uspokojenie spotrebiteľov. Dohodu ešte musí schváliť Rada EÚ.

Nebezpečný ázijský komár tigrovaný už aj na Slovensku

Biomedicínske centrum SAV potvrdilo výskyt ázijského komára tigrovaného na Slovensku. Ide o jeden z najnebezpečnejších inváznych druhov komára, ktorý sa v kontinentálnej Európe vyskytuje. Prenáša 22 rôznych vírusov, ako sú západonílsky vírus, dengue, chikingunya, Zika alebo žltá zimnica.

Komára sa na Slovensku podarilo objaviť na základe zberu dát od verejnosti z minulého roka, konkrétne v oblasti Bratislavy. Vedci predpokladajú, že komár je tu usídlený, keďže išlo o viacero nálezov v rámci mestskej časti Ružinov.

Tento druh komára sa rozšíril do mnohých krajín prostredníctvom prepravy tovaru a cestovania. Podľa portálu France24 vytvára ideálne podmienky na jeho život globálne otepľovanie. Príležitosť na rozmnožovanie komára predstavuje stojatá voda, napríklad v upchaných strešných žľaboch, starých pneumatikách zadržiavajúcich vodu, odpadkoch, vázach a iných nádobách s vodou, kalužiach či kvetináčoch.

Hlavné mesto chce intenzívne monitorovať liahniská komárov. Bude takisto eliminovať milióny lariev. Likvidovať ich bude prostredníctvom larvicídu BTI, či už pozemnými chrličmi, dronmi, alebo leteckými zásahmi z helikoptéry.

Dôležitú úlohu pri zabránení liahnutia komára tigrovaného zohrávajú aj obyvatelia a majitelia pozemkov. A to tým, že mu nebudú vytvárať možnosti na jeho ďalšie rozmnožovanie. Mesto aj tento rok poskytne majiteľom či nájomcom záhrad a rodinných domov larvicíd BTI vo forme tabliet.

Kraby s plastovými vrchnákmi namiesto ulít

Kraby pustovníky sú známe tým, že ako pancier využívajú opustené schránky mäkkýšov, ktoré slúžia k ochrane ich krehkých tiel. Ak je opustených slimačích ulít nedostatok, kraby so o ne pobijú. Z výskumu zverejneného v žurnále Science of The Total Environment vyplýva, že po celom svete vo zvýšenej miere na ochranu používajú kusy plastového či skleného odpadu. Upozornili na to vedci z Poznanskej univerzity vo Varšave, ktorí vytvorili jedinečnú databázu obrázkov týchto zvierat.

Podľa výpočtov 10 zo 16 druhov suchozemských krabov pustovníkov využíva tento typ prístrešku. Na základe fotografií od turistov vedci odhalili, že ide o globálny fenomén, ktorý bol pozorovaný vo všetkých tropických oblastiach Zeme. Podľa štúdie neziskovej organizácie 5 Gyres Insitute v oceánoch pláva až 171 biliónov kusov plastu.

Tie zabíjajú ryby a morské živočíchy a trvá stovky rokov, kým sa rozložia na menej škodlivé materiály. Vedci varujú, že koncentrácia plastov v oceánoch sa môže do roku 2040 takmer strojnásobiť, ak sa neprijmú žiadne opatrenia.

Zatiaľ nie je úplne jasné, či sú tieto plastové materiály namiesto ulít pre drobné živočíchy škodlivé alebo skôr užitočné. Plastové panciere by dokonca mohli pomôcť menším a slabším krabom prežiť, pretože sa ľahšie prenášajú. Prečítajte si celý článok.