Zelený radar: Ako unikátny satelit monitoruje emisie z vesmíru a prečo klimatické zmeny ohrozujú výrobu alkoholu?

Nové objavy, výskumy a štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o klíme a životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho výberu.

Na obežnej dráhe je prvý satelit na svete na detekciu skleníkových plynov

Emisie skleníkových plynov sú v popredí výskumu klímy. K lepším výsledkom má pomôcť aj nový pokročilý satelit na ich monitorovanie z vesmíru. Táto misia je kľúčová pre pochopenie a zmiernenie vplyvu skleníkových plynov na klímu našej planéty.

Zo Space Launch Complex 4E z kozmodrónu Vandenberg Space Force Base v Kalifornii 16. augusta úspešne odštartovala raketa SpaceX Falcon 9, ktorá niesla jedinečné zariadenie.

Satelit je navrhnutý tak, aby využíval pokročilú technológiu zobrazovacieho spektrometra na presné meranie emisií metánu a oxidu uhličitého. Technológia Tanager-1 bola vyvinutá laboratóriom Jet Propulsion Laboratory NASA a jej vývoj trval štyri desaťročia.

Pomocou údajov zo satelitu sa budú analyzovať jedinečné spektrálne podpisy emisií skleníkových plynov a budú sa dať presne určiť ich zdroje. Údaje budú verejne prístupné prostredníctvom dátového portálu Carbon Mapper. Cieľom projektu je dosiahnuť presnejšie meranie emisií, a tým podnietiť zásadné opatrenia na ich zníženie.

Klimatické zmeny ohrozujú obľúbené druhy alkoholu

Zmeny počasia ohrozujú výrobu niektorých tradičných alkoholických nápojov v Európe. Silné dažde, suchá a búrky môžu spôsobiť, že niektoré liehoviny začnú chutiť inak, alebo môžu úplne zmiznúť z trhu. A to od Prosecca v Taliansku po Guiness v Írsku.

Výroba šumivého bieleho vína z viníc na severovýchode Talianska je ohrozená čoraz horšou úrodou a kombináciou extrémneho počasia a sucha s degradáciou a eróziou pôdy. Nestabilné počasie by podľa odhadov výrobcov mohlo znížiť úrodu hrozna v Taliansku až o pätinu.

Aj tradičná maďarská pálinka z ovocia môže mať problémy. Niektoré druhy ovocia je totiž čoraz náročnejšie vypestovať. Stromy na jar mrznú, zatiaľ čo v lete sú ohrozené extrémnym suchom. Niektorí výrobcovia sa rozhodli pestovať neskôr kvitnúce odrody, aby sa vyhli májovým mrazom, to však alkoholu dodáva inú chuť.

Britské pivo Guinness patrí medzi najobľúbenejšie na svete. Teplejšie a suchšie počasie však škodí rastu chmeľu, ktorý dodáva pivu horkú chuť. Pestovatelia aj výrobcovia zároveň pociťujú nedostatok vody. Odborníci preto pracujú na vytváraní nových odrôd odolných voči klimatickým zmenám. Úroda chmeľu by mohla do roku 2050 v Európe klesnúť až o 18 %, ohrozené teda budú aj iné druhy piva.

V USA vzniká najväčšia batéria na svete

Jednou z najväčších bŕzd rozvoja obnoviteľných zdrojov sú nedostatočné kapacity a vysoká cena akumulácie. Americký startup Form Energy teraz investuje do novej technológie, ktorá by trh s batériami mohla výrazne posilniť. Nová železo-vzduchová batéria by mala byť zatiaľ najlacnejšou dostupnou formou akumulácie energie.

Ako informoval server Canary media, projekt dostal od amerických úradov grant vo výške 389 miliónov dolárov. Väčšina peňazí pôjde do infraštruktúry distribučnej siete elektriny, ktorá poputuje z veterných elektrární do novej batérie. Zhruba 147 miliónov potom pripadne na samotnú batériu.

Batéria by mala byť schopná dodávať 85 megawattov po dobu 100 hodín a energiu získavať práve z blízkych veterných fariem. „Niekoľkodenné úložisko prinesie riešenie zložitej výzvy, s ktorou musí pri distribúcii bojovať miestna sieť,“ vysvetlil spoluzakladateľ a CEO Form Energy Mateo Jaramillo.

Nová železo-vzduchová batéria by mala ukladať energiu pomocou procesu hrdzavenia železa a byť tak výrazne lacnejšia ako konkurencia. Svojou kapacitou by sa tiež mala stať tou najväčšou batériou na svete. Väčšie sú už iba niektoré prečerpávacie elektrárne. Spustenie jej prevádzky je v pláne najneskôr do roku 2028.

SPP má v procese posudzovania päť veterných parkov, inšpiráciu plynári čerpali aj v Rakúsku

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) plánuje zasiahnuť do situácie s obnoviteľnými zdrojmi energie na Slovensku, a to prostredníctvom rozvoja veterných parkov. V súčasnosti má v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) päť projektov veterných parkov. Inšpiráciu a argumenty v prospech výstavby veterných turbín hľadá SPP okrem iného aj v susednom Rakúsku.

„Vďaka skúsenostiam z rakúskej obce Prellenkirchen už teraz vidíme prínos veterných parkov pre tamojší život. V obci už viac ako desať rokov neprišlo k zvyšovaniu miestnych daní či poplatkov a finančné prostriedky z prenájmu sú využívané na jej rozvoj,“ uviedol Tomáš Kupka z SPP. Ako doplnil, že úlohou investora je tiež vybudovanie prístupových ciest, ktoré sú v Rakúsku využívané aj ako cyklochodníky.

Plynári plánujú výstavbu veterného parku v lokalite Drahovce, a po dva parky tiež v oblasti Galanty a v katastri Skalice. Presvedčiť obyvateľov dotknutých obcí o výhodnosti výstavby veterných parkov nie je jednoduché. Vo viacerých lokalitách už vznikli petície proti týmto obnoviteľným zdrojom energie. SPP pripomenulo, že na Slovensku platia pre umiestnenie turbín veľmi prísne predpisy a technologický pokrok výrazne znížil hlučnosť zariadení.

„Dnešné turbíny sú výrazne tichšie ako ich predchodcovia, majú integrované protikolízne systémy na ochranu vtáctva a sú takmer plne recyklovateľné, čo znižuje ich ekologickú stopu,“ vymenovali plynári argumenty v prospech veterných elektrární.

Bez veternej energie sa nám podľa nich bude ťažko držať krok s Európskou úniou a jej plánmi na zníženie emisií oxidu uhličitého. Navyše, hneď za hranicami máme skvelý príklad úspešnej synergie krajiny a veternej energie, ktorá funguje už viac ako dve dekády a minimálne ďalšie dve aj bude.

Ochranári žiadajú zákaz ťažby na Muránskej planine

Iniciatíva My sme les a občianske združenie (OZ) Prales žiadajú zákaz náhodnej ťažby v biotopoch hlucháňa hôrneho na Muránskej planine. Podľa ochranárov je veľká časť biotopov hlucháňa nedostatočne chránená pred kalamitnou ťažbou. Ministerstvo životného prostredia v reakcii skonštatovalo, že sa nebude nečinne prizerať na ničenie slovenských lesov v dôsledku vetrovej a lykožrútovej kalamity a spracovávanie kalamít sa bude vykonávať odborne a v súlade s platnou legislatívou.

Ochranári sa obávajú, že údajne chystaná rozsiahla ťažba na Muránskej planine môže spôsobiť poškodenie alebo zničenie biotopov hlucháňa hôrneho pod zámienkou kalamitnej ťažby. Konštatujú tiež, že práve nedostatočná ochrana biotopov hlucháňa pred ťažbou dreva je dôvodom úbytku tohto druhu na Slovensku v posledných desaťročiach.

Envirorezort obavy ochranárov v reakcii označil za „plač mimovládnych organizácií a pseudoaktivistov, ktorí boli zvyknutí vyciciavať štát za doslova ničnerobenie,“ a skonštatoval, že suché stromy v dôsledku lykožrútovej kalamity ohrozujú bezpečnosť turistov a zvyšujú riziko lesných požiarov. Spracovávanie kalamít plánuje vykonávať odborne a v súlade s platnou legislatívou.

Iniciatíva My sme les spolu s OZ Prales podali podnety na okresné úrady v Brezne a Revúcej, ktoré vyzývajú na zakázanie náhodnej ťažby v biotopoch hlucháňa na Muránskej planine. Oba úrady už predmetný podnet dostali.

Muránska planina má nového riaditeľa, už piateho za posledných desať mesiacov

Novým riaditeľom Správy Národného parku Muránska planina sa stal Jozef Sisák, ktorý podľa envirorezortu prešiel riadnym výberovým konaním. Mimoparlamentný politik a ekologický aktivista Michal Kiča kritizuje výber nového riaditeľa. Na sociálnej sieti poukázal na to, že NP Muránska planina má za posledných desať mesiacov piateho riaditeľa.

Sisák podľa neho vzišiel z neverejného výberového konania, doposiaľ pôsobil v štátnom podniku Lesy SR a nemá odborné skúsenosti z ochrany prírody. Kiča tiež upozornil na viaceré kauzy, ktoré majú byť údajne spojené s novým vedením NP.

„Kamikadze Sisák, bez akýchkoľvek odborných skúseností z ochrany prírody, prichádza v čase, kedy Kuffa ohlásil masívnu ťažbu viac ako 500-tisíc kubíkov len na Muránskej planine. A nepochybne to bude viac. Sisákova osoba je suverénne jednou z najhorších Tarabových nominácií. Zodpovedá však zámerom Tarabu s Kuffom ‚vyťažiť z prírody maximum zisku a po nás potopa‘. Pre obyvateľov Horehronia a Gemeru doslova,“ skonštatoval Kiča.

Štátny tajomník MŽP Filip Kuffa a nový riaditeľ NP Muránska planina Jozef Sisák v reakcii na vyjadrenia podávajú na Kiču trestné oznámenia za šírenie poplašnej správy. Vedenie ministerstva životného prostredia žaluje aj predchádzajúce vedenie, ktoré malo spôsobiť, že na Muránskej planine sa objem kalamitného dreva za rok viac ako zdvojnásobil.